| Žilinský kraj |
| Kraj |
|
|
| Štát |
 Slovensko |
|
| Krajské mesto |
Žilina |
| Najvyšší bod |
Kriváň |
| - výška |
2 494,7 m n. m. |
|
| Rozloha |
6 808,4 km² (680 840 ha) |
|
| Obyvateľstvo |
697 502 (2009) |
| Hustota |
102 obyv./km² |
|
| ISO 3166-2 |
SK-ZI |
|
| Počet okresov |
11 |
|
|
|
|
| Wikimedia Commons: Žilina Region |
|
Žilinský kraj je kraj na severe stredného Slovenska. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8% jeho územia. Hraničí s Českom na severozápade, na severe s Poľskom, na východe s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom.
Geologická charakteristika [upraviť]
Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:
- severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
- južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy
Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.
Historické oblasti [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
|
Okresy Žilinského kraja (11)
|
|
|
|
|
O rovnomennom kraji z minulosti pozri Žilinský kraj (1949-1960)
Slovensko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žilinský kraj
