Richard Strauss

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Richard Strauss
Strauss3.jpg
Základné informácie
Narodenie 11. jún 1864
Mníchov, Nemecko
Úmrtie 8. september 1949 (85 rokov)
Garmisch-Partenkirchen, Nemecko
Národnosť Nemecko
Obdobie tvorby 1870 - 1948
Hudobný smer neskorý až dekadentný romantizmus
Dielo
Počet diel 148 (88 pod opusovými číslami)
Ťažiskové žánre symfonická báseň, opera, pieseň, koncert
Doplnkové informácie
Webstránka http://www.richardstrauss.at

Richard Strauss (* 11. jún 1864, Mníchov - † 8. september 1949, Garmisch-Partenkirchen) bol nemecký hudobný skladateľ a dirigent.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1864 v Mníchove v hudobníckej rodine. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy. Ako dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v Meiningene, potom vo Weimare. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni. Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory. Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949.

Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Strauss spočiatku, ovplyvnený konzervatívnou hudobnou výchovou jeho otca, skladal vycibrené, avšak ešte neosobné diela v štýle Mendelssohna-Bartholdyho. Neskor začal objavovať svoj vlastný hudobný jazyk a koncom 19. storočia už predstavoval jedného z najprogresívnejších hudobných skladateľov, ktorý po harmonickej a výrazovej stránke výrazne obohatil zaužívané postupy. Jeho progresívne tendencie vyvrcholili v dvoch operách, Salome a Elektra, kde často pracuje s disonanciami. Ilustruje to napríklad známy disonantný "Elektrin akord", ktorý v opere predstavuje akýsi leitmotív hlavnej postavy. Skladateľ ho opísal ako "bitonálnu syntézu A dur a Cis dur."

Väčšina Straussových diel je určená pre veľmi veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách. Vo svojich symfonických básňach často s programovou jednoznačnosťou hudobne imitoval rôzne výjavy z programu skladieb. Jeho orchestrálne efekty sú veľkolepé, často až bombastické, čo však na druhej strane viedlo k tomu, že mu mnoho kritikov vyčítalo nadradenie efektu nad obsahom a hĺbkou diela. [1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Symfonické básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Don Juan
  • Tak vravel Zarathustra
  • Don Quixote
  • Život hrdinu
  • Sinfonia domestica
  • Alpská symfónia

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Husľový koncert d mol, Op. 8
  • Koncert pre lesný roh č. 1 Es dur, Op. 11 (1882/83)
  • Hobojový koncert D dur (1945)

Piesne[upraviť | upraviť zdroj]

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Guntram (1894)
  • Salome, Op. 54 (1904 - 1905)
  • Elektra, Op. 58 (1907 - 1908)
  • Ružový gavalier, Op. 59 (1909 - 1910)
  • Ariadna z Naxu (1915 - 1916)
  • Žena bez tieňa (Die Frau ohne Schatten) (1919)
  • Intermezzo (1924)
  • Arabella (1933)
  • Mlčiaca žena (Die schweigsame Frau) (1935)
  • Capriccio (1942)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X