Alexandr Konstantinovič Glazunov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Konstantinovič Glazunov
Glazunov by Repin.jpg
Základné informácie
Narodenie

10. august 1865
Petrohrad, Rusko

Úmrtie

21. marec 1936 (70 rokov)
Paríž, Francúzsko

Národnosť

ZSSR

Hudobný smer

romantizmus

Dielo
Doplnkové informácie

Alexandr Konstantinovič Glazunov (rus. Александр Константинович Глазунов; * 10. august 1865, Petrohrad, Rusko – † 21. marec 1936, Paríž, Francúzsko) bol popredný ruský hudobný skladateľ v období romantizmu, učiteľ hudby a dirigent.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Alexandr Glazunov sa narodil ako syn bohatého vydavateľa. O hudbu sa zajímal už od detstva a keďže nemal finančné problémy začal študovať u Rimského-Korsakova, ktorý si Glazunova obľúbil a stal sa jeho dobrým priateľom. Aj komponovať začal už v rannom veku. Dôkazom toho je jeho prvých 8 symfónií z roku 1882, keď mal Glazunov 16 rokov. Aj jeho populárna Stenka Razin je jeho mládežnícka práca. Prvý obrovský úspech zaznamenal už so svojou prvou symfóniou v roku 1882.

Jeho dielo boli čiastočne ovplyvnené Francom Listzom, Wagnerom či ruskou školou, ale zdá sa, že tieto vplyvy boli malé, pretože jeho hudba mala iba slabo vyhradený charakter. V roku 1899 sa stal profesorom a v roku 1905 aj riaditeľom na Petrohradskej škole hudby. Tento rok odložil komponovanie až do svojho odchodu do Paríža v roku 1928. Okrem Francúzska, kde sa usadil, precestoval veľkú časť Európy a niekoľkokrát navštívil aj USA. Glazunov napísal osem úplných symfónií, husľové koncert, dva klavírové koncerty, sedem kvartetov a o niečo neskôr saxofónový koncert. Veľkú slávu, ale tiež najlepšiu hudbu nájdeme v jeho Ročných dobách a husľovom koncerte. Menej známe sú aj jeho tri balety.

Veľkú zásluhu niesol aj na dokončení niekoľkých hlavných diel od Alexandra Borodina, z toho je najznámejšia opera Princ Igor. Zomrel v Paríži 21. marca 1936.

Glazunov nemal za svojho života ľahké preraziť, pretože začal komponovať tesne po svojom úspešnejšom kolegovi. V tejto dobe boli totiž Čajkovskij a ruski nacionalisti na vrchole svojich síl, čím diela Glazunova do veľkej miery zatienili. Aj keď bol neuveriteľne dobrým hudobníkom, nebol nikdy schopný sa vymaniť z osobných štýlov ako napríklad Rachmaninov. Aj cez tieto veľké prekážky sa dokázal presadiť a najmä jeho symfónie patria medzi úspešné hudobné diela, čo je prinajmenšom pozoruhodné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]