Vyvretá hornina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gabro, tmavá (bázická) magmatická hornina

Vyvretá hornina alebo magmatická hornina alebo zriedkavo eruptívna hornina je hornina, ktorá vznikla kryštalizáciou z chladnúcej magmy.

Magmatické horniny sú tvorené prevažne kremitými minerálmi (kremeň, sľudy, živce, pyroxény, amfiboly a olivín, celkovo viac ako 90 % obsahu). Ostatné minerály, ak sú prítomné, sa nazývajú akcesorické. Momentálne je opísaných asi 700 druhov magmatických hornín, väčšina z nich sa tvorí v zemskej kôre, sú však známe aj z iných vesmírnych telies.

Intruzívne a extruzívne horniny[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávame dve hlavné skupiny vyvretých hornín:

  • intruzívne - keď proces kryštalizácie prebieha pod povrchom Zeme (nazývajú sa aj hlbinné, alebo plutonické - podľa Pluta - rímskeho boha podzemia). K nim sa občas priraďujú aj žilné horniny - ak daná intruzívna hornina vypĺňa pukliny a praskliny v nadloží intrúzie a vytvára žily. Žilné horniny majú oproti klasickým intrúziám často odlišné zloženie, aj odlišné textúry.
  • extruzívne horniny - keď kryštalizácia prebieha na povrchu (nazývajú sa aj výlevné, alebo vulkanické - podľa Vulkána, rímskeho boha ohňa).

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Klasifikácia magmatických hornín je komplikovaná. To má viacero príčin (čiastočne historické, čiastočne závisiace od vlastností samotnej magmy, čiastočne aj od samotných klasifikačných kritérií, ktoré môžu byť rôzne). V minulosti bolo opísaných a klasifikovaných iba zopár hornín. V súčasnosti je tendencia dávať každej opísanej hornine nové meno. Príčina tkvie v rôznych podmienkach (teplotné podmienky kryštalizácie, odlišné chemické zloženie magmy, vplyvy prostredia), takže existuje množstvo rôznych variet hornín. Vyvreté horniny sa klasifikujú na základe minerálneho a chemického zloženia, výskytu a textúr.

Podľa minerálneho (modálneho) zloženia[upraviť | upraviť zdroj]

Základ rozdelenia vyvretých hornín podľa minerálneho zloženia je obsah felzických, alebo mafických minerálov:

Na presnejšiu klasifikáciu vyvretých hornín sa používajú ternárne diagramy, kde jednotlivé vrcholy trojuholníka predstavujú zastúpenie určitého minerálu. Najbežnejší je QAP (Quartz (kremeň), Alkali (Na-K) feldspar (alkalický živec), Plagioclase (plagioklas)) pre horniny so zvýšeným obsahom kremeňa, alebo FAP (Foid (foid), Alkali feldspar (alkalický živec), Plagioclase (plagioklas)) pre horniny bez, alebo s akcesorickým množstvom kremeňa.

Často sa tieto dva diagramy spájajú do tzv. QAPF diagramu. Tieto diagram však môžno využiť len na klasifikáciu bežných svetlých a tmavých hornín (granit, granodiorit, diorit, bazalt, atď). Na klasifikáciu ultrabázických hornín sa využívajú modifikácie QAPF diagramu (s inými minerálmi vo vrcholoch trojuholníka).

Podľa textúry a štruktúry[upraviť | upraviť zdroj]

Textúra je dôležitý rozlišovací prvok vyvretých hornín, najmä výlevných, aj keď informácia o textúre horniny je iba doplnková. Textúra horniny, zahrňujúca opis veľkosti, tvaru, orientácie a distribúcie minerálnych zŕn, ako aj medzizrnovej výplne umožňuje určiť, či sa má výlevná hornina označiť termínom tuf, ignimbrit, alebo jednoducho láva.

Podľa chemického zloženia[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie hornín podľa chemického zloženia.

Klasifikácia podľa chemického zloženia je odvodená od TAS diagramu, ktorý dáva do pomeru obsah alkálií (Na2O + K2O) voči obsahu SiO2. Základné rozdelenie je nasledovné:

Ďalšie typy hornín sú:

  • Vysokodraselné - pomer K2O/Na2O > 3
  • Peralkalické - pomer Na2O + K2O/Al2O3 > 1
  • Vysokohlinité - pomer Na2O + K2O/Al2O3 < 1

Galéria vyvretých hornín[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]