Láva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lávový prúd.
Lávová fontána.

Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie. Rozdiel medzi lávou a magmou je, že termín láva pomenúva roztavenú horninu na povrchu Zeme, naopak magma roztavenú horninu pod povrchom. Medzi lávou a magmou sú aj ďalšie rozdiely (obsah plynov, atď.) Teplota lávy je od 700 °C do 1 200 °C, je dosť viskózna.

Zloženie lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Chemické zloženie láv
Názov Obsah SiO2 Obsah (Fe+Mg)
(hm. %) (hm. %)
felzická > 70 ~ 2
intermediátna ~ 60 ~ 3
mafická < 50 ~ 4
ultramafická < 40 8 - 32

Chemické zloženie lávy má vzťah k jej teplote a správaniu. Vyvreté horniny, z ktorých je tvorená láva môžu byť rozdelené do troch skupín: felzické, intermediátne a mafické. Láva môže ďalej obsahovať xenolity (úlomky neroztavených hornín), prípadne aj utuhnuté časti vlastnej taveniny. Utuhnutím lávy určitého zloženia dostávame zodpovedajúcu horninu. Rýchlym utuhnutím taveniny sa tvorí tzv. vulkanické sklo - hornina bez viditeľných kryštálov jednotlivých minerálov.

Felzické lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Felzické lávy, napríklad ryolitové alebo dacitové majú vysoký obsah kremíka, hliníka, vápnika, sodíka a draslíka. Sú veľmi viskózne a majú nízku teplotu. Pri utuhnutí v nich kryštalizuje prevažne kremeň a živce. Erupcia felzických láv prebieha explozívne, časté formy sú lávové dómy, pyroklastické prúdy a tufy.

Intermediátne lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Intermediátne lávy majú menší obsah kremíka a hliníka, zato sa zvyšuje obsah železa a horčíka. Teplota lávy je vyššia a tým je nižšia jej viskozita. Erupcie sú prevažne explozívneho charakteru. Intermediátne lávy sú charakteristické pre väčšinu stratovulkánov. Pri kryštalizácii sa zväčšuje obsah tmavých minerálov: pyroxénov a amfibolov, hornina sa nazýva andezit. Pre andezity je charakteristický výskyt porfyrických výrastlíc kryštálov - fenokrystov

Mafické lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Mafické lávy majú malý obsah kremíka a hliníka, zato veľký obsah železa a horčíka. Ich erupcie sú pokojné, majú vysokú teplotu (nad 900 °C) a nízku viskozitu - tvoria bazaltové horniny s výskytom olivínu. Mafické magmy sú produkované štítovými vulkánmi.

Ultramafické lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Ultramafické magmy majú nízky obsah kremíka, vysoký obsah horčíka a vysoké teploty (1500 °C). Sú známe len z dávnej minulosti Zeme (komatiity), v súčasnosti sa už netvoria.

Netradičné lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Pod týmto pojmom sa skrývajú lávy, ktorých zloženie sa značne odlišuje od bežných láv:

Tuhnúci lávový prúd typu Aa.
Podušková láva.

Typy láv a ich formy[upraviť | upraviť zdroj]

Viskozita je hlavné rozdeľovacie kritérium láv, pretože determinuje ich správanie. Vysokoviskózne lávy majú nasledovné vlastnosti:

  • Tečú veľmi pomaly, majú tendenciu vytvárať polotuhé bloky
  • Majú tendenciu uzatvárať plyny, ktorú vytvárajú po utuhnutí póry
  • Súvisia s explozívnou erupciou, pyroklastickými prúdmi a tufmi

Viskózne lávy, ak vynecháme pyroklastické produkty, vytvárajú dve formy: lávové dómy a krátke lávové prúdy.

Nízkoviskózne lávy majú nasledovné vlastnosti:

  • Tečú rýchlo, vytvárajú lávové prúdy, "rieky"
  • Rozpustené plyny z nich unikajú pred utuhnutím
  • Erupcie sú pokojné, len zriedka tvoria pyroklasty

Nízkoviskózne lávy tvoria tri formy ‘A‘a, pahoehoe a poduškové lávy.

Lávové dómy[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy vytvorí extrudovaná viskózna láva veľké, popraskané teleso s kupolovitým tvarom - vulkanický (alebo lávový) dóm, ktorý je vo vrchnej časti pokrytý úlomkami hornín a popolom. Ak magma utuhne ešte v prívodnom sopečnom komíne, upchá ho, čím sa v ňom zvýši tlak. Narastanie tlaku často spôsobí katastrofickú erupciu - vyvrhnutie množstva veľkých mrakov vulkanického popola, prachu, pyroklastov. Príkladom lávového dómu je dóm vytvorený erupciou sopky Novarupta na Aliaške. Na Slovensku je pekný príklad dómu ryolitové bralo Szabova skala pri Žiari nad Hronom, vytvorené sopečnou činnosťou v terciéri.

Laminárne prúdy[upraviť | upraviť zdroj]

Laminárne, niekedy aj pásové prúdy nie sú príliš často sa vyskytujúce lávové formy. Vznikajú, ak pri pohybe lávy dolu svahom utuhne spodná a vrchná vrstva, pričom vnútro ostáva roztavené. Týmto sa vytvárajú listové útvary, ktoré majú veľmi chaotickú štruktúru, nazývanú autobrekcia.

'A'a[upraviť | upraviť zdroj]

'A'a, alebo Aa lávy (označenie pochádza z Havajskej angličtiny a znamená „stvrdnutá popraskaná láva“) je jeden z troch základných typov lávových prúdov. Charakteristická je hrubá, popraskaná štruktúra, tvorená blokmi rozlámanej lávy, nazývaná aj škvara. Vytvára sa postupným chladnutím viskóznejšieho lávového prúdu a „usadzovaním“ tuhých úlomkov na jeho povrchu. Tieto sú postupom prúdu dolu svahom unášané aj na spodnú stranu prúdu, teda výsledný, utuhnutý prúd je tvorený chaotickými brekciami vlastných úlomkov.

Pahoehoe[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pahoehoe pochádza opäť z Havaja a znamená „hladká, nerozlámaná láva“. Je to bazaltová láva s nízkou viskozitou, ktorá vytvára lalokovité prúdy a iné bizarné tvary.

Poduškové lávy[upraviť | upraviť zdroj]

Poduškové lávy sú typické útvary, vznikajúce výlevom magmy do podmorského prostredia. Pri kontakte s vodou povrch lávy okamžite tuhne. Prívod ďalšej magmy z komína má za následok vytváranie kvapkovitých alebo vankúšovitých tvarov tuhnúcej lávy. Nakoľko väčšinu povrchu Zeme tvorí voda a dosť veľa sopiek sa nachádza pri vode, je aj výskyt týchto lávových útvarov častý.

Stratovulkán Stromboli v Stredozemnom mori.
Lávový tunel na Havaji.

Lávové produkty a útvary[upraviť | upraviť zdroj]

Erupcie lávy vytvárajú viaceré zaujímavé útvary a terénne dominanty.

Sopky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: sopka

Sopka je základný útvar, ktorý je vytvorený erupciou lávy. Rozlišujem dve základné formy: ploché štítové sopky, ktoré sú tvorené bazaltami, a strmé vrstevnaté kužele (stratovulkány) tvorené andezitmi a ryolitmi.

Lávové kužele[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to malé troskové kužele, tvorené okolo prívodných sopečných komínov. Skladajú sa z tefry, vulkanického popola a prachu spečených pri explozívnej erupcii.

Lávové tunely[upraviť | upraviť zdroj]

Lávové tunely vznikajú, ak rýchlo tečúca láva na povrchu utuhne, ale pod povrchom je stále tekutá. V takejto rúre si pokojne tečie ďalej a chladne oveľa pomalšie, tak sa dajú nájť tunely dlhé aj 15 km (terciérny vulkanizmus v severnom Queenslande v Austrálii).

Lávové jazerá[upraviť | upraviť zdroj]

V kráteroch niektorých sopiek sa permanentne nachádzaju jazerá roztavených hornín, bez toho aby eruptovali. Sú to nasledovné sopky:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]