Sokol sťahovavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sokol sťahovavý
Falco peregrinus tethered.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Dravce Falconiformes
Podrad (subordo) Sokoly Falcones
Čeľaď (familia) Sokolovité Falconidae
Rod (genus) Sokol Falco
Druh (species) Sokol sťahovavý F. peregrinus
Vedecký názov
Falco peregrinus
Tunstall, 1771
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je druh z čeľade sokolovité. Samica je výrazne väčšia ako samec a môže dosahovať až veľkosť havrana. Má dlhé špicaté krídla a krátky chvost, ktorý sa na konci zužuje. Sfarbenie je charakteristické tmavou "maskou" na bielej tvári. Jeho korisťou sú prevažne vtáky do veľkosti kačky. Druh má mnoho opísaných poddruhov, ale nie všetky sú uznávané. Rôzne pramene uvádzajú 15 – 17 poddruhov (niektoré dokonca až 19).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozpätie krídiel sokola sťahovavého je 85 – 115 cm, dlžka tela 35 – 50 cm. Samce vážia od 500 do 750 g, samice sú výrazne väčšie a vážia 910 až 1500 g. Jednotlivé poddruhy sa líšia veľkosťou aj sfarbením. Sokoly žijúce severnejšie sú väčšie ako poddruhy žijúce južnejšie. Sfarbenie sokolov je veľmi variabilné. Čím severnejšie sokoly žijú, tým je ich celkové sfarbenie svetlejšie, naopak v trópoch môže byť sfarbenie hlavy a chrbta až čierne.

Na Slovensku žije poddruh sokol sťahovavý eurosibírsky (Falco peregrinus peregrinus). Dospelý vták má z vrchu tmavo šedú až šedočiernu hlavu, ktorá je zospodu biela. Škvrnky na hrdle prechádzajú do priečnych vlniek na bruchu. Samice môžu mať spodok tela hnedastý. Perie na krídlach je čiernohnedé, špičky krídiel čierne, chvost šedohnedý s priečnymi škvrnami. Chvost má na konci biele lemovanie. Na belavú tvár zasahuje tmavá farba z temena a tvorí nápadnú, charakteristickú "masku". Svetlejšia severná populácia má túto „masku“ užšiu a menej výraznú. Mladé jedince majú chrbát skôr šedohnedý s belavým alebo žltkastým lemom pier. Chvost majú tmavohnedý so svetlými priečnymi pruhmi. Spodok tela majú výrazne škvrnitý.Je dravec.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Sokoly lietajú rýchlym mávaním krídiel, plachtia len na krátkych úsekoch. Lovia takmer výhradne vtáky za letu (napr. holuby, hrdličky, rôzne druhy drozdov, rôzne menšie vtáky, ale trúfnu si aj na vrany a havrany). Ich štýl lovu nie je vhodný pre chytanie drobných cicavcov a nelietavých vtákov (z cicavcov loví netopiere a občas aj králiky, sysle a pod.). Vtáky na zemi sa snažia donútiť vzlietnuť. Pri love sa vrhajú na korisť pod sebou z veľkej výšky a útočia pazúrmi. Pri strmhlavom lete dosahujú rýchlosť až 300 km/h (podľa niektorých zdrojov až 400 km/h). Náraz v tejto rýchlosti by bol nebezpečný aj pre ne, preto sa snažia trafiť krídlo a nie priamo telo koristi. Z rovnakého dôvodu nemôžu zaútočiť na krdeľ. Niektoré druhy drobných vtákov sa preto na obranu pred sokolom zhlukujú do krdľov. Korisť väčšinou po útoku klesne k zemi a ak pád prežije, sokol ju usmrtí zobákom...

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sokol pohlavne dospieva v dvoch až troch rokoch. Pred hniezdením predvádza akrobatické zásnubné lety. V prírode hniezdi prevažne na skalných stenách, ak nie sú k dispozícii skaly, zahniezdi sa aj v starom hniezde iného druhu. Sám hniezdo nestavia ani neupravuje. Sú zaznamenané aj hniezda na zemi. Sokol si obľúbil aj ľudské stavby a často hniezdi v zrúcaninách hradov a v rôznych vežiach. V mestách hniezdi len ojedinele. Na svoje staré hniezda sa pravidelne vracia, alebo sa uhniezdi aspoň v ich blízkosti.

V strednej Europe znáša samica najčastejšie na prelome marca a apríla 3 – 4 vajcia. Sedí na nich cca 29 – 30 dní samica, občas ju strieda samec, aby si samica ulovila potravu. Inak jej samec nosí korisť do hniezda. Po vyliahnutí sa o mláďatá v hniezde stará výhradne samica prvých cca 14 dní, samec zaobstaráva potravu. Potom sa pri získavaní potravy striedajú. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 35 až 42 dňoch, ale rodičia ich stále krmia ešte aspoň dva mesiace.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sokol sťahovavý má celosvetové rozšírenie. Prirodzene sa nevyskytuje iba v Antarktíde, častiach Južnej Ameriky, na Novom Zélande a na Islande. V súčasnej dobe je jeho rozšírenie menšie, pretože na mnohých miestach, prevažne v rozvinutých industrializovaných oblastiach, sokol vyhynul. Veľký podiel na úbytku výskytu sokola sťahovavého malo používanie pesticídov, ktoré sa cez potravinový reťazec dostávali do tela dravcov. Väčšina týchto prípravkov (napr. DDT) je dnes zakázaná a do niektorých oblastí, kde sokol vyhynul, sa pomaly znovu vracia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]