Preskočiť na obsah

Vtáky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vtáky
85 – 0 mil. Vrchná krieda – súčasnosť[1]

Koláž zobrazujúca rozmanitosť vtákov
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aves
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Sýkorka Belasá
Jedným z vtákov je aj sýkorka belasá, malý vtáčik, ktorý je na obrázku.

Vtáky (Aves) je trieda teplokrvných stavovcov, pre ktorú je charakteristická prítomnosť peria, bezzubého zobáka, znášanie škrupinatých vajec, vysoká rýchlosť metabolizmu, štvordielne srdce a pevná ľahká kostra s častými zrastami kostí. Predné končatiny sú premenené na krídla (jedinú známu výnimku predstavujú Vurony a moa). Dnes je známych asi 10 400 druhov žijúcich vtákov (z toho cez 4 083 druhov nespevavcov a 5 895 druhov spevavcov)[2][3] a cez 2 000 fosílnych druhov.[4] Je ale možné, že skutočná biodiverzita súčasného vtáctva je ešte omnoho vyššia a zahrňuje asi 11 000 až 18 000 druhov.[5] Odhaduje sa, že na Zemi žije približne 50 miliárd vtákov.[6]

Jedná sa o jedinú prežívajúcu a pritom vysoko špecializovanú skupinu teropodných dinosaurov (maniraptorov), ktorá ako jediná prežila hromadné vymieranie na konci kriedy pred 66 miliónmi rokov.[7] Veda zaoberajúca sa touto skupinou živočíchov sa nazývá ornitológia. Vyhynutými druhmi vtákov paleontológia či (presnejšie) paleozoológia.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]
Externá anatómia typického vtáka: 1 Zobák, 2 Hlava, 3 Očná obrúčka, 4 Dúhovka, 5 Chrbát, 6 Krídelko, 7 Lopatky, 8 Krídlové krovky, 9 Prvé krídlo parapteron, 10 Kostrč, 11 Chvost, chvostové letky, 12 Podchvostové krovky, 13 Stehno, 14 Päta, 15 Behák, 16 Prsty, 17 Holeň, 18 Brucho, 19 Bok tela, 20 Hrvoľ, 21 Krk, 22 Lalok alebo brada, 23 Očný prúžok[8]

Vtáky sa po prvýkrát objavili počas obdobia jury. Pravdepodobne sa vyvinuli z operených dravých dinosaurov patriacich do skupiny Theropoda (spočiatku sa uvažovalo aj o ich thekodontnom pôvode) a rýchlo začali vytvárať nové formy. Od „nevtáčích“ dinosaurov vtáky odlišuje protistojný prst zadných končatín a pygostyl, kým ostatné znaky (kýlovitá hrudná kosť, perie, vzdušné vaky napojené na pľúca) nachádzame aj u rôznych dinosaurov. Dnes existuje podľa odhadov okolo 9 800[9] až 10 770[10] druhov vtákov, z fosílneho záznamu bolo popísaných ďalších 2000 druhov už vyhynutých foriem.[11] Vtáky sú charakteristické výskytom tráviacich enzýmov v ústnej dutine. Okrem nich túto vlastnosť majú len cicavce. Trieda sa delí na 2 podtriedy: pravtáky (už vyhynuté) a Vtáky pravé.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika používaná v tejto wikipédii

[upraviť | upraviť zdroj]

Dolu uvedená systematika je (v tejto svojej časti) prevažne podľa Bentona 2004 (Delenia ostatných autorov sú dnes v tejto časti prakticky rovnaké, problémy sú až v časti letce – pozri príslušný článok).

Vtáky z vývojového hľadiska patria medzi plazy, z tradičných a praktických dôvodov sa však tu aj inde zaraďujú ako oddelená skupina.

Nad samotnú triedu vtáky (Aves) je dnes v niektorých systémoch „nadsunutá“ skupina Avialae, ktorá tvorí akýsi prechod ku nevtáčím dinosaurom.

Nasleduje samotný systém:

Avialae v širšom zmysle:

  • čeľaď Scansoriopterygidae - napr. rod †Scansoriopteryx
  • trieda vtáky (Aves) v širšom zmysle (= Avialae v užšom zmysle):
    • ?rod †Gobipipus
    • ?rod †Paleotringa – zaraďované aj pod názvom Gruiformes (v minulosti) alebo pod spornú skupinu Graculavidae
    • ?rod †Gallornis
    • ?rod †Wyleyia
    • ?rod †Platanavis
    • ?rod †Shenzhouraptor (Jeholornis)
    • ?rod†Cretaaviculus
    • ?rod† Ilerdopteryx
    • ?rod† Jixiangornis (asi = Shenzhouraptor)
    • ?čeľaď † Kuszholiidae – zaraďované aj nižšie pod Enantiornithes; patrí sem len rod Kuszholia; niekedy sa do Kuszholiidae zaraďujú aj niektoré z vyššie uvedených rodov
    • ?čeľaď†Ptenopodiscidae
    • ?čeľaď †Laornothidae – zaraďované aj pod Gruiformes (v minulosti) alebo pod spornú skupinu Graculavidae
    • rad† Yandangornithiformes (=nespr. Yandangithformes)
      • čeľaď Yandangornithidae Cai & Zhao, 1999
    • rad†pravtákotvaré/pravtáky (Archaeopterygiformes) – v niektorých (starších) systémoch Archaeopterigiformes zahŕňa aj rody Rahonavis, Jeholornis (a donedávna aj rod Protarcheopteryx)
    • rod †Jeholornis
    • (-)Avebrevicauda

Skupiny donedávna považované za vtáky

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa spornej štúdie z roku 2002 sa rad †Oviraptorosauria zaraďoval medzi vtáky pod Pygostylia alebo na rovnakú úroveň s Avebrevicauda (pričom potom v druhom prípade Avebricauda + Oviraptosauria = "Metornithes")

Skupiny najnovšie niekedy považované za vtáky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • †nadčeľaď Therizinosauroidea (Segnosauria, Segnosaurischia) – umiestnená priamo pod Avialae.
  • †skupina Deinonychosauria – umiestnená priamo pod Aves v širšom zmysle.

Feducciov systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Menšia skupina bádateľov (napr. Feduccia a Hou) delila ešte koncom 90. rokov 20. storčia vtáky na najvyššej úrovni takto:

Niektoré pojmy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovenská dvojica pravtákypravé vtáky sa môže vzťahovať na dvojicu:
    • v systéme typu Feduccia: na Saururae – Ornithurae
    • v iných systémoch: na Archeornithes – Neornithes
    • a „pravtáky“ môže byť navyše aj synonymum pre pravtákotvaré (Archaeopterygiformes)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Lee, Michael SY; Cau, Andrea; Darren, Naish; Gareth J., Dyke (May 2014). "Morphological Clocks in Paleontology, and a Mid-Cretaceous Origin of Crown Aves". Systematic Biology. Oxford Journals. 63 (1): 442–449. doi: 10.1093/sysbio/syt110. PMID 24449041.
  2. Hudec, K. et al. (2003). Soustava a české názvosloví ptáků světa, Muzeum Komenského Přerov, 462 s.
  3. Catherine Sheard, Montague H. C. Neate-Clegg, Nico Alioravainen, Samuel E. I. Jones, Claire Vincent, Hannah E. A. MacGregor, Tom P. Bregman, Santiago Claramunt & Joseph A. Tobias (2020). Ecological drivers of global gradients in avian dispersal inferred from wing morphology. Nature Communications, 11, Article number: 2463. doi: https://doi.org/10.1038/s41467-020-16313-6
  4. Caley, K. J. (2007). „Fossil birds“. Pp. 10–55 in del Hoyo, J., Elliott, A. and Christie, D. (eds.), Handbook of the Birds of the World, volume 12, Picathartes to Tits and Chickadees. Lynx Edicions, Barcelona.
  5. Evan T. Saitta, Maximilian T. Stockdale, Nicholas R. Longrich, Vincent Bonhomme, Michael J. Benton, Innes C. Cuthill & Peter J. Makovicky (2020). An effect size statistical framework for investigating sexual dimorphism in non-avian dinosaurs and other extinct taxa. Biological Journal of the Linnean Society, blaa105. doi: https://doi.org/10.1093/biolinnean/blaa105
  6. https://phys.org/news/2021-05-avocet-zebra-finch-big-billion.html - From Avocet to Zebra Finch: big data study finds more than 50 billion birds in the world
  7. Oliver W. M. Rauhut & Christian Foth (2020). The Origin of Birds: Current Consensus, Controversy, and the Occurrence of Feathers. In: Foth C., Rauhut O. (eds). The Evolution of Feathers: 27-45. doi: https://doi.org/10.1007/978-3-030-27223-4_3
  8. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  9. CLEMENTS, James F.. The Clements Checklist of Birds of the World. [s.l.] : Comstock Pub. Associates/Cornell University Press, 2007. 843 s. ISBN 978-0-8014-4501-9.
  10. Gill F, D Donsker & P Rasmussen (Eds). 2020. IOC World Bird List (v10.1). doi : 10.14344/IOC.ML.10.1. [online]. worldbirdnames.org, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online. (En)
  11. Caley, K.J. (2007). "Fossil birds". Pp. 10--55 in del Hoyo, J., Elliott, A. and Christie, D. (eds.), Handbook of the Birds of the World, volume 12, Picathartes to Tits and Chickadees. Lynx Edicions, Barcelona.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o vták
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vtáky
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vtáky

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]