Buckinghamský palác

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad na priečelie Buckinghamského paláca a pamätník kráľovnej Viktórie. Pôvodná fasáda Eduarda Blora z roku 1850 bola upravená sirom Astonom Webbom roku 1913

Buckinghamský palác je oficiálnym londýnskym sídlom britského panovníka a najväčšou kráľovskou pracovňou na svete. Okrem toho, že je londýnskou rezidenciou kráľovnej Alžbety II., je aj miestom konania akcií štátneho významu, akcií usporiadaných kráľovským dvorom, miestom oficiálnych uvítaní hláv štátov a veľkou turistickou atrakciou. Je tiež miestom, kde sa Briti zhromažďujú v období národných osláv a kríz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Buckinhamský dom okolo roku 1710 po úprave Williama Windeho pre vojvodu z Buckinghamu.

Včasné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým domom postaveným na tomto mieste, o ktorom existujú záznamy, bol Goring House postavený pre lorda Goringa približne v roku 1633. Dom, ktorý tvorí centrum súčasného paláca, bol však postavený v roku 1703 pre vojvodu z Buckinghamu a Normanby. Lord Buckingham si ho dal postaviť Williamom Windom. Dom obsahoval veľký trojposchodový centrálny blok s dvoma menšími bočnými krídlami. Buckinghamov dom v roku 1762 predal jeho potomok, sir Charles Schefield, kráľovi Jurajovi III. Dom mal pôvodne slúžiť skôr na súkromné účely kráľovskej rodiny, najmä kráľovej manželke Charlotte. Oficiálnym sídlom kráľovskej rodiny naďalej zostal St. James’s Palace.

Premena domu na palác[upraviť | upraviť zdroj]

Juraj IV. začal používa Buckinghamský dom ako kráľovský palác.

Juraj IV. (syn Juraja III.) sa rozhodol Buckinghamský palác rozšíriť a používať ho naďalej spolu so St. James’s Palace podobne ako jeho otec. Roku 1826 sa však rozhodol zrekonštruovať tento dom na úplne vybavený kráľovský palác a touto úlohou poveril architekta Johna Nasha. Vznikol tak palác tvorený tromi krídlami s pôvodným Buckinghamským domom v centre. Na stavbu bol použitý kameň z okolia Bath a bol vyzdobený v štýle francúzskeho neoklasicizmu.

Táto rekonštrukcia vytvorila základ dnešného vzhľadu paláca, s výnimkou východného krídla smerom k Mall. Na tomto mieste bol vtedy postavený triumfálny Mramorový oblúk. Náklady na stavbu oblúka boli 34 450 libier a slúžil ako kráľovský vstup. Juraj IV. mal v úmysle postaviť na jeho vrchole svoju jazdeckú sochu z bronzu. Zomrel však ešte pred jej dokončením, a preto parlament rozhodol o umiestnení sochy na Trafalgarskom námestí.

Na výzdobu interiéru, ktorého autorom bol Charles Long, sa použila jasne sfarbená imitácia kameňa a ružové kamienky spolu s vlisovanými panelmi v stropoch. Juraj IV. zomrel v roku 1820, farebné a masívne pozlátené štátne a súkromné komnaty boli dokončené až v období panovania Viliama IV.

Po smrti Juraja IV. sa narastajúce náklady na dostavbu paláca stretli s výraznou kritikou parlamentu a tlače. Viliam IV. ukončil spoluprácu s Johnom Nashom a poveril ďalšími prácami Eduarda Blora, ktorý viac vyhovoval umiernenému vkusu nového kráľa. Tento menej idealistický architekt s väčším zmyslom pre financie ponechal všetko, čo dokončil Nash, ale ďalšej dostavbe dodal solídnejší a menej pikoreskný ráz. Hoci nový kráľ a kráľovná usporadúvali štátne a kráľovské akcie v tomto paláci, nikdy tu nebývali. Prednosť dávali budove Clarence House, ktorý si dali postaviť ešte pred nástupom na trón. Celkové náklady na rekonštrukciu Buckinghamského paláca sa vyšplhali na 719 000 libier. Zaujímavosťou je, že po požiari Westminsterského paláca roku 1834 ponúkol Viliam IV. Buckinghamský palác ako nové sídlo parlamentu, ale jeho ponuka bola odmietnutá a Westminsterský palác bol nákladne rekonštruovaný.

Kráľovná Viktória[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovná Viktória — prvý panovník, ktorý trvale býval v tomto paláci. Presťahovala sa sem vo veku 18 rokov po jeho rekonštrukcii.

Buckinghamský palác sa stal hlavným kráľovským sídlom roku 1837 s nástupom kráľovnej Viktórie. Kým štátne komnaty oplývali zlatom a farbami, služobné miestnosti neboli zariadené veľmi luxusne. Uvádza sa, že komíny dymili tak, že krby museli uhasiť a v paláci bolo chladno.

Ventilácia bola natoľko zlá, že interiér zapáchal. Aj personál bol nedbanlivý a lenivý. Po svadbe Viktórie s princom Albertom v roku 1840 sa jej manžel sústredil na reorganizáciu chodu paláca a odstránenie jeho nedostatkov. S tým súvisiace stavebné práce boli dokončené koncom roku 1840. Rozsiahle krídlo smerom na Mall bolo postavené až po svadbe Viktórie a princa Alberta. Roku 1847 manželia zistili, že palác je primalý pre dvorný život a ich rozrastajúcu sa rodinu. Rozhodli sa preto pre stavbu nového krídla podľa návrhu Eduarda Blora. Táto časť uzavrela vnútornú dvoranu paláca.

Súčasťou tejto dostavby je aj balkón, z ktorého zdravili členovia kráľovskej rodiny verejnosť pri významných príležitostiach. V tom odobí bola postavená aj tanečná sála a doplnené niektoré štátne komnaty podľa návrhu Jamesa Pennethorna, Nashovho žiaka.

Buckinghamský palác v roku 1842 pred uzavretím štvrtého krídla dostavbou pod vedením Eduarda Blora. Mramorový oblúk bol hlavným vstupom do paláca.

Pred smrťou princa Alberta usporadúvala kráľovná Viktória spoločenské tanečné a hudobné akcie a v Buckinghamskom paláci hrali významní súdobí hudobníci. Napríklad tu trikrát koncertoval Felix Mendelssohn-Bartholdy a Johann Strauss mladší so svojím orchestrom. Strausova Polka pre Alicu tu bola prvýkrát predvedená na počesť kráľovninej dcéry Alice. Počas tohto obdobia sa tu konali časté maškarné plesy aj bežné kráľovské ceremónie.

Kráľovná Viktória dala Mramorový oblúk premiestniť do Hyde Parku, kde sa nachádza dodnes. Po smrti princa Alberta roku 1861 sa kráľovná stiahla z verejného života a bývala v zámku vo Windsore, Balmoralskom zámku a Osbourne House. Dlhý čas sa Buckinghamský palác používal len zriedkavo. Potom, ako bola kráľovná po nátlaku verejnosti nútená vrátiť sa do Londýna, vyhýbala sa naďalej Buckinghamskému palácu a dvorné záležitosti sa odohrávali na Windsorskom zámku.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1901 po nástupe Eduarda VII. sa palác začal opäť používať ako kráľovské sídlo. Nový kráľ a kráľovná dali vyzdobiť tanečnú sálu, veľké schodisko, vstupnú halu, mramorovú sieň, vestibul a galériu v štýle Belle epoque s prevažujúcou zlatou a smotanovo žltou farbou. Ich vzhľad sa zachoval dodnes. Posledné významné stavebné úpravy boli uskutočnené za vlády kráľa Juraja V., kedy v roku 1913 sir Aston Webb upravil pôvodnú Blorovu fasádu z roku 1850 do podoby, ktorá pripomínala Lyme Park v Cheshire. Fasáda bola upravená tak, aby vytvárala vhodné pozadie k pamätníku kráľovnej Viktórie.

Východné krídlo Buckinghamského paláca bolo dokončené v roku 1850. Stav z roku 1910; do súčasnej podoby bolo upravený roku 1913.

Za vlády Juraja V., ktorý mal serióznejšiu povahu než jeho otec, bol Buckinghamský palác skôr miestom oficiálnych aktivít, než plesov a iných radovánok. Jeho manželka, kráľovná Mária, bola znalkyňou umenia a zaujímala sa o kráľovské zbierky mobiliáru a umenia a starala sa o to, aby boli udržiavané a doplňované. Postarala sa aj o výzdobu modrého salónu. V tejto miestnosti, dlhej 21 metrov a v minulosti známej ako Južný salón, sa nachádza jedna z najkrajších Nashových kazetových výzdob stropov, podľa historika Olwena Hedleya ešte krajšia ako v trónnej sále.

Uvádza sa, že v roku 1999 mal Buckinghamský palác 19 štátnych komnát, 52 spální, 188 spální pre personál, 92 kancelárií a 78 kúpelní. Hoci sa to môže javiť ako veľký počet, v porovnaní s niektorými inými kráľovskými sídlami, ako napríklad Carskoje selo, pápežov palác v Ríme alebo kráľovský palác v Madride, je relatívne malý.

Svetové vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú svetovú vojnu prečkal palác (v tej dobe sídlo kráľa Juraja a kráľovnej Márie) bez ujmy. Cennejšie exponáty boli premiestnené do Windsorského zámku, ale kráľovská rodina naďalej bývala v paláci.

Počas druhej svetovej vojny sa palác stal sedemkrát terčom náletov. Jedna z bômb dopadla do vnútorného štvorcového nádvoria v čase, keď kráľ Juraj VI. a kráľovná Alžbeta boli v paláci. Hoci bolo rozbitých veľa okien, veľké škody neboli zaznamenané. Najväčším poškodením bolo zničenie palácovej kaplnky v roku 1940.

8. mája 1945 bol Buckinghamský palác centrom britských osláv konca druhej svetovej vojny a kráľ, kráľovná a princezná Alžbeta na pozadí so začiernenými oknami zdravili z balkóna zhromaždenie na Malle.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Plán prvého poschodia (Piano nobile) Buckinghamského paláca.
A – štátna jedáleň
B – modrý salón
C – hudobný salón
D – biely salón
E – kráľovská pracovňa
F – trónna sála
G – zelený salón
H – krížová galéria
J – tanečná sála
K – východná galéria
L – žltý salón
M – centrálna/balkónová sieň
N – čínska jedáleň
O – hlavná chodba
P – súkromné izby
Q – zázemie
W – hlavné schodisko
Prízemie:
R – vstup pre veľvyslancov
T – veľká vstupná hala

Hlavné miestnosti paláca sa nachádzajú na prvom poschodí (Piano nobile) v západnom krídle obrátenom k záhradám priľahlých k palácu. Centrom súboru vyzdobených štátnych komnát je hudobný salón, ktorého výrazný oblúk vytvára dominantu fasády. V susedstve tejto komnaty sa nachádza modrý salón a biely salón. Spojnicu tejto skupiny miestností tvorí obrazová galéria, dlhá 50 metrov. V galérii sú umiestnené obrazy významných maliarov, napríklad Rembrandta, van Dycka, Rubensa, Vermeera a ďalších.

Ďalšími miestnosťami prístupnými z galérie sú trónna sála a zelený salón. Zelený salón slúži ako obrovská predizba trónnej sály a je súčasťou ceremoniálnej trasy zo strážnej komnaty nad hlavným schodiskom. V strážnej komnate stojí biela mramorová socha princa Alberta v rímskom odeve. Tieto významné miestnosti sú používané len na oficiálne a ceremoniálne príležitosti.

Priamo pod štátnymi komnatami je niekoľko trochu menších miestností označovaných ako pološtátne komnaty. Tieto miestnosti sú používané pri menej oficiálnych príležitostiach — obedy a súkromné audiencie. Niektoré z nich sú vyzdobené a pomenované po jednotlivých hosťoch, napríklad komnata 1844, ktorá bola vyzdobená pri príležitosti návštevy ruského cára Mikuláša I. V centre tejto skupiny miestností sa nachádza oblúkový salón, ktorým prechádzajú tisíce hostí na záhradné slávnosti usporadúvané kráľovnou.

V období rokov 18471850, kedy Blore budoval nové východné krídlo, bolo na jeho výzdobu použité zariadenie Brightonského pavilónu. Červená a čínska jedáleň sú vybavené nábytkom z jedálne a hudobného salóna Brightonského pavilónu. Žltý salón je vyzdobený tapetami z počiatku 19. storočia, ktoré boli vyrobené roku 1817 rovnako pre Brightonský pavilón a obloženie krbu doplnené okrídlenými drakmi podľa európskych predstáv o čínskom štýle. V strede tohto krídla sa nachádza známy balkón za sklenými dverami centrálnej komnaty. Tento salón bol v 20. rokoch 20. storočia vyzdobený na prianie kráľovnej Márie v čínskom štýle, hoci dvere boli prenesené z Brightonu už roku 1873. Ďalej sa vo východnom krídle nachádza veľká galéria, skromne nazývaná hlavná chodba. Je vybavená zrkadlovými dverami a skrinkami s čínskymi porcelánovými pagodami a iným orientálnym nábytkom z Brightonu.

Návštevy hláv štátov bývajú ubytované v častiach komnát označovaných ako belgické komnaty, ktoré sa nachádzajú na prízemí severného krídla. Tieto komnaty sú vybavené kupolovými svetlíkmi a boli vyzdobené pri príležitosti návštevy Albertovho strýka Leopolda — prvého belgického kráľa. Býval tu kráľ Eduard VIII. po dobu krátkeho panovania.

Dvorné ceremónie[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázok z roku 1856. Tanečná sála je najväčšou miestnosťou Buckinghamského paláca. Bol vybudovaný v období vlády kráľovnej Viktórie a je používaný na slávnostné príležitosti ako udeľovanie vyznamenaní a štátne recepcie.

Uvedenie do úradu, ktoré zahŕňa povýšenie do rytierskeho stavu a iné významné ceremónie sa odohrávajú vo viktoriánskej tanečnej sále, vybudovanej roku 1854. S rozmermi 37 × 20 metrov je to najväčšia miestnosť paláca. Nahradila trónnu sálu v jej význame a použití. Počas ceremoniálu kráľovná nesedí na tróne, ale stojí na vyvýšenom mieste pri tróne pod obrovským zamatovým baldachýnom.

Štátne recepcie sa tiež konajú v tanečnej sále. Tieto formálne večery sa konajú vždy prvý deň návštevy hlavy štátu. Počet pozvaných osôb býva okolo 150 a jedlo sa podáva v pozlátenom servise. Najväčšia a veľmi formálna večera sa poriada v Buckinghamskom paláci vždy novembri, kedy kráľovná hostí zahraničných diplomatov, ktorí sídlia v Londýne. Pri tejto príležitosti sú sprístupnené a používané všetky štátne komnaty.

Spoločenské akcie menšieho významu, ako napríklad prijatie nových veľvyslancov, menšie recepcie a stretnutia s kráľovskou radou, sú poriadané v už spomenutej komnate 1844. Ak je na podobnú akciu pozvaný väčší počet hostí, býva využitý aj hudobný salón alebo štátna jedáleň. Pri všetkých akciách sú prítomní príslušníci kráľovskej stráže (Yeomen Warder) v starobylých uniformách.

Najväčšou udalosťou usporiadanou v paláci je záhradná slávnosť, na ktorej býva pozvaných až 9 000 hostí. Potom, čo sa hostia zhromaždia, zahrá vojenská kapela štátnu hymnu, kráľovná vyjde z oblúkového salóna a pomaly prechádza záhradou a pozve do svojho súkromného stanu tých, ktorí boli vopred vybraní.

Prístup pre verejnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na palác z ulice Mall.

Buckinghamský palác je víkendovým sídlom kráľovnej a vojvodu z Edinburgu, je tu zamestnaných približne 450 osôb. Každoročne je na záhradné slávnosti, audiencie a recepcie pozvaných okolo 50 000 hostí. Palác je tiež miestom striedania stráží, udalosti, ktorá sa teší veľkému záujmu zo strany turistov. V júni 2003, pri príležitosti 50. výročia panovania súčasnej kráľovnej, sa v záhrade konali koncerty populárnej a vážnej hudby. Bolo to prvýkrát, kedy obyčajní ľudia, ak mali šťastie pri losovaní vstupeniek, boli pozvaní do Buckinghamského paláca.

Sprístupnenie Buckinghamského paláca v lete pre návštevníkov v 90. rokoch 20. storočia bolo významnou zmenou tradície. Prostriedky zo vstupného sú používané na rekonštrukciu štátnych komnát Windsorského zámku zničených požiarom. Každé leto v mesiacoch auguste a septembri je pre verejnosť prístupné západné krídlo paláca. V období prehliadok tvorí sprievodcovskú službu približne 200 osôb, prevažne študentov.

Na rozdiel o bežného názoru, palác nepatrí kráľovnej. Buckinghamský palác, Windsorský zámok a ich umelecké zbierky sú štátnym majetkom.

Za palácom sa rozkladajú záhrady v štýle parku — najväčšie súkromné záhrady v Londýne. Autorom pôvodného vzhľadu záhrad bol Capability Brown, ale prešli úpravami Williama Townsenda Ailtona a Johna Nasha v období rekonštrukcie paláca. Umelé jazero bolo vytvorené roku 1828 a je napájané zo Serpentínového jazera v Hyde Parku. Podobne ako palác je aj záhrada plná umeleckých diel. Jedným z najvzácnejších exponátov je váza Waterloo, obrovská urna vyrobená z jedného kusa kararského mramoru. Urnu nechal vytesať Napoleon Bonaparte, ale zostala otesaná len hrubo a po jeho porážka ju nechal dokončiť princ regent, neskôr kráľ Juraj IV.

V susedstve paláca sa nachádzajú kráľovské garáže a stajne, tiež navrhnuté architektom Johnom Nashom. Dnes je tu umiestnený aj zlatý kráľovský koč. Tento rokokový koč s maľovanými panelmi od G. B. Ciprianiho navrhol sir William Chambers roku 1760. Prvýkrát bol použitý kráľom Jurajom IV. pri ustanovení parlamentu roku 1762 a je panovníkmi používaný len pri korunovácii alebo pri oslave výročia korunovácie. V stajniach sú tiež ustajnené kone, ktoré sú používané na ťahanie kočov pri slávnostných príležitostiach.

Zástavy nad Buckinghamský palácom[upraviť | upraviť zdroj]

Dôstojník kráľovskej zástavy je zodpovedný za všetky zástavy, ktoré sa vyvesujú v paláci. Do roku 1997 bola jedinou vyvesovanou kráľovská štandarda — oficiálna vlajka vládnuceho panovníka, a to len v dobe, keď bol panovník prítomný v paláci. Ani v období smútku nebývala táto vlajka vyvesená na pol žrde. Jediným prípadom bolo obdobie po smrti predchádzajúceho panovníka — vtedy sa vyvesila vlajka najstaršieho príslušníka kráľovského rodu.

Tradícia sa upravila po smrti Diany, princeznej z Walesu, kedy verejnosť len s nevôľou prijala, že nad palácom nie je vyvesená vlajka na pol žrde. Kráľovná bola vtedy v Balmoralskom zámku, takže nad palácom neviala žiadna zástava. Kráľovná sa rozhodla porušiť protokol a v deň pohrebu dala vyvesiť štátnu vlajku (Union Jack) na pol žrde. Odvtedy je štátna vlajka vyvesená aj v neprítomnosti kráľovnej a pri úmrtí člena kráľovskej rodiny a pri štátnom smútku je vyvesená na pol žrde.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 51°30′04″S 0°08′31″Z / 51.501°S 0.142°Z / 51.501; -0.142