Antonín Dvořák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Antonín Dvořák
Dvorak.jpg
Základné informácie
Narodenie

8. september 1841
Nelahozeves, Česko

Úmrtie

1. máj 1904 (62 rokov)
Praha, Česko

Národnosť

Česko

Obdobie tvorby

1860 - 1903

Hudobný smer

klasicko-romantická syntéza

Dielo
Počet diel

206

Ťažiskové žánre

symfónia, koncert, komorná hudba, opera, pieseň, zborová tvorba

Kľúčové diela
Doplnkové informácie
Webstránka

http://www.antonin-dvorak.cz/

Antonín Dvořák (* 8. september 1841, Nelahozeves – † 1. máj 1904, Praha) bol český hudobný skladateľ obdobia romantizmu. Je svetovo najznámejším najhranejším českým skladateľom vôbec.[1][2]

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci bol mladý Dvořák očarený Wagnerom, jeho diela poukazujú skôr na romantika tradičného zamerania. V neskoršom období ho ovplyvnil i jeho priateľ Brahms, s ktorým ho môžeme zaradiť do prúdu tzv. klasicko-romantickej syntézy. Zásadným inšpiračným zdrojom bola česká ľudová pieseň a slovanská tematika. Skladateľ sa pridŕžal tradičných foriem a postupov, jeho inštrumentácia taktiež vychádza zo zaužívaných modelov, hoci treba povedať, že je veľmi účinná a na výbornej úrovni. Najsilnejšou skladateľovou stránkou bola však mimoriadna a prakticky nevyčerpateľná melodická invencia, ktorá poukazuje na veľkého génia. Charakter Dvořákových diel je prevažne optimistický, s veľkou mierou spontánnosti a vrúcnosti.

Antonín Dvořák sa svojou tvorbou zaradil k vrcholným svetovým skladateľským zjavom. Neustály dopyt po jeho dielach a ich všeobecná obľúbenosť sú dôkazom jeho kompozičného majstrovstva a umeleckej nadčasovosti. Húževnatosť, s akou systematicky zdokonaľoval svoje skladby a vášnivá láska k hudbe, ktorú pretavuje i do svojich piesní, je obdivuhodná i dnes. Skladateľ aj teraz po vyše 100 rokoch po smrti zostáva mohutným pilierom, o ktorý sa opiera vývoj novodobej českej i slovenskej hudby, nachádzajúc v ňom podnety obzvlášť plodné a všestranné. Zostane bohatým zdrojom krásy, z ktorej sa ľudstvo bude môcť tešiť a poučovať v každom čase.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dvořákov rodný dom v obci Nelahozeves

Narodil sa ako prvý[3] zo štrnástich detí, z ktorých sa osem dožilo dospelosti[4] do rodiny mäsiara Františka . Malý Toníček sa začal už v útlom veku znamenito oháňať sláčikom malých husličiek, s tušením jeho budúceho talentu. Ten si všimol jeho strýko Antonín Zdenek s učiteľom hudby Antonínom Liehmannom, pri jeho učeníctve za mäsiara v Zlonicích. Vďaka ich podpore sa mladý Antonín ocitol v cirkevnom ústave v tzv. organovej škole.

V šestnástich rokoch (1857) odišiel do Prahy študovať organovú školu, kde absolvoval v roku 1859. Od roku 1862 hral na violu v orchestri Prozatímního divadla, od roku 1866 pod vedením Bedřicha Smetanu[5]. V tomto orchestri zostal do roku 1871[6].

Prvé jeho diela vznikli ešte bez kontroly a vedomia verejnosti. Sú to skladby komorné, symfónie, piesne, omše a dokonca aj dve opery (Alfréd a Kráľ a uhliar). Antonín Dvořák veľmi obdivoval tvorbu Wagnera a Liszta, ale rozhodol sa nevydať sa ich cestou.

Z výrazového omámenia nemeckých novoromantikov mu pomáhalo oslobodiť sa hlavne rastúce dielo Bedřicha Smetanu. Po skladbách komorných a orchestrálnych prešiel Antonín Dvořák v roku 1870 k piesňam. Do povedomia pražskej verejnosti vošiel 10. decembra 1871 piesňou Spomínanie na súkromnom večierku Dr. L. Procházku.

Mladý Dvořák očaril svojimi klavírnymi Moravskými dvojspevmi Johannesa Brahmsa[7],. Získal tak vplyvného priateľa, ktorý mu dopomohol k medzinárodnému úspechu tým, že ho odporučil svojmu berlínskemu vydavateľovi Fritzovi Simrockovi. Po vzrastajúcom úspechu bol Dvořák pozvaný do Ameriky, kde pôsobil ako profesor na konzervatóriu v New Yorku, v rokoch 1892 - 1895 ako jeho riaditeľ. V USA sa mu však neprestalo cnieť za domovom, preto sa v roku 1895 vrátil späť do Čiech. Po návrate sa stal profesorem na pražskom konzervatóriu[8], kde vychoval rad významných českých skladateľov, ako napr. Vítězslav Novák, Oskar Nedbal a Josef Suk starší. Josef Suk sa zoznámil a neskôr, v roku 1897, oženil s Dvořákovou dcérou Otíliou stal sa tak jeho zaťom.

Dvořák zomrel náhle 1. mája 1904 v Prahe, ako slávny a svetovo uznávaný skladateľ, na mozgovú mrtvicu[9]. 5. mája bol pochovaný na Vyšehradskom cintoríne[10].

Osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dvořák bol pobožný muž, nekomplikovaná a láskavá osobnosť. Tieto vlastnosti, vzácne v umeleckej sfére, z neho robia jedného z najvyrovnanejších skladateľov v dejinách. Medzi jeho záľuby patrili najmä železnice a chov holubov. Dokázal stráviť dlhé hodiny na železničných staniciach, kde fascinovane pozoroval prichádzajúce lokomotívy. V tejto sfére postupne získal prehľad porovnateľný s odborníkom. Skladateľ trpel agorafóbiou, ktorá sa vystupňovala hlavne v posledných rokoch života.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Dvořák s úspechom zasiahol do všetkých oblastí hudobnej tvorby. Už za svojho života sa preslávil hlavne vďaka orchestrálnym skladbám, z ktorých najslávnejší je Violončelový koncert h-mol a Symfónia č. 9 "Z Nového sveta", ktorá patrí vo svetovom meradle k najobľúbenejším a piatim najčastejšie uvádzaným symfóniám. Často interpretované sú aj Symfónia č. 8 a Symfónia č. 7, ktorá je odborníkmi považovaná za najprepracovanejšie a najcennejšie Dvořákovo symfonické dielo. Nezaostáva však ani komorná tvorba, z ktorej vyniká Sláčikové kvarteto F-dur "Americké" a množstvo krásnych piesňových cyklov. Je aj tvorcom viacerých opier. Najznámejšia Rusalka, ktorá však vo svete nebola dodnes v plnej miere docenená (s výnimkou slávnej árie Měsíčku na nebi hlubokém). Pri vokálnych dielach nemožno obísť chrámovú hudbu (Stabat Mater a ďalšie). Skladateľov melodický dar je príčinou toho, že sa mnohé jeho skladby stali až notoricky známe, ako napríklad jeho Humoreska č. 7.

Pre podrobnejší prehľad pozri Zoznam diel Antonína Dvořáka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Exhibitions: Antonín Dvořák, České muzeum hudby
  2. Facts: Antonin Dvorak, Prague Minos Guide
  3. Černušák (1963), s. 276 ("...prvorozený syn Františka D. (1814/94) a matky Anny, rozené z Uhů u Velvar (1820/82)"
  4. Hughes,s. 24
  5. Burghauser (2006), s. 13 ("... od roku 1866 pak pod Bedřichem Smetanou, který vystřídal Maýra ve vedení opery.")
  6. Černušák (1963), s. 276 ("...setrval v orch. do 1871")
  7. Burghauser (2006), s. 35 ("Došlo k němu z podnětu Eduarda Hanslicka ... a sděluje mu, že se Brahms jako člen poroty o jeho díla velmi zajímá.")
  8. Černušák (1963), s. 278 ("... nastoupil opět jako prof. pražské kons. [od X. 1895]")
  9. Černušák (1963), s. 279 ("Zemřel, raněn mozkovou mrtvicí ...")
  10. Schönzeler, s. 194

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]