Londýn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Londýn
Hlavné mesto Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
Greater London collage 2013.png
Arms of the Greater London Council.svg
Symbol
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Konštituentná krajina Anglicko
Región Veľký Londýn
Obce City, Westminster a 31 obvodov
Rieka Temža
Súradnice 51°30′25″S 0°07′37″Z / 51.50694°S 0.12694°Z / 51.50694; -0.12694
Rozloha 1 572 km² (157 200 ha)
Obyvateľstvo 8 308 369 (2012)
Hustota 5 285 obyv./km²
Starosta (Mayor) Boris Johnson (Konzervatívna strana)
Časové pásmo ZEČ
 - letný čas ZELČ
PSČ rôzne
Poloha mesta v Anglicku
Red pog.svg
Poloha mesta v Anglicku
Veľký Londýn
Veľký Londýn
Wikimedia Commons: London
Webová stránka: london.gov.uk
Demonym: Londýnčan, Londýnčanka

Londýn (ang. London) je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Je to tiež najväčšie mesto a metropolitná zóna v Európe. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža. V súčasnosti je pre svoju polohu a politické podmienky najvýznamnejším finančným centrom na celom svete.[1] Produkuje 17% HDP Spojeného kráľovstva. Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo štyroch najdôležitejších miest sveta.

Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou pôsobnosťou, ako aj nadnárodných spoločností a organizácií. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých inštitúcií a kultúrnych ustanovizní, vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších.

Definícia Londýna[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako Veľký Londýn, ktorý bol administratívne založený v roku 1965. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: City of London a City of estminster. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako Vnútorný Londýn.

Ako stred Londýna je označovaný pomník na Charing Cross, ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londinia označili Londýnskym kameňom v City.

Geografia a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Londýn má rozlohu 1 579 km², je to tiež prístav na Temži, čo je rieka prispôsobená pre lodnú dopravu. Londýn (City of London) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. London Bridge. V 18. storočí boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad Parliament Hill alebo Primrose Hill, sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys.

Rieka Temža bola kedysi ďaleko širšia a plytčia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je prílivová rieka a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný záplavami. Táto hrozba sa postupom času stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým izostatickým zdvíhaním. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované bariéry na Temži vo Woolwichi. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky[2].

Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 °C, aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými. Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 °C. Bola nameraná na letisku Heathrow počas horúceho leta 2003. Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca 25 mm. Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod 600 mm) sú nižšie ako v Ríme alebo Sydney. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5 °C oproti okoliu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov Londýna v roku 1801 bol asi 860 000 (pre porovnanie Paríž mal v roku 1802 asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku 1825 do 1925, keď bol prekonaný New Yorkom.

Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem Cockney. Veľký Londýn (1 579 km²) má oficiálne 7 421 228 obyvateľov, čo ho radí spolu s Moskvou k najľudnatejším mestám Európy. Následné kontroly upresňujú toto číslo na 7,29 miliónov. Priemerný oficiálny počet obyvateľov Londýna v polovici roku 2003 je 7 387 900[3].

Pri sčítaní v roku 2001 klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo Európsku úniu. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo Spojeného kráľovstva.

Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí (Veľký Londýn) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku 2001 8 278 251.[4] Počtom obyvateľov je Londýn tretím najväčším mestom v Európe po Moskve (11,7 miliónov obyvateľov v roku 2000) a Paríži (9,6 miliónov obyvateľov v roku 1999).

Na rozdiel od iných štátov neposkytuje Spojené kráľovstvo národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. London’s metropolitan area) s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu 16 043 km² s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov Škótska, Walesu a Severného Írska dohromady.[5] Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou Moskvy (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť Paríža (11,5 miliónov v roku 2004). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. Dover, ležiaci na brehoch Lamanšského prielivu alebo Colchester mesto na severe Essexu. Po odčítaní východného Kentu, severného Essexu a West Bekshire je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi.

V roku 2004 zastupiteľstvo Veľkého Londýna oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. metropolitan region) s centrom v Londýne s rozlohou 27 224 km² a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje Veľký Londýn, celé juhovýchodné Anglicko a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí[6][7][8].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tower Bridge za súmraku
Výmena stráží pred Buckinghamským palácom.
Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - Dejiny Londýna.

Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku 43 po Kristovi založili rímske légie cisára Claudia. Gaius Iulius Caesar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia.

Na začiatku 7. storočia prišla do Londýna kresťanská misia z Ríma. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku 851 vtrhli do Londýna Vikingovia a zničili značnú časť mesta. V roku 886 sa kráľ Alfréd Veľký podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto Winchester.

Rok 1066, najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. Viliam I. Dobyvateľ si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez Lamanšský prieliv svoju armádu a v bitke pri Hastingse porazil kráľa Haralda.

Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď Wales a Škótsko im odolávali niekoľko storočí. Normani zaviedli feudálny systém s aristokraciou, ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnúca trieda hovorila po francúzsky až do 13. storočia, keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest.

Po niekoľkoročnej vysilujúcej občianskej vojne nastolili tudorovskí panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu Henricha VIII. a Katariny Aragónskej) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra Mária I. Krvavá sa pokúsila zaviesť katolicizmus, ale za vlády jej nevlastnej sestry Alžbety I. si anglikánska cirkev upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. Renesančné umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika Williama Shakespeara.

Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol Jakub I., ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s parlamentom. Za vlády syna Karola I. konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku 1660 opäť získal trón Karol II. Po jeho smrti musel Jakub II. opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie Viliama III. Oranžského a Márie II. Stuartovej, ktorí potlačili povstanie katolíckych jakobitov.

V 18. storočí sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva, silnela trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a parné stroje, prieplavy a železnica približovali začiatok priemyselnej revolúcie. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Ale v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali.

Keď sa v roku 1837 stala princezná Viktória kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posilňoval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Ale v roku 1901, na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém.

V roku 1901 skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany 19. storočia a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila prvá svetová vojna. Následné ekonomické problémy vyvrcholili veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov.

Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou Luftwaffe, ktorá bombardovala Londýn počas 2. svetovej vojny. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov IRA, čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou Sinn Féin o osamostatnení Severného Írska. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane. 7. júla 2005 zaútočili islamskí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ Letných olympijských hier v roku 2012. Ďalší útok bol uskutočnený 21. júla 2005, našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov.

Dnešný Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešný Veľký Londýn zahrňuje City a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je Westminster, kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy New Yorku a Tokia dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia.

Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; Westminster s Westminsterským opátstvom, Buckinghamský palác, Clarence House atď. Ďalej je to Vedecké múzeum, Prírodovedné múzeum, Britské múzeum, Národná galéria, galérie Tate Britain a Tate Modern, mosty London Bridge, Tower Bridge, hvezdáreň v Greenwichi a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný.

Časti Londýna[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vnútorný Londýn
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vonkajší Londýn
Panoráma londýnskeho City.
Červený "doubledecker" prechádzajúci Piccadilly Circus.
Trh vo Whitechapel.
Canary Wharf – najvyššia budova, 1 Canada Square, je najvyšším britským mrakodrapom od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu Tower Bridge.
City Hall v noci. Miesto, kde sa schádza Greater London Authority.

Centrálny Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

City of London[upraviť | upraviť zdroj]

City of London (angl. tiež Square Mile – štvorcová míľa) je hlavným finančným centrom Spojeného kráľovstva a jedným z najdôležitejších na svete. Je riadená Corporation of London, inštitúciou, ktorá má stredoveké korene a na jej čele je Lord Mayor of London (v slovenskom prostredí primátor). V City je samostatná policajná zložka City of London police. Pôvodnú dominantu Katedrálu sv. Pavla doplnili vysoké budovy kancelárii vrátane najvyšších Tower 42 (známa skôr ako NatWest Tower) a 30 St Mary Axe (ľudovo nazývaná Gherkin (angl. uhorka), postavená v roku 2003).

City má iba malé množstvo stálych obyvateľov (asi 7 000), ale počas dňa tu pracuje až 300 000 ľudí. V poslednej dobe sa finančné centrum stále viac presúva z City do Canary Wharf na východe Londýna.

West End[upraviť | upraviť zdroj]

West End je považovaný za najpopulárnejší nákupný a zábavný obvod Londýna. Nachádza sa tu aj Trafalgar Square, jedna z najnavštevovanejších pamiatok Londýna. Oxford Street je jednou z najznámejších ulíc sveta pre nakupovanie módneho značkového oblečenia. Vybieha z Charing Cross Road na východe cez Oxford Circus, kde pretína Regent Street, do Marble Arch na západ. Sídli na nej veľké množstvo obchodných domov známych firiem (Selfridges, John Lewis a Marks and Spencer). Tottenham Court Road smerujúca na sever z východného konca Oxford Street sa vyznačuje nadbytkom obchodov s hi-fi, počítačmi a inou elektronikou.

Na juh od východnej časti Oxford Street sa rozkladá Soho, sieť malých uličiek plných reštaurácií, krčmičiek, menších obchodov a butikov, divadiel a kín, rovnako ako mediálnych, filmových, inzertných a postprodukčných firiem. Soho je tiež známe svojimi rušnými klubmi, barmi a gay komunitou.

Piccadilly je známou dopravnou tepnou, ktorá vedie z Piccadilly Circus na východe k Hyde Park Corner na západe. V jej okolí nájdeme štvrť Mayfair a Green Park. Ďalšími dopravnými tepnami tejto časti mesta sú Regent Street a Bond Street.

Východný Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

Východný Londýn bol centrom metropolitnej priemyselnej oblasti a väčšina tohto územia je v súčasnosti výrazne prestavovaná ako časť Thames Gateway. Táto oblasť zohrala kľúčovú úlohu v úspešnej kandidatúre na usporiadanie Olympijských hier v roku 2012, a teraz prebieha výrazná obnova tohto územia pre zabezpečenie úspešného konania Olympiády. Je to už po druhýkrát v modernej histórii, keď je táto oblasť výrazne prestavovaná, po prvýkrát to bolo po náletoch nemeckého letectva v čase Druhej svetovej vojny.

East End[upraviť | upraviť zdroj]

East End je najbližšie k pôvodnému londýnskemu prístavu a je oblasťou, kde sa najčastejšie usídľujú prisťahovalci prichádzajúci do prístavu. Boli to postupne prisťahovalecké vlny Francúzov, Hugenotov, Belgičanov, Židov a Pakistancov.

East End sa rozrastá z východnej časti City a zahrňuje tieto mestské časti – Whitechapel, Mile End, Bethnal Green, Hackney, Bow a Poplar. V tejto časti mesta sa nachádzajú mnohé zaujímavé miesta vrátane londýnskych trhovísk (Columbia Road Flower Market, Spitalfields Market, Brick Lane Market, Petticoat Lane Market) a niekoľko múzeí napríklad Geffrye Museum a Museum of Childhood v Bethnal Green.

East End je oblasť s nejasnými hranicami. Je to miesto opradené legendami, sentimentom a Cockney. Vyskytuje sa tu organizovaný zločin a gangsteri. V East Ende nájdeme jednu z najchudobnejších oblastí Spojeného kráľovstva.

Docklands[upraviť | upraviť zdroj]

Docklands, mestská časť na Isle of Dogs, prechádza od roku 1980 búrlivým rozvojom. V prvých rokoch od roku 1980 bolo obsadzovaných mnoho skladov vo Wappingu a používali sa ako umelecké dielne a lacné ubytovne. To neodvratne pritiahlo pozornosť vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa tu postupne sťahovali. London Docklands Development Corporation (LDDC) bola založená v roku 1981 aby naštartovala proces využitia a zmeny tváre tejto oblasti. Najznámejším výsledkom je Canary Wharf, ktorého najznámejšou dominantou je 1 Canada Square kancelárska budova (ktorá je často nesprávne nazývaná Canary Wharf), najvyšší britský mrakodrap od roku 1991.

Masívny rozvoj počas posledných rokov priniesol výstavbu mnohých ďalších mrakodrapov a mnoho významných firiem (investičné bankovníctvo, advokátske kancelárie a pod.) sem prenieslo svoje centrály. Príkladom týchto firiem sú HBSC, Barclays rovnako ako európska centrála Citigroup.

Rozvoj tohto územia vyprovokoval vznik mnohých reštaurácií a nočných klubov, ktoré boli otvorené v priľahlých obchodných centrách rovnako ako otvorenie niekoľkých komplexov kín. Spojenie tejto oblasti s metrom a s ostatnými časťami mesta zaisťuje Docklands Light Railway (DLR). Na severe od Temže v okolí Limehouse Basin a smerom k Wapping, rovnako tak na juhu od Temže boli pôvodné lodenice a staré doky prebudované na byty s vysokým nájomným pre skupiny bankárov, vývojárov softvéru a iných profesií pracujúcich vo finančnom centre v okolí Docklands. Ďalej na východ v londýnskom predmestí Newham je London City Airport a Excel Exhibition Centre.

Západný Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

Západný Londýn zahrňuje elegantné a nákladné rezidenčné oblasti ako Notting Hill, známej z filmu z roku 1999 s Hughom Grantom a Juliou Robertsovou. Vo vnútri tejto štvrti je aj známe antické trhovisko v Portobello Road. Kensington a Chelsea sú oblasti s najluxusnejším bývaním v Spojenom kráľovstve. Je tu aj uznávaná ulica Kings Road, stredisko nákupov a význačná dopravná tepna.

Západným smerom pri White City, blízko Shepherd's Bush, je hlavné operačné centrum BBC, a ešte ďalej na západ na predmestí Hillingdon, leží letisko Heathrow. Juhozápadným smerom od tejto časti nájdeme predmestie Richmond upon Thames vrátane Richmondu a Twickenhamu. Tento kút Londýna je domovom Richmond Parku, najväčšieho londýnskeho parku a vo Twickenhame má sídlo ragbyová únia.

Južný Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

V južnom Londýne nájdeme tak odlišné časti ako Wimbledon (známy usporadúvaním veľkého tenisového turnaja), Bermondsey a Dulwich. Greenwich - ležiaci na brehoch Temže v miestach, kde táto rieka meandruje je známy parkom a je tiež sídlom Royal Greenwich Observatory.

Brixton, Camberwell a Peckham sú domovom pre mnoho rodín imigrantov zo západnej Indie, ktorí sa do Spojeného kráľovstva prisťahovali v rokoch 1950, 1960 a 1970.

Severný Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

Severný Londýn zahrňuje napríklad predmestia Hampstead a Highgate, ktoré si uchovali vidiecky ráz. Severná časť je viac kopcovitá ako južná a z mnohých kopcov je nádherný rozhľad na mesto. Sú tu veľké parky vrátane Hampstead Heath s Parliament Hill známy výborným výhľadom na Londýn a Alexandra Park s Alexandra Palace. Mnoho oblastí má výrazné zastúpenie menšín napríklad Stamford Hill, v ktorom býva výrazná komunita ortodoxných židov, a Green Lanes v štvrti Harringay s výrazným zastúpením tureckej a gréckej menšiny. Islington, jedna z najbohatších oblastí severného Londýna je sídlom futbalového klubu Arsenal Londýn. Severný Londýn je aj sídlom ďalšieho známeho futbalového klubu Tottenham Hotspur, ktorého štadión je v blízkom Tottenhame.

Správne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Londýn je rozdelený na 32 mestských častí a londýnske City. Jednotlivé samosprávy mestských štvrtí sú najdôležitejšou jednotkou miestnej správy Londýna a sú zodpovedné za väčšinu lokálnych služieb v oblasti, ktorú spravujú. City nie je spravované bežnou miestnou radou, ale historickou Corporation of London.

Greater London Authority (GLA), najvyšší správny orgán Veľkého Londýna, má vplyv na dianie v celej oblasti Veľkého Londýna a je zodpovedný za koordináciu činností samospráv mestských štvrtí, strategické plánovanie a chod služieb, ktoré majú dosah na celý Londýn ako napríklad polícia, požiarna ochrana a doprava. GLA sa skladá z Mayor of London (primátor) a London Assembly (mestské zastupiteľstvo).

Bývalý primátor Ken Livingstone, bol zvolený ako nezávislý kandidát vo voľbách v roku 2000. Napriek odporu všetkých významných politických strán a tlače sa spočiatku tešil veľkej podpore Londýnčanov. Vo voľbách v máji 2008 ho porazil dnešný primátor Londýna Boris Johnson. Dnešné GLA bolo ustanovené ako náhrada za Greater London Council (GLC), ktorý vznikol v roku 1965 a bol zrušený v roku 1986 po politických šarvátkach medzi GLC (vtedy vedeným Kenom Livingstonom) a vládou konzervatívnej strany vedenou Margaret Thatcherovou.

Predchádzajúce londýnske administratívne úrady:

Po zrušení GLC v roku 1986, prešla väčšina jeho právomocí na samosprávy mestských štvrtí a zvyšok bol zabezpečovaný ich spoluprácou alebo inými nevolenými orgánmi. Samosprávy mestských obvodov tak získali značnú autonómiu a jednotný štatút a aj keď po obnovení GLC stratili určitú časť vplyvu, stále existujú oblasti v ktorých sú nezávislé na GLC. Londýn je v parlamente reprezentovaný 74 poslancami.

Policajnú službu pre 32 londýnskych obvodov zabezpečuje Metropolitan Police Service, všeobecne označovaná skôr ako Metropolitan Police, alebo jednoducho Met. City má svoju vlastnú policajnú správu City of London Police.

Zdravotná služba v Londýne je riadená vládou prostredníctvom National Health Service (NHS - národná zdravotná služba). Veľký Londýn je rozdelený na 5 Strategic Health Authorities [9].

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Londýnsky Doubledecker.
Letisko London Heathrow je najväčším letiskom sveta v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných linkách
Vlaky Eurostaru od roku 2007 končia na londýnskej stanici St Pancras

Londýn je z pohľadu dopravy jedno z najrušnejších miest na svete. Doprava je spravovaná úradom primátora (Mayor Of London), ale jeho finančný vplyv je obmedzený. Výkonným orgánom riadenia londýnskeho dopravného systému je Transport for London (TfL). Sieť mestskej hromadnej dopravy je jedna z najrozsiahlejších na svete, ale často sa potýka s prehustením a výpadkami. Je jedným z najkomplexnejších dopravných systémov s 1 miliardou prepravených osôb metrom ročne.

Londýn je známy vďaka svojim červeným poschodovým autobusom (doubledecker), ktoré sú v prevádzke od roku 1956. Tieto autobusy budú vyradené z používania na hlavných linkách systému TfL. Posledný spoj pôjde tento autobus 9. decembra 2005 na linke 159. Ako pripomienky na používanie týchto autobusov majú byť zriadené dve linky, na ktorých bude doprava zabezpečovaná týmito autobusmi.

Dopravný systém Londýna obsahuje – London Underground (metro, zvyčajne označované pojmom tube); Bus (autobusová doprava); River Services (riečna doprava); Docklands Light Railway (DLR – spojenie Canary Wharf s ostatnými časťami Londýna); Croydon Tramlink (električka); National Rail (vlak) a Thameslink.

Od roku 2005, ako príprava na Letné olympijské hry 2012, bude do rozvoja londýnskej dopravnej infraštruktúry, najmä metra, investovaných 7 miliárd libier. V roku 2013 má byť sprevádzkované Crossrail - vlakové spojenie vedúce čiastočne nad zemou a čiastočne pod zemou a Cross River Tram - električková doprava z južného cez centrálny do severného Londýna. Tiež má byť vybudovaná nová vlaková stanica, pre rýchlejšie spojenie s Bruselom a Parížom.

Spojenie s ostatnými mestami Veľkej Británie a ostatnými mestami Európy a sveta je zabezpečené kvalitnou sieťou železníc, autobusových a leteckých liniek. Mesto Londýn ma 5 medzinárodných letísk, sú to Stansted, Luton, Gatwick, Heathrow a City (Londýnske letiská, Letisko London City Airport).

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Westminster School, Harrow School a St. Paul's School sú jedny z najznámejších a najkvalitnejších stredných škôl na svete, všetky sídlia v Londýne.

Londýn je domovom University of London, jednou zo svetových megauniverzít. Sú do nej začlenené inštitúcie University College London, The London School of Economics and Political Science, Queen Mary University of London, Birkbeck a iné.

Okrem University of London je v meste aktívnych mnoho iných (menších) univerzít, napríklad University of Arts a City University London.

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá Spojeného kráľovstva sú sústredené v Londýne. To sa občas prejavuje tým, že sa koncentrujú na londýnske témy viac, ako to zodpovedá ich významu. Všetky hlavné televízne spoločnosti majú svoje sídla v Londýne, vrátane BBC, čo je najrešpektovanejšia britská spravodajská a mediálna organizácia. V júni 2004 sa niektoré súčasti BBC, napríklad BBC Sport, CBBC, Cbeebies, BBC Three a BBC Radio Five Live, presťahovali na sever do Manchesteru. BBC má tiež regionálne stanice v mnohých ďalších britských mestách. Medzi ďalšie veľké televízne spoločnosti patria – ITV, BskyB, Channel 4 a Five. Londýn je tiež centrom filmovej tvorby s množstvom firiem zaoberajúcimi sa ich výrobou.

Anglickému novinovému trhu dominujú celoštátne noviny a sídla všetkých novinových vydavateľstiev sú umiestnené v Londýne (výnimkou je Guardian, ktorého centrum je v Manchesteri, ale je redigovaný v Londýne). Do 70. rokov 20. storočia bol novinový priemysel sústredený na ulici Fleet Street, ale v priebehu 80. rokov s nástupom počítačovej digitálnej tlače, veľa spoločností sa presťahovalo do väčších kancelárskych komplexov, hlavne do Wapping blízko Tower Bridge. Posledná veľká spravodajská agentúra Reuters sa presunula do Canary Wharf v roku 2005. Napriek tomu sa pojem Fleet Street stále používa na označenie tlače ako inštitúcie. Mnoho celoštátnych novín vydáva svoje regionálne vydania pre severné Anglicko, Škótsko a Wales.

Londýn je strediskom britského filmového a televízneho odvetvia s veľkými štúdiami na západnom okraji mesta a postprodukčnými centrami v Soho. Londýn je jedno z dvoch najväčších miest sveta, spolu s New Yorkom, vydávajúcich anglické publikácie. Medzi globálne mediálne koncerny, ktoré majú sídlo v Londýne, patria vydavateľské skupiny ako napríklad Pearson, spravodajská agentúra Reuters a svetová dvojka reklamného odvetvia – WPP Group.

Londýnske lokálne média majú, rovnako ako vo zvyšku Anglicka, vo všeobecnosti menší vplyv, ako celoštátne, ale existujú niektoré zaujímavé tituly. V Londýne sú vydávané lokálne denníky napríklad Evening Standard a časopis Metro, ktorý je dostupný zadarmo najmä ráno na staniciach a vo vlakoch metra. Nezávislý týždenník Time Out Magazine ponúka informácie o koncertoch, filmoch a divadelných predstaveniach a je vydávaný od roku 1968. BBC prevádzkuje miestne londýnske rádio BBC London, vedľa ktorého existuje aj niekoľko nezávislých rádiových staníc ako napríklad Capital FM, Kiss 100 a Resonance FM.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Štadión klubu Arsenal.

Keď pápež Juraj Veľký v roku 597 poslal svätého Augustína aby uviedol Anglicko do katolíckej cirkvi, predpokladal, že titul, ktorý získa jeho vyslanec bude Arcibiskup londýnsky, pretože toto mesto bolo známe ako hlavné mesto rímskej kolónie Británia. Vzhľadom na to, že jeho posol bol vrelo privítaný v Kentskom kráľovstve, bolo arcibiskupstvo založené v Canterbury. Napriek tomu bol Londýn vždy dôležitým náboženským centrom a každý Canterburský arcibiskup tu trávil mnoho času. Jeho oficiálna rezidencia je v Labet Palace.

Anglikánska cirkev má dvoch arcibiskupov – Arcibiskup londýnsky, ktorý spravuje časť Londýna na sever od Temže a ktorý sídli v najväčšom londýnskom barokovom chráme katedrále svätého Pavla a Arcibiskup southwarský, ktorý spravuje anglikánsku cirkev na juh od Temže. Dôležité národné a kráľovské ceremónie sú rozdelené medzi Katedrálu svätého Pavla a Westminsterské opátstvo, gotický kostol veľkosti katedrály. Rovnako ako v iných častiach Spojeného kráľovstva návštevy bohoslužieb klesajú a anglická cirkev sa musí vyrovnať s poklesom popularity.

Rímskokatolícky Arcibiskup westminsterský je všeobecne uznávaný ako hlava katolíckej cirkvi v Anglicku a Walese. Ďalšie tradičné protestantské cirkvi, ktoré majú rezidenciu v Londýne sú napríklad United Reformed Church a Quakers. Mnoho imigrantov založilo svoje vlastné cirkvi, napríklad je tu zastúpená gréckokatolícka cirkev a existujú tu ďalšie protestantské zbory. Londýn je najdôležitejším centrom islamu v Spojenom kráľovstve. Na dvoch londýnskych predmestiach sú enklávy s najväčším počtom moslimov v Spojenom kráľovstve – Tower Hamlets a Newham. London Central Mosque (londýnska centrálna mešita) je veľmi dobre známa londýnska silueta, postavená na okraji Regent’s Parku a ďalšie mešity sú aj v iných častiach mesta.

Hinduistický chrám v Neasden – Neasden Temple, je najväčším hinduistickým chrámom mimo Indie a zároveň pozoruhodným príkladom modernej budovy postavenej v tradičnom štýle. Väčšina dokonale prepracovaných a spletitých mramorových plastík použitých v chráme bolo vytesaných v Indii.

Viac ako dve tretiny britských židov žije v Londýne, čo radí Londýn na 13 miesto na svete v počte židov žijúcich mimo Izraela [10].

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Londýn je miestom konania jedného z najväčších maratónov a masovou účasťou, Londýnskeho maratónu, uskutočnili sa tu Letné olympijské hry 1908 a 1948. V júni 2005 bol Londýn zvolený ako miesto usporiadania Letných olympijských hier 2012. Londýn tak bude prvé mesto, kde sa uskutočnia letné olympijské hry po tretíkrát.

Najnavštevovanejším športom v Londýne je futbal a sídli tu niekoľko popredných futbalových klubov. V histórii neboli londýnske kluby príliš úspešné v získavaní najcennejších futbalových trofejí tak, ako napríklad Liverpool alebo Manchester United, ale súčasný Arsenal (založený vo Woolwich Arsenal, ale v roku 1913 sa presťahoval na Highbury a v 2006 na Emirates Stadium) a Chelsea (hrá na Stamford Bridge vo Fulhame) sú, spolu s Manchester United, považované za členov veľkej trojky - Big 3. V sezóne 2003/04 boli prvou dvojicou londýnskych klubov v najvyššej anglickej futbalovej súťaži, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach s víťazným Arsenalom. V sezóne 2004/05 sa situácia zopakovala, tentokrát zvíťazila Chelsea.

V sezóne 2007/08 hrá v najvyššej futbalovej súťaži FA Premier League päť londýnskych klubov – Arsenal, Tottenham, Chelsea, Fulham a West Ham United. V plne profesionalizovanej Football League (liga o jednu úroveň nižšia ako Premier League) hrá šesť londýnskych oddielov – Watford FC, Charlton Athletic Crystal Palace (hrajú v South Norwood), Leyton Orient, Millwall a Queens Park Rangers (QPR) – všetky už hrali v najvyššej lige.

Londýn bol jedným z miest konania Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1966 a Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1996 a finálových stretnutí oboch turnajov. Londýn hostil finále PMEK v rokoch 1968, 1978 a 1972. Futbalový štadión vo Wembley – národný futbalový štadión, ktorý bol svedkom mnohých významných medzištátnych a klubových futbalových a ragby zápasov, je teraz v rekonštrukcii. Po dobu jeho rekonštrukcie je miestom dôležitých zápasov cardiffský Millennium Stadium.

Veľmi populárnym športom v Londýne je tiež ragby, ktorého priaznivci pochádzajú najmä zo stredných vrstiev spoločnosti zo severu a západu mesta. Anglický národný ragbyový štadión je v Twickenhame. Tri z dvanástich klubov elitnej ligy – Guinness Premiership pochádzajú z Londýna. Kluby London Irish, Saracens a Wasps hrajú na ihrisku mimo Veľkého Londýna, ale v metropolitnej oblasti. Harlequins, ktorí zostúpili po sezóne 2004/05 do nižšej súťaže National Division One, hrajú v oblasti Veľkého Londýna.

V Londýne sú dve kriketová ihriská – Lord’s Cricket Ground – domov Middlesex a Marylebone Cricket Club na predmestí St John's Wood kúsok na sever od Regent’s Parku a Oval – sídlo Surrey v južnom Londýne.

All England Lawn Tennis and Croquet Club je miestom konania známeho tenisového turnaja vo Wimbledone na juhovýchode Londýna. V roku 2012 sa stal Londýn dejiskom Olympijské hry (moderné), a to dňoch 27. júla do 12. augusta

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Londýnske City je finančným centrom Londýna, kde sídlia banky a maklérske, poisťovacie, právne a účtovnícke firmy. Druhé finančné centrum sa stavia v oblasti Canary Wharf na východe Londýna. Je to oveľa menšia oblasť ako City, ale rovnako významná, nachádza sa tam napríklad hlavné sídlo HSBC.

Sídla firiem mimo finančného odvetvia sú roztrúsené po celom centrálnom Londýne. Niektoré sú v City, ale väčšia časť je sústredená viac na západ v Mayfair, St. James's a Strand a ich okolí. Viac ako polovica firiem zaradených do rebríčka UK TOP100 majú svoje riadiace centrá v Londýne a viac ako 70 % v metropolitnej oblasti Londýna. Londýn je vedúcim globálnym centrom odborných služieb. 31 % svetových obchodov s valutami sa odohráva v Londýne, s väčším podielom obchodov s americkými dolármi ako v New Yorku a s väčším podielom obchodovania s eurom ako vo zvyšku Európy.

Turistika je jedno z najväčších odvetví britského priemyslu a v roku 2003 bola zdrojom príjmu pre 350 000 Londýnčanov [11].

Aj keď je londýnsky prístav až tretí najväčší prístav Spojeného kráľovstva, na rozdiel od doby, keď bol najväčším prístavom sveta, stále ním prechádza 50 miliónov ton tovaru ročne. Hlavný dok je teraz v Tilbury, mimo hranice Veľkého Londýna.

Londýnska ekonomika vytvára 365 000 miliónov dolárov ročne a je zdrojom 17 % hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva – v tom je zahrnutý iba samotný Londýn. Produkcia metropolitnej oblasti Londýna je oveľa väčšia – odhaduje sa na 600 000 miliónov dolárov (porovnateľná s HDP Holandska).

Turistické atrakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Bariéry na Temži, najväčšie pohyblivé zábrany proti záplavám na svete
Palace of Westminster pohľad cez rieku Temža.
pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Pozoruhodné miesta[upraviť | upraviť zdroj]

Budovy a monumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Múzea a galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Britské múzeum

Trhy a obchodné centrá[upraviť | upraviť zdroj]

Parky a záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Hyde Park

V Londýne je veľké množstvo otvorených priestranstiev. Deväť kráľovských parkov, v minulosti poľovných revírov, je dnes prístupných verejnosti. Green Park, St James Park, Hyde Park a Kensington Gardens formujú pásmo zelene vo West Ende. Regents Park tvorí severnú hranicu centra Londýna, zatiaľ čo Greenwich Park, Bushy Park a Richmond Park sú oázou pokoja na londýnskych predmestiach. Mnoho menších parkov bolo založených pri bohatých súkromných rezidenciách pre súkromné používanie, ale časť je teraz prístupná pre verejnosť.

Väčšina parkov spravovaných londýnskou samosprávou bola vytvorená medzi polovicou 19. storočia a Druhou svetovou vojnou. Príkladom sú Victoria Park, Alexandra Park a Battersea Park. Niektoré parky na predmestiach, napríklad Hampstead Heath, Wimbledon Common a Epping Forest, majú neformálny prírodný charakter. Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je Royal Botanic Gardens v Kewe.

Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.
Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Vládne organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Cestovní sprievodcovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • VisitLondon, oficiálna turistická stránka. (po anglicky)