Turčianska župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Turčianska župa
Erb Mapa
Turiec coatofarms.jpg
Turoc county map.jpg
Poloha župy v Uhorsku
Turocz.png
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 1 123 km²
Počet obyvateľov 55 703 obyv.
Hustota obyvateľstva 49,6 obyv./km²
Centrum Turčiansky sv. Martin
Súčasné krajiny Slovensko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Slováci 69,0 %
Nemci 19,7 %
Maďari 10,0 %
Náboženské zloženie Evanjelické a.v. 49,6 %
Rímskokatolícke 46,0 %
Židovské 3,6 %

Turčianska župa (po latinsky: comitatus Thurociensis, po nemecky: Turz, po maďarsky: Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Turčianska stolica susedila s Oravskou, Trenčianskou, Liptovskou, Nitrianskou a Zvolenskou stolicou. Zaberá územie Turčianskej kotliny, ktorá je vklinená medzi pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Krajom preteká rieka Turiec, ktorá sa vlieva pri Martine do Váhu. Rozloha Turčianskej župy v r. 1910 bola 1 123 km².

Región Turiec na mape Slovenska

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom stolice bol pôvodne hrad Sklabiňa, stoličné zasadnutia však prebiehali v Turčianskom sv. Martine (dnes: Martin), ktorý sa neskôr (1772) stal aj správnym centrom stolice.

Rody vládnucich županov[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1535 zastávali úrad hlavného turčianskeho župana dedične šľachtici z rodu Révai (Révay), najbohatšieho a najvplyvnejšieho rodu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie doklady osídlenia Turca sú nálezy z jaskýň Mažarná a Na Vyhni z obdobia 2750 – 2250 pred Kr. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1350 – 700 pred Kr.) obýval skoro celý Turiec ľud lužickej kultúry. V období 3. storočia pred Kr. až po 2. storočie po Kr. obýva Turiec ľud púchovskej kultúry.

Slovania prišli do Turca asi až v 7. storočí. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia už bolo toto územie relatívne husto obývané, čo dokazujú archeologické vykopávky v Blatnici, Malom Čepčíne, Žabokrekoch. V 9. storočí bolo centrálnym hradiskom Vyšehrad na hranici medzi Turcom a hornou Nitrou. Odtiaľto bol ovládaný nielen Turiec, ale aj veľká časť horného Ponitria. Z tohoto obdobia asi pochádzajú aj dvojité názvy obcí v oboch regiónoch ako Diviaky, Pravno, Sučany, Necpaly a ďalšie.

Prvá písomná spomienka o Turci je z roku 1113, no vtedy sa spomínal len ako súčasť Zvolenského domínia. Turiec, ako riedko osídlené územie, bol spravovaný kastelánom (neskôr podžupanom) z hradu Sklabiňa ako panstvo Zvolenského komitátu. Vlastného župana mala stolica od roku 1339, čím sa oddelila od Zvolenského komitátu (podobne ako Liptov a Orava).

Turecké výboje sa Turcu (rovnako ako celému severnému Slovensku) vyhli.

Počas jozefínskych reforiem sa Turiec mal spojiť s Oravou, keďže však mali len malú spoločnú hranicu (v zime väčšinou nepriechodnú), napokon sa spojil so Zvolenom do Turčiansko-zvolenskej stolice (1786 – 1790) so sídlom v Banskej Bystrici. Po smrti Jozefa II. sa Turčianska stolica obnovila.

V roku 1918 sa Turiec stal súčasťou Česko-Slovenska. Turčianska župa zanikla 31. decembra 1922, v rokoch 1923 – 1928 bola súčasťou Považskej župy. V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja.

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Turca boli prevažne Slováci, čo pretrvalo do súčasnosti. Nemci žili len na hornom (južnom) Turci, no po 2. svetovej vojne boli evakuovaní a čiastočne vyhnaní do Nemecka.

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1910 sa Turiec delil na dva slúžnovské okresy:

V súčasnosti je územie Turca rozdelené na dva rovnomenné okresy, i keď s inými hranicami: