Turčianska župa (Uhorsko)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
| Turčianska župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Poloha župy v Uhorsku | |
 |
|
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 1 123 km² |
| Počet obyvateľov | 55 703 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 49,6 obyv./km² |
| Centrum | Turčiansky sv. Martin |
| Súčasné krajiny | Slovensko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 69,0% Nemci 19,7% Maďari 10,0% |
| Náboženské zloženie | Evanjelické a.v. 49,6% Rímskokatolícke 46,0% Židovské 3,6% |
Turčianska župa (po latinsky: comitatus Thurociensis, po nemecky: Turz, po maďarsky: Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska.
Obsah |
Geografia [upraviť]
Turčianska stolica susedila s Oravskou, Trenčianskou, Liptovskou, Nitrianskou a Zvolenskou stolicou. Zaberá územie Turčianskej kotliny, ktorá je vklinená medzi pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Krajom preteká rieka Turiec, ktorá sa vlieva pri Martine do Váhu. Rozloha Turčianskej župy v r. 1910 bola 1 123 km².
Centrum [upraviť]
Centrom stolice bol pôvodne hrad Sklabiňa, stoličné zasadnutia však prebiehali v Turčianskom sv. Martine (dnes: Martin), ktorý sa neskôr (1772) stal aj správnym centrom stolice.
Rody vládnucich županov [upraviť]
Od roku 1535 zastávali úrad hlavného turčianskeho župana dedične šľachtici z rodu Révai (Révay), najbohatšieho a najvplyvnejšieho rodu.
Dejiny [upraviť]
Najstaršie doklady osídlenia Turca sú nálezy z jaskýň Mažarná a Na Vyhni z obdobia 2 750 - 2 250 pred Kr. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1 350 - 700 pred Kr.) obýval skoro celý Turiec ľud lužickej kultúry. V období 3. storočia pred Kr. až po 2. storočie po Kr. obýva Turiec ľud púchovskej kultúry.
Slovania prišli do Turca asi až v 7. storočí. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia už bolo toto územie relatívne husto obývané, čo dokazujú archeologické vykopávky v Blatnici, Malom Čepčíne, Žabokrekoch. V 9. storočí bolo centrálnym hradiskom Vyšehrad na hranici medzi Turcom a hornou Nitrou. Odtiaľto bol ovládaný nielen Turiec, ale aj veľká časť horného Ponitria. Z tohoto obdobia asi pochádzajú aj dvojité názvy obcí v oboch regiónoch ako Diviaky, Pravno, Sučany, Necpaly a ďalšie.
Prvá písomná spomienka o Turci je z roku 1113, no vtedy sa spomínal len ako súčasť Zvolenského domínia. Turiec, ako riedko osídlené územie, bol spravovaný kastelánom (neskôr podžupanom) z hradu Sklabiňa ako panstvo Zvolenského komitátu. Vlastného župana mala stolica od roku 1339, čím sa oddelila od Zvolenského komitátu (podobne ako Liptov a Orava).
Turecké výboje sa Turcu (rovnako ako celému severnému Slovensku) vyhli.
Počas jozefínskych reforiem sa Turiec mal spojiť s Oravou, keďže však mali len malú spoločnú hranicu (v zime väčšinou nepriechodnú), napokon sa spojil so Zvolenom do Turčiansko-zvolenskej stolice (1786-90) so sídlom v Banskej Bystrici. Po smrti Jozefa II. sa Turčianska stolica obnovila.
V roku 1918 sa Turiec stal súčasťou Česko-Slovenska. Turčianska župa zanikla 31. decembra 1922, v rokoch 1923-28 bola súčasťou Považskej župy. V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja.
Národnosti [upraviť]
Obyvatelia Turca boli prevažne Slováci, čo pretrvalo do súčasnosti. Nemci žili len na hornom (južnom) Turci, no po 2. svetovej vojne boli evakuovaní a čiastočne vyhnaní do Nemecka.
Okresy [upraviť]
V roku 1910 sa Turiec delil na dva slúžnovské okresy:
- Turčiansky svätý Martin (Dolný Turiec)
- Turčianske Teplice (Horný Turiec)
V súčasnosti je územie Turca rozdelené na dva rovnomenné okresy, i keď s inými hranicami:
.png)
