Ordovik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ordovik
Zaradenie
Perióda paleozoika
← kambrium silúr →
Časové rozpätie ordoviku
(v miliónoch rokov)
Začiatok 488,3 (± 1,7)
Koniec 443,7 (± 1,5)
Trvanie 44,6
Charakteristika atmosféry ordoviku
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka 13,5 obj. %
(68 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2 4 200 ppm
(15-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota 16 °C
(2 °C nad dneškom)
Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar (perióda) staršieho paleozoika (prvohôr). Označenie zaviedol britský geológ Charles Lapworth v roku 1879. Predchádzalo mu kambrium a po ňom nasledoval silúr. Ordovik sa začal sa pred 488,3 ± 1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7 ± 1,5 miliónmi rokov. Ako spodná hranica je stanovený najnižší výskyt konodonta Iapetognathus fluctivagus nad základňou zóny výskytu druhu Cordylodus lindstromi a pod najnižším výskytom planktonických graptolitov. Ako vrchná hranica je stanovený najnižší výskyt graptolitov Parakidograptus acuminatus a Akidograptus ascensus.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchná hranica obdobia ordoviku je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.

Členenie ordoviku[1][2]
Oddelenie / epocha Stupeň / vek
Vrchný hirnant
kat
sandby
Stredný darivil
daping
Spodný flo
tremadok

Geografické a geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom – tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej. Boli to hlavne Laurentia, Baltika, Sibéria a Avalonia.

Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom Iapetus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo – ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike.

Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného Českého masívu sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy bázických láv. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa (zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách, Durínsku, Severnej Amerike a inde.

Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa medzi Lauráziou a Baltikou vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza.

Život v ordoviku[upraviť | upraviť zdroj]

Vápence s množstvom fosílií vrchnoordovického veku. Vzorka zo súvrstvia Liberty, v Caesar Creek State Park blízko Waynesville v americkom štáte Ohio.

Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity, phacopida a lichida. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce – bezčeľustnaté ryby kruhoústnice v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov rhynochonellida.

Významné postavenie mali hlavonožce najmä podtriedy nautiloidea, ďalej tiež polochordáty triedy Graptolithina – graptolity zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako koraly a kremité hubky. Paleontologicky významné sú aj lastúrničky (ostrakoda), či koreňonožce fusulina. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili chitóny a čiapočkovce.

Oblasti ordoviku[upraviť | upraviť zdroj]

Významnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe Britské ostrovy, južné a stredné Švédsko, Estónsko, severné Francúzsko, Belgicko, Durínsko, Lužice, stredné Poľsko, stredné Čechy (tzv. barrandien – Barrandova panva medzi mestami Brandýs nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Kladno, Stříbro, Domažlice, Klatovy, Příbram a Český Brod). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
  2. Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému ordovik

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Ordovik
Spodný ordovik Stredný ordovik Vrchný ordovik
Tremadok     Darriwil     Hirnant