Xenolit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gabroidný xenolit v granite; východná Sierra Nevada, Rock Creek Canyon, California, USA.

Xenolit je názov fragmentu horniny alebo minerálu (vtedy sa nazýva xenokryst), uzatvorenej v horninovom bloku[1], ktorý má voči tomuto bloku výrazne odlišné zloženie (uzavrenina horniny rovnakého, príp. podobného typu sa nazýva autolit). Týmto termínom sa často označujú úlomky hornín v magmatitoch, ktoré sa dostali do magmy počas jej výstupu k povrchu, no xenolity sa dajú nájsť aj v sedimentoch, prípadne v meteoritoch. Xenolity môžu byť čiastočne asimilované, najmä na ich okrajoch, kde dochádzalo k reakciám s okolitou magmou[2].

Xenolity bázických a ultrabázických hornín (ako peridotity, kimberlity a lamprofýry) poskytujú dôležité informácie o zložení zemského plášťa, ktorý je priamo nedostupný. Magma týchto hornín je generovaná vo vrchnom plášti a pri svojom výstupe často strháva úlomy hornín (napr. peridotity). Ich chemická a minerálna analýza je jeden z mála spôsobov, ako sa dajú získať priame poznatky o stavbe plášťa Zeme. V kimberlitoch prítomnosť určitých minerálov v xenolitoch indikuje hĺbku, z akej bol kimberlit vynesený na povrch Zeme (napr. plagioklas je stabilný do 25 km, spinely v hĺbkach 25 až 60 km a pod 60 km sa stabilnými stávajú granáty s obsahom hliníka – grosulár, pyrop).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.
  2. http://www.geology.cz prístup: 4.9.2008

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]