Západné Karpaty

Existujú aj Rumunské Západné Karpaty.

Západné Karpaty
Pohorie
Malá Bystrá vo Vysokých Tatrách
Štáty	Česko,  Maďarsko,  Poľsko,  Rakúsko,  Slovensko
Nadradený celok	Karpaty
Najvyšší bod	Gerlachovský štít
- výška	2 654 m n. m.
Dĺžka	400 km
Rozloha	70 000 km² (7 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie

Západné Karpaty sú rozsiahla horská provincia v západnej časti Karpát. Ich oblúk zasahuje na územie Moravy, Slovenska, Poľska (menšia severná časť), Maďarska (juhovýchodná časť) a Rakúska (juhozápadné výbežky). Celková rozloha Západných Karpát je asi 70 000 km².

Karpaty patria do severnej vetvy alpínskeho orogénu, ktorý vznikal postupným uzatváraním oceánu Tethys.

Geografické vymedzenie

Západné Karpaty sú takmer po celom obvode pomerne ostro vymedzené povrchovými zníženinami. Na severozápade a severe ich oddeľujú Predkarpatské zníženiny od Českej vysočiny a Malopoľskej vrchoviny, na juhozápade, juhu a juhovýchode spadajú do Panónskej panvy. Rozhranie medzi Západnými Karpatami a Východnými Alpami tvorí zníženina západne od Hainburských vrchov tzv. kornuntská brána. Na severovýchode medzi Východoslovenskou nížinou a Sandomierzskou kotlinou je hranica menej výrazná a prechádza vrchovinným reliéfom, ktorý ich spája s Východnými Karpatmi.

Geológia

Tektonická mapa Západných Karpát

Západné Karpaty sú súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Zo západu nadväzujú na Alpy z východu na Východné Karpaty. Na severe a západe hraničia s Východoeurópskou tabuľou a Českým masívom, kde je hranicou dobre viditeľný okraj príkrovov flyšového pásma, južný okraj nie je tak zreteľný, pretože potektonické nížiny vnikajú do Karpát nerovnomerne. Západné Karpaty majú komplikovanú geologickú stavbu, ktorá vznikala od prvohôr. Najvýznamnejšie na ňu pôsobila alpínska orogenéza, ktorá ju postihla počas viacerých fáz od strednej jury po neogén. V tomto období subdukoval oceán Tethys a kolidujúca Africká platňa narazila do Euroázijskej platne.

Stavebné jednotky Západných Karpát sú výrazne pásmovito usporiadané, pričom za vonkajšie sa považujú najsevernejšie z nich. Zo severu na juh to sú tzv. Vonkajšie Západné Karpaty: čelná predhlbeň, na ktorú je nasunuté flyšové pásmo. Južnejšie sa nachádza pieninské bradlové pásmo, ktoré tvorí rozhranie medzi Centrálnymi a Vonkajšími Karpatami. Centrálne Západné Karpaty tvorí okrem bradlového a tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí aj veporské a gemerské pásmo. Vnútorné Západné Karpaty tvorí meliatske, bükkské, bakonské a zemplínske pásmo. Na túto alpínsku stavbu sú naložené neskoršie potektonické útvary, paleogénne a neogénne panvy a tzv. neovulkanity.

Geomorfologické členenie

Západné Karpaty

A) Vonkajšie karpatské zníženiny

B) Vonkajšie Západné Karpaty (subprovincia)

Juhomoravské Karpaty (oblasť)

CZ: Jihomoravské Karpaty, AT: Österreichisch-Südmährische Karpaten

• Niederösterreichische Inselbergschwelle (AT) + Mikulovská vrchovina (CZ)

Stredomoravské Karpaty (CZ) (oblasť)

CZ: Středomoravské Karpaty

• Ždánický les
• Litenčická pahorkatina
• Chřiby
• Kyjovská pahorkatina

Slovensko-moravské Karpaty (CZ/SK) (oblasť)

• Biele Karpaty (CZ: Bílé Karpaty)
• Javorníky (CZ+SK)
• Myjavská pahorkatina (SK)
• Považské podolie (SK)
• Vizovická vrchovina (SK)

Západobeskydské podhorie (CZ / PL) (oblasť)

CZ: Západobeskydské podhůří, PL: Pogórze Zachodniobeskidzkie

• Podbeskydská pahorkatina (CZ) + Pogórze Morawsko-Śląskie (Moravsko-sliezske podhorie) (PL)
• Pogórze Śląskie (Sliezske podhorie) (PL)
• Pogórze Wielickie (Wielické podhorie) (PL)
• Pogórze Wiśnickie (Wiśniczské podhorie) (PL)

Západné Beskydy (CZ / SK / PL) (oblasť)

CZ: Západní Beskydy, SK: Západné Beskydy, PL: Beskidy Zachodnie

• Hostínsko-vsetínská hornatina (CZ)
• Moravsko-sliezske Beskydy (CZ, SK; CZ: Moravskoslezské Beskydy)
• Turzovská vrchovina (SK)
• Jablunkovská brázda (CZ)
• Rožnovská brázda (CZ)
• Jablunkovské medzihorie (CZ, SK; CZ: Jablunkovské mezihoří)
• Sliezske Beskydy (CZ, PL; PL: Beskid Śląski, CZ: Slezské Beskydy)
• Kotlina Żywiecka (Żywiecká kotlina) (PL)

pokrač. (poľské) Západné Beskydy (PL)

PL: Beskidy Zachodnie

• Beskid Mały (Malé Beskydy)
• Beskid Makowski (Makówské Beskydy)
• Beskid Wyspowy (Ostrovné Beskydy)
• Gorce
• Kotlina Rabczańska
• Kotlina Sądecka (Sączská kotlina)

Stredné Beskydy (SK) / pokrač. (poľské) Západné Beskydy (PL) (oblasť)

SK: Stredné Beskydy, PL: Beskidy Zachodnie.

• Oravské Beskydy (SK) + Beskid Żywiecki (Żywiecke Beskydy) (PL) (starší slovenský ekvivalent pojmu Beskid Zywiecki bol "Slovenské Beskydy" alebo "Kysucko-oravské Beskydy")
• Kysucké Beskydy (SK) + Beskid Żywiecki (Żywiecke Beskydy) (PL) (starší slovenský ekvivalent pojmu Beskid Zywiecki bol "Slovenské Beskydy" alebo "Kysucko-oravské Beskydy")
• Kysucé Beskydy (SK)
• Kysucká vrchovina (SK)
• Oravská Magura (SK)
• Oravská vrchovina (SK)
• Oravské Beskydy(SK)
• Podbeskydská brázda (SK)
• Podbeskydská vrchovina (SK)

Východné Beskydy (SK) / pokrač, (poľské) Západné Beskydy (PL) (oblasť)

SK: Východné Beskydy, PL: Beskidy Zachodnie

• Beskid Sądecki (Sączské Beskydy) (PL) + Ľubovnianska vrchovina (SK)
• Čergov (SK) + Góry Czerchowskie (Czerchówske hory) (PL)
• Pieniny (často považované za časť Podhôľno-magurskej oblasti v negeomorfologických sústavách)

Podhôľno-magurská oblasť (SK)/ Oravsko-podhalianska zníženina (PL)* (oblasť)

SK: Podhôľno-magurská oblasť, PL: Onizenie Orawsko-Podhalańskie

• Skorušinské vrchy (SK) + Pogórze Spisko-Gubałowskie (Spišsko-Gubałówske podhorie) (PL)
• Podtatranská brázda (SK, PL; PL: Rów Podtatrzański)
• Spišská Magura (SK) + Pogórze Spisko-Gubałowskie (Spišsko-Gubałówske podhorie) (PL)
• Levočské vrchy (SK)
• Bachureň (SK)
• Spišsko-šarišské medzihorie (SK)
• Šarišská vrchovina (SK)
• Oravská kotlina (SK) + Kotlina Orawsko-Nowotarska (Oravsko-novotargská kotlina) (PL)

C) Vnútorné Západné Karpaty (subprovincia)

Slovenské rudohorie (SK, HU) (oblasť)

• Veporské vrchy
• Spišsko-gemerský kras
• Stolické vrchy
• Revúcka vrchovina
• Volovské vrchy
• Čierna hora
• Rožňavská kotlina
• Slovenský kras (SK) + Aggteleki-karszt (Aggtelecký kras) (HU)

Fatransko-tatranská oblasť (SK/PL/AT) * (oblasť)

• Malé Karpaty (SK) + Hainburger Berge (Hainburské vrchy) (AT)
• Považský Inovec (SK)
• Tribeč (SK)
• Strážovské vrchy (SK)
• Súľovské vrchy (SK)
• Žiar (SK)
• Malá Fatra (SK)
• Veľká Fatra
• Starohorské vrchy
• Chočské vrchy
• Tatry (SK,PL)
• Nízke Tatry (SK)
• Kozie chrbty (SK)
• Branisko (SK)
• Žilinská kotlina (SK)
• Hornonitrianska kotlina (SK)
• Turčianska kotlina (SK)
• Podtatranská kotlina (SK)
• Hornádska kotlina (SK)
• Horehronské podolie (SK)

Slovenské stredohorie (SK) (oblasť)

• Vtáčnik
• Pohronský Inovec
• Štiavnické vrchy
• Kremnické vrchy
• Poľana
• Ostrôžky
• Javorie
• Krupinská planina
• Zvolenská kotlina
• Pliešovská kotlina
• Žiarska kotlina

Lučensko-košická zníženina (SK,HU) (oblasť)

• Juhoslovenská kotlina (SK) + Középsö-Ipoly-medence (Stredoipeľská kotlina) (HU) + Borsodi-dombság (Boršodská pahorkatina) (HU)
• Bodvianska pahorkatina
• Košická kotlina (SK) + Hernádvölgy-medence (Kotlina údolia Hornádu) (HU)

Matransko-slanská oblasť (SK) / Severné stredohorie (HU) (oblasť)

SK: Matransko-slanská oblasť, HU: Északi-középhegység

• Börzsöny-hegység (HU) + Burda (SK)
• Gödöllő dombság (Gödöllőská pahorkatina) (HU)
• Cerová vrchovina (SK) + Cserhát-hegységa pahorkatina) (HU)
• Slanské vrchy (SK) + Tokajské vrchy (HU: Zempléni-hegység / Tokaji-hegység) (HU)
• Zemplínske vrchy (SK)

(*) Tatransko-fatranská oblasť a Podhôrno-magurská oblasť (niekedy spolu s celkami Vtáčnik, Kremnické vrchy, Pohronský Inovec a časťami Považského podolia) sa v niektorých negeomorfologických systémoch označujú ako Centrálne Západné Karpaty.

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západné Karpaty