Alexandr Konstantinovič Glazunov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Konstantinovič Glazunov
ruský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg
ruský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg
Základné informácie
Narodenie 10. august 1865
Petrohrad, Rusko
Úmrtie 21. marec 1936 (70 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosť ZSSR
Hudobný smer romantizmus

Alexandr Konstantinovič Glazunov (rus. Александр Константинович Глазунов; * 10. august 1865, Petrohrad, Rusko – † 21. marec 1936, Paríž, Francúzsko) bol popredný ruský hudobný skladateľ v období romantizmu, učiteľ hudby a dirigent.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Alexandr Glazunov sa narodil ako syn bohatého vydavateľa. O hudbu sa zajímal už od detstva a keďže nemal finančné problémy začal študovať u Rimského-Korsakova, ktorý si Glazunova obľúbil a stal sa jeho dobrým priateľom. Aj komponovať začal už v rannom veku. Dôkazom toho je jeho prvých 8 symfónií z roku 1882, keď mal Glazunov 16 rokov. Aj jeho populárna Stenka Razin je jeho mládežnícka práca. Prvý obrovský úspech zaznamenal už so svojou prvou symfóniou v roku 1882.

Jeho dielo boli čiastočne ovplyvnené Francom Listzom, Wagnerom či ruskou školou, ale zdá sa, že tieto vplyvy boli malé, pretože jeho hudba mala iba slabo vyhradený charakter. V roku 1899 sa stal profesorom a v roku 1905 aj riaditeľom na Petrohradskej škole hudby. Tento rok odložil komponovanie až do svojho odchodu do Paríža v roku 1928. Okrem Francúzska, kde sa usadil, precestoval veľkú časť Európy a niekoľkokrát navštívil aj USA. Glazunov napísal osem úplných symfónií, husľové koncert, dva klavírové koncerty, sedem kvartetov a o niečo neskôr saxofónový koncert. Veľkú slávu, ale tiež najlepšiu hudbu nájdeme v jeho Ročných dobách a husľovom koncerte. Menej známe sú aj jeho tri balety.

Veľkú zásluhu niesol aj na dokončení niekoľkých hlavných diel od Alexandra Borodina, z toho je najznámejšia opera Princ Igor. Zomrel v Paríži 21. marca 1936.

Glazunov nemal za svojho života ľahké preraziť, pretože začal komponovať tesne po svojom úspešnejšom kolegovi. V tejto dobe boli totiž Čajkovskij a ruski nacionalisti na vrchole svojich síl, čím diela Glazunova do veľkej miery zatienili. Aj keď bol neuveriteľne dobrým hudobníkom, nebol nikdy schopný sa vymaniť z osobných štýlov ako napríklad Rachmaninov. Aj cez tieto veľké prekážky sa dokázal presadiť a najmä jeho symfónie patria medzi úspešné hudobné diela, čo je prinajmenšom pozoruhodné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]