Anglicko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Anglicko
Vlajka  štátu Anglicko Znak  štátu Anglicko
Vlajka - Anglicko Znak - Anglicko
Národné motto:
Dieu et mon droit
(po fr.:Boh a moje právo)
Europe location ENG.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

England
  - Krátky England
Úradné jazyky oficiálne žiaden, de facto angličtina
Hlavné mesto Londýn
Najväčšie mesto Londýn
Hlava štátu kráľovná Alžbeta II.
Predseda vlády David Cameron
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

. miesto
130 395 km²
? km²
? km²
? %

Susedia Wales, Škótsko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2012

. miesto
53 493 729

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2012

. miesto
410 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2006

. miesto
35 300 USD

Vznik

967

Forma štátu krajina Spojeného kráľovstva
Mena britská libra (GBP)
Gramotnosť
Časová zóna

UTC, v lete BST (UTC+1)

Štátna hymna God Save the Queen (Boh nech zachová kráľovnú)
Medzin. kód (ISO 3166-1)
Kód motorových vozidiel (OSN)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +44

Anglicko je najväčšia a najľudnatejšia krajina z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.

Jeho obyvatelia tvoria viac ako 85% celkového počtu obyvateľstva Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo jeho pevninské územie zaberá väčšinu z južných dvoch tretín ostrova Veľká Británia a hraničí so Škótskom na severe a Walesom na západe. Zvyšok krajiny má prírodné hranice, tvorené Severným morom, Írskym morom, Atlantickým oceánom a Lamanšským kanálom.

Anglicko bolo zjednotené v 10. storočí a meno dostalo podľa Anglov, jedného z germánskych kmeňov, ktoré osídlili jeho územie v priebehu 5. a 6. storočia. Hlavné mesto Anglicka je Londýn, ktoré je zároveň najväčším mestom Britských ostrovov, ako aj Európskej únie. Londýn je hlavné mesto Spojeného kráľovstva a patrí medzi najvýznamnejšie veľkomestá sveta.

Anglicko bolo historickým centrom Britského impéria. Je to miesto, kde vznikol anglický jazyk a anglikánska cirkev, kde sa zrodila priemyselná revolúcia a je to prvá krajina na svete, ktorá bola industrializovaná. V Anglicku má svoj domov Kráľovská spoločnosť, ktorá položila základy modernej experimentálnej vedy. Anglicko bolo aj prvou svetovou parlamentnou demokraciou a mnoho ústavných, vládnych a právnych inovácií, ktoré tu mali svoj pôvod, následne prijali aj ostatné štáty.

Anglické kráľovstvo bolo samostatným štátom až do 1. mája 1707, keď k nemu bolo pripojené Škótske kráľovstvo, čím vzniklo Kráľovstvo Veľkej Británie.

Národné symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičnými národnými symbolmi Anglicka sú kríž svätého Juraja (na anglickej vlajke) a kráľovský znak s tromi levmi. Za národný kvet Anglicka býva často považovaná ruža, za národný strom zase dub.

Keďže svätý Juraj je patrónom Anglicka, jeho deň (St George's Day) býva spravidla považovaný za národný deň Anglicka, ale nie je to oficiálny štátny sviatok. Oslavuje sa 23. apríla.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná snímka Anglicka

Anglicko sa rozkladá na stredných a južných dvoch tretinách ostrova Veľká Británia a niekoľkých priľahlých ostrovoch, z ktorých najväčším je ostrov Wight. Na severe hraničí so Škótskom, na západe s Walesom. Zo všetkých konštituentných krajín Veľkej Británie má k európskemu kontinentu najbližšie. Od Francúzska ho oddeľuje len 38 kilometrov široká morská úžina.

Na väčšine územia sa rozprestierajú pahorkatiny, sever Anglicka je však hornatejší. Reťazec nízkych pohorí Pennines predeľuje územie stredného a severného Anglicka na východnú a západnú časť. Východ krajiny tvoria ploché, nízko položené močiare známe ako „the Fens“ alebo „Fenland“, z ktorých značná časť bola odvodnená pre poľnohospodárske účely.

Najväčším mestom Anglicka je Londýn, druhým najväčším je Birmingham, jednak mesto samotné, jednak aj jeho konurbácia. Medzi ďalšie veľké a významné mestá patrí Manchester, Leeds, Liverpool, Newcastle upon Tyne, Sheffield, Bristol, Coventry, Leicester, Nottingham a Kingston upon Hull, nachádzajúce sa prevažne v strednom a severnom Anglicku.

Najväčší prístav Anglicka je súčasťou mesta Poole a nachádza sa na jeho južnom pobreží. Niektorí ho považujú za druhý najväčší prístav na svete po austrálskom Sydney, ale tento fakt je diskutabilný.

Najväčšie rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Najdlhšou riekou vo Veľkej Británii je Severn. Medzi ostatné významné rieky patrí: Temža, Trent, Humber, Tyne, Tees, Ribble, Ouse, Mersey, Dee, Avon

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Krajiny sveta, v ktorých sa hovorí po anglicky
Bližšie informácie v hlavnom článku: Angličtina
Bližšie informácie v hlavnom článku: Historický vývoj angličtiny

Anglický jazyk, ktorým v súčasnosti hovorí viac než niekoľko sto miliónov ľudí na svete, vznikol ako jazyk Anglicka, kde i naďalej ostáva hlavným jazykom (ale nie jazykom oficiálnym). Ako jazyk patriaci do anglofrízskej podskupiny germánskej vetvy indoeurópskych jazykov je príbuzný so škótštinou a frízštinou.

Keď sa anglosaské kráľovstvá zjednotili, vznikla stará angličtina. Pred rokom 1066 používali starú angličtinu obyčajní ľudia i aristokracia, ale po dobytí Anglicka Normanmi zaujala dominantné postavenie normančina, jazyk novej anglonormanskej aristokracie. Zatiaľ čo nižšie triedy naďalej používali starú angličtinu, jazykom obchodovania sa stala zmes latinčiny a francúzštiny.

Počas nasledujúcich storočí sa angličtina vrátila do módy medzi príslušníkov všetkých spoločenských vrstiev. Všetky oficiálne obchody sa viedli v angličtine, až na niekoľko tradičných ceremónií, z ktorých niektoré sa zachovali až dodnes. Jazyk Angličanov sa však pôsobením francúzštiny zmenil a táto jeho nová podoba, známa ako stredná angličtina sa od starej angličtiny líšila hlavne slovnou zásobou a pravopisom.

Počas Renesancie pribudlo do repertoáru angličtiny veľa slovíčok latinského a gréckeho pôvodu.

Ani súčasná angličtina sa nebráni výpožičkám z iných jazykov (niektoré slovíčka si vypožičala dokonca aj z češtiny, napríklad slovo "robot") Sama sa stala jazykom, ktorý dominuje v svetových médiách a ovplyvňuje jazyky ostatných národov a je považovaná za neoficiálny lingua franca sveta.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Anglicko je pomenované podľa Anglov (genitív staroanglického slova je „Engla“, preto „Engla Land“, čiže zem Anglov), najväčšieho z niekoľkých germánskych kmeňov, ktoré osídľovali územie Anglicka v piatom a šiestom storočí a ktorí sem pravdepodobne prišli z polostrova Angeln v severnej časti dnešného Nemecka.

Ich meno malo niekoľko rozličných podôb. Najstaršia známa zmienka o tomto národe sa pod menom „Anglii“ nachádza v štyridsiatej kapitole Tacitovej Germánie a pochádza niekedy z roku 98 n.l. Neudáva presné údaje o ich geografickej polohe v rámci územia Germánie, ale uvádza informáciu o bohyni Nerthus, ktorú tento kmeň uctieval a ktorej svätyňa sa nachádzala na „ostrove v Oceáne.“

Termíny „Angelfolc“, „Anglorum“ a „Anglis“ použil zase Beda Ctihodný na označenie Anglicka alebo jeho obyvateľov vo svojom diele Historia ecclesiastica gentis Anglorum (Cirkevné dejiny anglického národa).

Pôvod mena Anglov je veľmi nejasný. Podľa jednej z teórií meno Anglov vzniklo z germánskych slov znamenajúcich „úzky“ (porovnaj s nemeckým „eng“ = úzky) a znamenalo „ľudia, ktorí žijú vedľa Úzkej [vody]“, t. j. ústia zátoky Schlei.

Najrozšírenejšia teória tvrdí, že meno Angeln samotné znamená „háčik“ na ryby. Iná teória, podľa ktorej sa „Angeln“ vzťahuje na tvar územia pripomínajúceho háčik, by však vyžadovala pokročilé schopnosti jeho obyvateľov pri mapovaní a tak nie je veľmi pravdepodobná.

Anglicko v iných jazykoch[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie Anglicka je vo väčšine európskych jazykov podobné, a to odvodené od kmeňa angl-, ingl- a podobne.

Keltské mená sa však líšia:

Okrem „Lloegr“, čo je prastarý geografický názov, sú všetky ostatné mená odvodené od Sasov, ďalšej vetvy germánskych kmeňov, ktorí na územie Anglicka prišli približne v tej istej dobe ako Anglovia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]