Felix Mendelssohn-Bartholdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Felix Mendelssohn-Bartholdy
Mendelssohn Bartholdy.jpg
Základné informácie
Narodenie

3. február 1809
Hamburg, Nemecko

Úmrtie

4. november 1847 (38 rokov)
Lipsko, Nemecko

Národnosť

Nemecko

Hudobný smer

romantizmus

Dielo
Kľúčové diela
Doplnkové informácie

Jakob Ludwig Felix Mendelssohn-Bartholdy (* 3. február 1809, Hamburg, Nemecko - † 4. november 1847, Lipsko) bol nemecký hudobný skladateľ obdobia romantizmu. Svojich poslucháčov si nepodmaňoval len neproblematickou hudbou a lyrizmom svojej tvorby, ale aj čarom svojej mladistvej osobnosti.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelssohn sa narodil v roku 1809 v Hamburgu. Jeho otec bol bohatý bankár, starý otec osvietenský filozof. Mladý Felix žil v prepychu a blahobyte v blízkosti mnohých umeleckých osobností vrátane Goetheho. Mal možnosť veľa cestovať. Bol nielen vynikajúci klavirista, ale aj mimoriadny dirigent. Oprašoval hodnoty minulosti a opäť oživil takmer zabudnutú Bachovu tvorbu (uvedením Matúšových pašií v Berlíne). Od roku 1835 úspešne pôsobil na poste dirigenta v Leipzig Gewandhaus Orchestra.

Felix Mendelssohn, ktorého rodina neskôr prijala protestantské meno Bartholdy, žil iba krátko - zomrel tridsaťosemročný po ťažkom nervovom šoku, po náhlom úmrtí svojej sestry Fany. Po jeho smrti bola jeho hudba neraz zaznávaná, najmä pre jeho židovský pôvod.

Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelssohnova hudba je klasicisticky ohraničená, avšak emocionálne uvoľnenejšia. Je živá, temperamentná a často sentimentálna. Technicky a formovo je majstrovsky zvládnutá. Orchestrácia je proporcionálne vyvážená.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelssohn-Bartholdy už ako pätnásťročný chlapec skomponoval ouvertúru k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej so Svadobným pochodom, ktorý ho preslávil po celom svete. Písal aj koncertné predohry: Tiché more a šťastná plavba, Krásna Meluzína, Ruy Blas. Medzi najvýznamnejšie Mendelssohnove symfónie patrí 3. symfónia zvaná Škótska, k čomu ho inšpirovala prehliadka starého hradu a historické spomienky na slávu kráľovnej Márie Stuartovny. 4. symfónia, Talianska vznikla na základe potuliek po Taliansku a 5. symfónia Reformačná mala byť oslavou reformovaného protestantizmu. Autor väčšinou čerpal námety z literárnych či dramatických diel. Jeho dielo Husľový koncert e-mol patrí medzi najslávnejšie husľové koncerty vôbec. Hru na klavíri skladateľ ovplyvnil Piesňami bez slov. Z jeho vokálno-inštrumentálnej tvorby dosiahlo uznanie oratórium Eliáš skomponované na biblický námet.

Klavírna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Piesne bez slov I. - VIII. (Lieder ohne Worte)

Predohry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hebridy, Op. 26 (1830-32)
  • Tiché more a šťastná plavba, Op. 27 (Meeresstille und glückliche Fahrt, 1828)
  • Krásna Meluzína, Op. 32 (Das Märchen von der schönen Melusine, 1833)
  • Ruy Blas, Op. 95 (1839)

Symfónie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Symfónia č. 1 c-mol, Op. 11 (1824)
  • Symfónia č. 2 B-dur "Lobgesang", Op. 52 (1840)
  • Symfónia č. 3 a-mol "Škótska", Op. 56 (1841-1842)
  • Symfónia č. 4 A-dur "Talianska", Op. 90 (1833)
  • Symfónia č. 5 D-dur "Reformačná", Op. 107 (1830)

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné orchestrálne diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sen noci svätojánskej, Op. 61 (1842)

Vokálno-inštrumentálna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eliáš, oratórium

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]