Západné Karpaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Existujú aj Rumunské Západné Karpaty.
Západné Karpaty
Pohorie
Mała Bystra a1.jpg
Malá Bystrá vo Vysokých Tatrách
Štáty Česko Česko,  Maďarsko Maďarsko,  Poľsko Poľsko,  Rakúsko Rakúsko,  Slovensko Slovensko
Nadradený celok Karpaty
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 654 m n. m.
Dĺžka 400 km
Rozloha 70 000 km² (7 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Západné Karpaty, vyznačené zelenou farbou
Západné Karpaty, vyznačené zelenou farbou

Západné Karpaty (zastarano: Slovenské Karpaty [1]; v doslovnom preklade sa označujú aj ako Severné Karpaty [v Rumunsku] alebo Severozápadné Karpaty [v Maďarsku a Rumunsku]) sú rozsiahla horská provincia v západnej časti Karpát. Ich oblúk zasahuje na územie Moravy, Slovenska, Poľska (menšia severná časť), Maďarska (juhovýchodná časť) a Rakúska (juhozápadné výbežky). Celková rozloha Západných Karpát je asi 70 000 km².

Karpaty patria do severnej vetvy alpínskeho orogénu, ktorý vznikal postupným uzatváraním oceánu Tethys.

Geografické vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západná a severná hranica[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa do Západných Karpát zahrnú aj Vonkajšie karpatské zníženiny (viacerí autori tak robia), sú severné a severozápadné hranice približne na línii Krems an der Donau [2] (alebo už Sankt Pölten [3]) - Znojmo - Brno - Olomouc - Přerov - Ostrava - Krakov - sútok Visly a Sanu - pramene rieky Tanew (je sporné, ako ďaleko na východ presne línia siaha). Západné Karpaty na tejto línii hraničia s Predalpskými plošinami (len v Rakúsku), Alpami (len v Rakúsku), Českou vysočinou a Malopoľskou vrchovinou.

Ak sa do Západných Karpát nezahrnú Vonkajšie karpatské zníženiny, sú severné a severozápadné hranice tvorené východnými a južnými hranicami Vonkajších karpatských zníženín, teda sú približne na línii Stockerau (alebo v užšom [pozri nižšie] zmysle Staatz) - Mikulov - Slavkov u Brna - Otrokovice - Přerov - Frýdek-Místek - Krakov - Rzeszow (je sporné ako ďaleko na východ presne línia siaha). V rakúskej časti táto línia predpokladá, že sa tzv. Waschbergzone (Niederösterreichische Inselbergschwelle) - alebo v užšom zmysle len jej severná časť (porov. [4]) - zaraďuje do Karpát; v Rakúsku sa tak však často nerobí, potom je začiatok tejto línie iný - je tvorený južným a západným okrajom Hainburských vrchov, západným okrajom Malých Karpát a južným okrajom Bielych Karpát a Stredomoravských Karpát, čiže línia smeru približne Hainburg - Plavecký Mikuláš - Senica - Uherské Hradiště - Kyjov - Hustopeče - Slavkov u Brna a potom odtiaľ ďalej ako vyššie. Pri tejto alternatívnej línii Západné Karpaty teda hraničia na západe v dolnej časti s Panónskou panvou a až v hornej časti s Vonkajšími karpatskými zníženinami.

Severovýchodná hranica[upraviť | upraviť zdroj]

Hranica na severovýchode, teda hranica medzi Západnými Karpatmi a Východnými Karpatmi, je sporná. Uvádzajú sa najmä tieto možné vymedzenia hranice:

  • na Slovensku severný okraj Slanských vrchov, východný okraj Čergova (alebo voľnejšie formulované: na rieke Topľa) a východný okraj Ľubovnianskej vrchoviny (t.j. Kurovské sedlo, známe aj ako Tyličské sedlo) a potom v Poľsku na rieke Biala (túto hranicu používa aj aktuálne geomorfologické členenie Slovenska)
  • údolie Laborca, rieka Oslawa a rieka San (často sa na presnejšiu lokalizáciu udáva aj prechod hranice Lupkovským priesmykom)
  • západná hranica Bukovských vrchov a Beščad (Bieszcad) (táto definícia je podobná predchádzajúcej)
  • údolie Uhu (najmä v staršej literatúre) [5]

Vo fytogeografii (pozri napr. fytogeografické členenie Slovenska) sa za hranicu považovalo/-uje najmä Kurovské sedlo, Ruské sedlo či celé Nízke Beskydy (ako prechodná oblasť). Konkrétnejšie možno konštatovať, že v súčasnom najbežnejšom fytogeografickom členení Slovenska (Futákove členenie), ako aj u viacerých autorov, hranicu Záp. a Vých. Karpát tvorí západný a južný okraj Bukovských vrchov, ale u niektorých autorov sa do Východných Karpát zaraďuje aj Vihorlat (alebo aspoň jeho hlavná časť). Veľmi špecifické hranice (fytogeografických) Západných Karpát používajú Starmühler a Mitka (2001): Západné Karpaty podľa nich siahajú len od západu po rieky Bečva a Váh (nasledujúce územie po spojnicu riek Dunajec, Torysa a Hornád nazvali Severné Karpaty a územie odtiaľ na východ Lesné Karpaty). [6]

Južná a juhovýchodná hranica[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhozápade, juhu a juhovýchode Západné Karpaty hraničia s Panónskou panvou. Hranica Západných Karpát voči Panónskej panve prebieha približne po línii Stockerau - Mikulov - Hustopeče - Kyjov - Uherské Hradiště - Senica - Plavecký Mikuláš - Hainburg - Jur pri Bratislave - Nové Mesto nad Váhom - Hlohovec - Bánovce nad Bebravou - Topoľčany - Nitra - Vráble - Levice - Šahy - Štúrovo - Vacov (Vác) - Piliš (Pilis) - Palotáshalom - Jáger (Eger) - Miškovec (Miskolc) - Tokaj - Sátoraljaújhely - severovýchodný okraj Zemplínskych vrchov - Bohdanovce - Sečovce - Vranov nad Topľou (presný koniec tejto línie na východe je sporný, porovnaj vysvetlenie vyššie).

K tomu treba poznamenať, že:

  • v rakúsko-moravskej časti sa táto línia alternatívne začína (ako už bolo spomenuté vyššie) až na južnom okraji Stredomoravských Karpát, čiže zhruba od mesta Hustopeče,
  • Lučenecko-košická zníženina sa niekedy zaraďuje do Panónskej panvy (v tom prípade je južná hranica Západných Karpát zložitejšia než je opísané vyššie)
  • v členení J. Kondrackého je do Západných Karpát zahrnutá aj Strednonitrianska kotlina, t.j. severná časť Nitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy
  • v (staršom) orografickom členení Slovenska (a iných členeniach) je do Západných Karpát zahrnutá (ako časť Myjavskej pahorkatiny) aj Chvojnická pahorkatina

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Západných Karpát
Tektonická mapa Západných Karpát

Západné Karpaty sú súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Zo západu nadväzujú na Alpy z východu na Východné Karpaty. Na severe a západe hraničia s Východoeurópskou tabuľou a Českým masívom, kde je hranicou dobre viditeľný okraj príkrovov flyšového pásma, južný okraj nie je tak zreteľný, pretože potektonické nížiny vnikajú do Karpát nerovnomerne. Západné Karpaty majú komplikovanú geologickú stavbu, ktorá vznikala od prvohôr. Najvýznamnejšie na ňu pôsobila alpínska orogenéza, ktorá ju postihla počas viacerých fáz od strednej jury po neogén. V tomto období subdukoval oceán Tethys a kolidujúca Africká platňa narazila do Euroázijskej platne.

Stavebné jednotky Západných Karpát sú výrazne pásmovito usporiadané, pričom za vonkajšie sa považujú najsevernejšie z nich. Zo severu na juh to sú tzv. Vonkajšie Západné Karpaty: čelná predhlbeň, na ktorú je nasunuté flyšové pásmo. Južnejšie sa nachádza pieninské bradlové pásmo, ktoré tvorí rozhranie medzi Centrálnymi a Vonkajšími Karpatami. Centrálne Západné Karpaty tvorí okrem bradlového a tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí aj veporské a gemerské pásmo. Vnútorné Západné Karpaty tvorí meliatske, bükkské, bakonské a zemplínske pásmo. Na túto alpínsku stavbu sú naložené neskoršie potektonické útvary, paleogénne a neogénne panvy a tzv. neovulkanity.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západné Karpaty (bez Vonkajších karpatských zníženín a bez Lučenecko-košickej zníženiny)

Geomorfologické členenie podľa Mazúra, Lukniša, Balatku a Loučkovej[upraviť | upraviť zdroj]

Toto členenie vzniklo spojením aktuálne používaného geomorfologického členenia Česka a geomorfologického členenia Slovenska. Západné Karpaty, ktorá ležia len na území Rakúska, Poľska a Maďarska, v ňom preto nie sú uvedené.

Západné Karpaty (provincia):

Uvedené oblasti sa ďalej členia na celky atď. Toto členenie možno nájsť po kliknutí na článok o oblasti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]