Rosettská doska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rosettská doska (franc. La pierre de Rosette) je čierna dvojjazyčne popísaná granodioritová doska, ktorá umožnila dešifrovať egyptské hieroglyfy. Je vysoká 114 cm, široká 71 cm, obsahuje dovedna 166 rozličných znakov. Bola nazvaná podľa miesta nálezu — mesta Rosetty (arab. ar-Rašíd ) pri ústí Nílu.

15. júla 1799 ju našiel v rámci napoleonskej výpravy do Egypta pri opevňovacích prácach pri pevnosti St. Julian francúzsky dôstojník delostrelectva Pierre François Xavier Boussard. Do dosky je vytesaný dekrét kňaza ďakujúceho roku 196 pred Kr. faraónovi Ptolemaiovi V. Epifanovi v troch zhodných nápisoch, dvoch egyptských (v hieroglyfickom a démotickom písme) a jednom gréckom preklade. Ide vlastne o „kópiu“ dekrétu, ktorým synoda zahrnula panovníka poctami v 9. roku jeho panovania. V tom čase bola úradným jazykom v Egypte gréčtina.

Pomocou dosky Jean-François Champollion rozlúštil hieroglyfické písmo, napriek tomu že doska je poškodená práve v časti s hieroglyfmi. Champollion nepracoval s originálom dosky, študoval len kópiu, ktorú zhotovili kresliči.

Doska je od roku 1802 uložená v Britskom múzeu v Londýne, pretože po prehranej námornej bitke pri Abú Kíre ju museli Francúzi odovzdať Angličanom. Egypťania dosku považujú za súčasť národného bohatstva a chceli by ju získať späť, medzinárodné právo však vtedajšie nálezy už klasifikuje ako vlastníctvo ich dnešných majiteľov.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rosettská doska

[upraviť] Externé odkazy

• Databáza Britského múzea obrázky, informácie (po anglicky)