Granodiorit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Granodiorit
vyvreté horniny
Granodiorit
Granodiorit z oblasti Dúbravy, Nízke Tatry
Hlavné minerály kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, amfibol
Akcesórie titanit, zirkón, magnetit, apatit
Textúra zrnitá
Farba (y) biela, sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Granodiorit je felzická intruzívna hornina prechodného zloženia medzi granitom (žulou) a dioritom. Patrí do skupiny granitoidov. Tieto horniny, od ktorých je makroskopicky ťažko rozlíšiteľný sú si všetky veľmi podobné. Plutonický ekvivalent dacitu.

Označenie horniny zaviedol v roku 1893 G. F. Becker[1].

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Granodiority sú zväčša rovnomerne zrnité. Má hypidiomorfnú štruktúru. Porfýrickou štruktúrou sa vyznačuje granodioritový porfýr[2], alebo tiež granodiority zo Škótska, s väčšími výrastlicami draselných živcov[3].

Minerálne zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Granodiorit v diagrame QAPF
Výbrus granodioritu v polarizčnom mikroskope, možno pozorovať plagioklas, hornblend, kremeň a biotit.

Obsahuje plagioklas, draselný živec a kremeň. Plagioklas, resp. oligoklas a andezín tvorí asi 50 % a kremeň asi 30 % minerálov. Priemerný obsah SiO2 v granodiorite sa pohybuje od 66 do 67 %, čo zodpovedá asi 22 % voľného kremeňa[3]. Draselné živce (ortoklas, mikroklín) je spolu s bázickými minerálmi zastúpený menej významne[4]. Z tmavých minerálov je najčastejší biotit, menej amfibol. Akcesorické minerály tvorí apatit, titanit, zirkón a magnetit.

Granodiority bez K-živcov sa označujú ako trondhejmit. Výlevným ekvivalentom granodioritov je ryodacit.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria podstatnú časť batolitov v Kalifornii, či Donegalského masívu v Spojenom kráľovstve[3]. V Českom masíve je rozšírený v stredočeskom plutóne (sázavský a blatenský typ), aj v brnenskom plutóne a žulovskom masíve[1].

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V Západných Karpatoch sa granodiority vyskytujú spolu so žulou. Granodiority budujú podstatné časti kryštalinika vystupujúceho v Západných Karpatoch. V oblasti tatrika je rozšírený prašivský a ďumbiersky granodiorit, ktoré sa podieľajú na stavbe jadra Ďumbierských Nízkych Tatier. Vyskytuje sa tiež v oblasti modranského masívu v Malých Karpatoch. Vo veporiku sa vyskytuje sihliansky granodiorit s titanitom[4]. Terciérne subvulkanické granodioritové porfýry tvoria výplň Štiavnického stratovulkánu.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské granodiority, keďže sú značne tektonicky porušené, sa hodia len na výrobu kameniva, ako lomový kameň, do betónov atď[4]. Podobne ako ostatné granitoidy môže byť využívaný ako obkladový a dekoračný kameň. Z granodioritu je vytesaná napríklad Rosettská doska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 6.11.2008
  2. Konečný, V., 2008: Neogénny vulkanizmus na území Slovenska. (príloha k článku na s. 16 - 21) Enviromagazín 13
  3. a b c Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. a b c http://www.mineraly.sk (Online) prístup 17.3.2009

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]