Ordovik

Z Wikipédie

F a n e r o z o i ...	Mezozoikum
	P a l e o z o ...	Perm
		Karbón
		Devón
		Silúr
		Ordovik
		Kambrium
Proterozoikum

Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar staršieho paleozoika (prvohôr). Začal sa pred 488 miliónmi rokov, skončil sa pred 443 miliónmi rokov. Na území Slovenska vtedy bolo more a podmorské sopky. Označenie ordovik zaviedol britský geológ Charles Lapworth v roku 1879.

[upraviť] Geografické a geologické pomery

Na konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom - tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvorili dva pomerne súvislé kontinenty: menej kompaktná Laurázia na severe a súvislá Gondwana na juhu.

V najväčšej geosynklinálnej oblasti Európy - kaledónskej geosynklinále boli po celé obdobie vhodné podmienky a sedimentačný cyklus prebiehal väčšinou bez prerušenia. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo - ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike.

Pre geosynklinálne oblasti aké sa vtedy nachádzali vo východných Alpách, či Českom masíve boli významné podmorské a podpovrchové výlevy zásaditej magmy. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa, zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská semienkových železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách, Durínsku, Severnej Amerike a inde.

Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa v Laurázii vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza.

[upraviť] Život v ordoviku

Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity, phacopida a lichida. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce - bezčeľustnaté ryby kruhoústnice v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov rhynochonellida.

Významné postavenie mali hlavonožce najmä podtriedy nautiloidea, ďalej tiež polochordáty triedy Graptolithina - graptolity zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako koraly a kremité hubky. Paleontologicky významné sú aj lastúrničky (ostrakoda), či koreňonožce fusulina. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili chitóny a čiapočkovce.

[upraviť] Oblasti ordoviku

Významnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe Britské ostrovy, južné a stredné Švédsko, Estónsko, severné Francúzsko, Belgicko, Durínsko, Lužice, stredné Poľsko, stredné Čechy (tzv. barrandien - Barrandova panva medzi mestami Brandýs nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Kladno, Stříbro, Domažlice, Klatovy, Příbram a Český Brod). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova.