Malé Karpaty
| Malé Karpaty | |
| pohorie | |
 Záruby, pohľad z Plaveckého hradu
|
|
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Najvyšší bod | Záruby |
| - výška | 768 m n. m. |
| Dĺžka | 100 km |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
 Poloha Malých Karpát
|
|
Malé Karpaty sú spolu s rakúskymi Hainburger Berge (Hainburské vrchy) jeden krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti.
Najvyšší vrch je Záruby (768 m n. m.). Ide o nevysoké stredohorské pásmo dlhé asi 100 km. Malé Karpaty začínajú v Bratislave na Dunaji (pásom od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad Váhom. Významným sedlom v centrálnej časti pohoria je sedlo Baba.
V roku 1976 boli vyhlásené za „chránenú krajinnú oblasť“ (64 610 ha).
Obsah |
Geomorfologické členenie [upraviť]
Geomorfologicky sa Malé Karpaty z juhu na sever členia nasledovne[1]:
- Devínske Karpaty (v Bratislave po lamačskú brázdu)
- Pezinské Karpaty (v Bratislave a až po obec Buková na severe)
- Brezovské Karpaty (medzi Bukovou a Prašníkom)
- Čachtické Karpaty (medzi Prašníkom a Novým Mestom nad Váhom)
Charakteristika [upraviť]
Klíma [upraviť]
Klimaticky patria do mierne teplej oblasti (január: priemerne −3 °C, júl: priemerne 18 – 20 °C, 900 mm zrážok ročne).
Rastlinstvo a živočíšstvo [upraviť]
Rastú tu prevažne listnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších bučiny. Prevládajú hnedé pôdy.
Geológia [upraviť]
Malé Karpaty predstavujú hrasťovú štruktúru, ktorá sa nachádza v severozápadnej časti Panónskej panvy a oddeľuje od seba Viedenskú a Dunajskú panvu. Jadro hráste predstavujú komplexy kryštalinických hornín predalpínskeho veku a ich druhohorný obal, prekrytý dvomi alpínskymi príkrovovými jednotkami[2].
Medzi Jablonicou a Trstínom sa pohorie delí na dve časti: južná a juhovýchodná pozostáva hlavne z kryštalického jadra s druhohorným obalom (tatrikum). Kryštalinikum Malých Karpát sa čiastočne líši od ostatného tatrika, člení sa na spodnú pezinsko-perneckú a vrchnú harmónsku sériu. Kryštalinikum bolo pôvodne tvorené prvohornými sedimentami, počas hercýnskeho vrásnenia však boli premenené v dôsledku intrúzií žúl na viacerých miestach na fylity. Žuly tvoria dva masívy: bratislavský a modranský, ktoré od seba delí línia kryštalických bridlíc medzi Pezinkom a Pernekom (tzv. pezinsko-pernecká séria). Tiež pomerne početné paleozoické bázické sopečné horniny boli premenené na amfibolity. V perme bolo územie Malých Karpát súšou. V triase bola jeho časť zaplavená morom, v jeho priebehu sa však niekoľkokrát vynorili, čím sa líšia od ostatných jadrových pohorí Slovenska.
Severozápadná časť Malých Karpát je tvorená hlavne príkrovmi mezozoika. Sú to hlavne triasové až kriedové vápence a bazalty chočského a krížňanského príkrovu (jeho vysocká jednotka). Príkrovy sú však porušené pokriedovými spätnými prešmykmi[2]. Vyskytuje sa tu aj sedimentárny obal tatrika a popríkrovové vrchnokriedové a neogénne sedimenty. Tatrický obal tvoria 4 jednotky (devínska, kuchynská, kadloubecká a solírovská). Z podložia tatrika tu vystupujú i horniny infratatrika, ktoré reprezentuje borinská a orešianska jednotka.
Pozdĺž okrajov pohoria na niektorých miestach vystupujú aj paleogénne a neogénne horniny, ktoré boli zabudované do jeho stavby pri otváraní Viedenskej a Dunajskej panvy v strednom miocéne.
Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi.
V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy.
Osídlenie [upraviť]
Na juhovýchodných stráňach sú známe vinohrady (Bratislava, Bratislava-Rača, Pezinok, Modra a pod.), severnejšie pás pastvín a sadov. Na severozápadných úbočiach zas nájdeme veľa zrúcanín hradov. Oblasť Malých Karpát a Záhoria tvorí významnú zložku slovenského ľudového umenia, folklóru – významná je svojrázna architektúra, kroje, výšivkárstvo a čipkárstvo, rezbárstvo, nástenné maliarstvo a najmä keramika (známa modranská keramika).
V roku 1942, počas druhej svetovej vojny, sa tu utvorila a pôsobila partizánska skupina Janka Kráľa. Jej spoluzakladateľom bol Alexander Markuš. Partizáni pôsobili v oblasti Malých Karpát aj počas bojov o oslobodenie mesta v apríli roku 1945. Pomáhali svojimi akciami Červenej armáde.
Turistika a rekreácia [upraviť]
Malé Karpaty sú predovšetkým turistickou oblasťou (najmä pre Bratislavčanov, pozri aj Bratislavský lesný park). Prevažuje pešia turistika, hoci oblasť poskytuje aj možnosti mototuristiky, lyžovania (napr. Pezinská Baba, Zochova chata) a zimnej turistiky.
Referencie [upraviť]
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malé Karpaty
Externé odkazy [upraviť]
- Malokarpatský Ďiaľkoplaz - zborník príspevkov s turistickou tématikou k oblasti Malých Karpát
- Maloplošné chránené územia CHKO Malé Karpaty
- Turistická mapa Malých Karpát
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
