Človek predchodca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Človek predchodca (lat. Homo antecessor, (?)Homo sapiens antecessor, (?)Homo erectus antecessor) je možný druh človeka (Homo) starý asi 700 000 až 800 000 BP.

Nález, nálezisko a prvé opisy[upraviť | upraviť zdroj]

Náleziskom typového nálezu je pohorie Sierra de Atapuerca v severnom Španielsku, konkrétnejšie lokalita Gran Dolina 14 km na východ od mesta Burgos v Španielsku. V Sierre de Atapuerca leží aj známe nálezisko Sima de los Huesos, ako aj nálezisko Sima del Elefante (Sima del Elefante sa nachádza len 200 m od lokality Gran Dolina).

V roku 1990 sa v Gran Doline začali záchranné práce, lebo hrozilo zrútenie náleziska. Našli sa tu vtedy (v „jednotke“, teda vrstve, TD4) ľudské nástroje datované na 900 000 BP. Vysoký dátum zaujal bádateľov a preto sa v roku 1993 začali cielené vykopávky pod vedením bádateľov Eudald Carbonell a Jóse Maria Bermúdez de Castro. V roku 1994 sa v „jednotke“ TD6 (presnejšie v TD6–T36–43, vrstva „Aurora“) našli prvé nálezy častí ľudí (prvý nájdený nález má značku ATD6-1) spolu s asi 100 kamennými nástrojmi; výsledkom datovania bol vek „minimálne 780 000 mil. BP“ a objavitelia sa domnievali, že išlo o druh Homo erectus. V roku 1995 však nález v odbornej tlači už oznámili a opísali ako možný nový druh a nakoniec nález v roku 1997 podrobnejšie opísali ako nový druh, ktorý nazvali Homo antecessor, a datovanie bolo zmenené na 650 000 mil. BP. Autorom opisu z roku 1995 je Eudald Carbonell a kolektív, autorom opisu z roku 1997 je madridský profesor antropológie Juan Louis Arsuaga spolu s kolegami (J. M. Bermúdez de Castro, E. Carbonell, A. Rosas, I. Martinez a M. Mosquera). Holotypom je jeden jedinec, ktorý pozostáva z nálezov označených ako ATD6-1 až ATD6-12 a (?)ATD6-13.

V roku 1996 bolo prvýkrát oznámené, že vykopaní ľudskí jedinci z Gran Doliny vykazujú jasné známky toho, že ich skonzumovali iní ľudia, t. j. kanibalizmu (pozri napr. Fernández et al. 1999).

V roku 1999 došlo k návratu k pôvodnému datovaniu „minimálne 780 000 mil. BP“ (Falguéres et al. 1999). O datovaní pozri aj nižšie.

Rozsah pojmu/taxónu[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem nálezov z Gran Doliny v niektorých textoch druh Homo antecessor zahŕňa aj nález(y) z lokalít:

  • Pakefield (Anglicko, nález opísaný v roku 2005, nástroje, datovanie do OIS 17 (t. j. 712 – 676 000 BP) ale možno až OIS 19 (t. j. 790 – 761 000 BP) [1]) a/alebo
  • Happisburg (Anglicko, nález opísaný v roku 2010, nástroje, asi 990 000 – 780 000 BP [2]) a/alebo
  • Atapuerca-Sima del Elefante (značka ATE9-1, vek 1,2-1,1 mil. BP, nález opísaný v roku 2008 článkom Carbonell et al. 2008, článok opisu nález predbežne zaradil pod Homo antecessor (tak isto postupoval napr. Thurzo 2010), ale v roku 2011 článok Bermúdez de Castro et al. 2011 nález preradil do Homo sp.) a/alebo
  • Ceprano, t. j. Homo cepranensis (Thurzo 1998) a/alebo
  • “nálezy z Talianska“, t. j. asi sa myslí – najmä?/len? – Ceprano (Strait 2007 (tento ohľadom zahrnutia talianskych nálezov odkazuje na Manzi 2004), Soukup 2005 str. 624)

Okrem toho napr. Delson a Baab 2007 chápu pojem Homo antecessor ako synonymum pre (celý) Homo mauritanicus v širšom zmysle, ktorý u nich zahŕňa aj nálezy z Gran Doliny.

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Nálezy z Gran Doliny sa zaraďujú ako:

  • Homo antecessor alebo
  • incertae sedis/ Homo sp. (Klein 1999 a veľa ďalších) alebo
  • pod Homo mauritanicus (Schwartz Tattersall 2005, Tattersall 2008, Delson a Baab 2007); treba však poznamenať, že podľa článku Bermúdez et al. 2007 nálezy z Gran Doliny v žiadnom prípade nie sú príbuzné so severoafrickými nálezmi (teda ani nepatria do Homo mauritanicus) alebo
  • pod Homo heidelbergensis (Thurzo 2010, 1998, Rightmire 1998, Cambridge Dictionary 2005, McKee 2005, Lewin a Foley 2004, Kreger, Schrenk 2008, ale všetky tieto zdroje uvádzajú zaradenie pod Homo heidelbergensis len ako alternatívu) alebo
  • pod raný archaický Homo sapiens (Pietrusewsky) alebo
  • pod Pithecanthropus erectus heidelbergensis (Drobyševskij 2003) alebo
  • pod Homo helmei (Foley a Lahr 1997 (citované v Stringer, Ch.: Modern human origins: progress and prospects, 2002)) alebo
  • pod Homo erectus v užšom zmysle (Henke a Rothe 2003, Schrenk 2008, všetky tieto zdroje to uvádzajú len ako alternatívu) alebo
  • pod Homo erectus v širšom zmysle (Enc. of anthrop. str. 312, Lewin a Foley 2004, Vančata 2007, posledné dva zdroje to uvádzajú len ako alternatívu) alebo
  • pod Homo ergaster/erectus (McKee 2005, Henke a Rothe 2003, oba zdroje to uvádzajú len ako alternatívu) alebo
  • pod Homo georgicus (Cameron a Groves 2004 ako alternatíva, pozri aj nižšie pod nadpisom Vývojové vzťahy)

Delson a Baab 2007, ako už bolo spomenuté, dokonca uvádzajú, že celý Homo mauritanicus sa alternatívne môže označiť ako Homo antecessor.

Nálezy z Gran Doliny[upraviť | upraviť zdroj]

(Vysvetlivky: A = Atapuerca, TD# = značka „jednotky“ [teda prakticky vrstvy], TD = Trinchera Dolina [trinchera = príd. meno žen. rodu od slova trinchero, t.j. železničná jama; dolina = krasová dolina], t.j. fakticky iný názov lokality Gran Dolina)

Zoznam nálezov ľudí je uvedený napr. v článku Fernández et al. 1999, ktorý v roku 1999 uvádza 92 nálezov častí ľudí nájdených v Gran Doline (konkrétne značky ATD6-1 až ATD6-36 a ATD6-38 až ATD6-40 a ATD6-43 až ATD6-46 a ATD6-48 až ATD6-60 a ATD6-62 až ATD6-64 a ATD6-66 až ATD6-82, ATD6-84, ATD6– 85, ATD6-87 až ATD6– 91, ATD6-107, ATD6-108, ATD6-206, ATD6-251, ATD6 307 až ATD6-309, ATD6-312). Nálezy patria dospelým jedincom, mladším dospelým aj deťom. Sú medzi nimi zuby, čeľuste, mozgovne, články prstov, rebrá, patella a diafýza vretennej kosti a podobne.

V rámci týchto nálezov sa pre niektoré podarilo zistiť aj to, že ich možno priradiť 6 konkrétnym jedincom, pričom z týchto 6 jedincov sú všetci mladiství alebo deti. Prvému jedincovi (mladší dospelý) patria nálezy ATD6-1 až ATD6-13 (tieto sú zároveň holotypom druhu Homo antecessor), pričom ATD6-5 je sánka, ATD6-13 je horná čeľusť a ostatné sú izolované zuby. Druhému jedincovi patrí nález ATD6-14, tretiemu ATD6-69, štvtému ATD6-48, piatemu ATD6-52 a šiestemu ATD6-312. Všetky nálezy majú rovnaké datovanie.

Najkompletnejším lebkovým exemplárom je napr. ATD6-15 z roku 1994. Je to šupina čelovej kosti s časťou glabelly a pravou časťou nadočnicového valu, ktorý sa začína deliť na nadobočné oblúky.

Celkovo najkompletnejším exemplárom je ATD6-69 z roku 1995 (t. j. tretí jedinec). Ide o spodnú časť tváre mladistvého.

Z nálezov z 21. storočia je významný ATD6-113 z roku 2006 (opísaný v roku 2008, datovanie ako ostatné nálezy). Ide o časť čeľuste, podobá sa na čeľusť ATD6-96 a na nálezy z Dmanisi (Homo georgicus).

Spolu so skamenelinami hominidov sa v nálezisku podľa Thurzo 1998 našli aj početné skameneliny zvierat a 100 kamenných nástrojov z vápenca, pieskovca, kremenca a dvoch typoch pazúrika, ktoré predstavujú prechod medzi oldowanom a acheuléenom (ide zväčša o odštepy a sférické či polyedrické jadrá, pričom celkom chýbajú pästné kliny).

Nálezy (ľudí) sú uložené v Centro Nacional de Investigación sobre la Evolución Humana, v Burgose.

Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]

V literatúre sa vyskytujú tieto datovania nálezov z Gran Doliny (myslia sa vo všetkých prípadoch tie isté nálezy):

  • 731 000 +/- 63 000 (Wood 2011)
  • minimálne 780 000 (pozri hore a Wood 2011)
  • minimálne 780 000 – asi okolo 800 000 – alebo okolo 500 000 (Klein 1999)
  • okolo 800 000 (Heslip 2001)
  • minimálne 790 000 až 780 000 (McKee 2005)
  • 780 000 [3]
  • 857 000 až 780 000 BP [4]
  • OIS 21 až OIS 19[4]
  • 650 000 (jeden čas okolo roku 1997 pozri hore)
  • 780 000 až 500 000 BP (Wood a Lonergan 2008)
  • 750 000 alebo vyše 500 000 (Wood 2000)

Soukup 2005 uvádza datovanie druhu Homo antecessor (bez Sima del Elefante) 1,2 až 700 000 BP, čo vyplýva z toho, že v ostatnom texte uvádza, že Homo antecessor pred 1,2 mil. BP vznikol v Afrike z Homo ergaster. Na druhej strane koncový dátum nie je v súlade s ostatným textom, lebo podľa neho z druhu Homo antecessor vznikol Homo sapiens a ten vznikol až okolo 200 000 BP (a nie 700 000 BP).

V literatúre uvádzané datovanie druhu Homo antecessor začínajúce 1,2 mil. BP je datovanie platné vtedy, ak druh zahŕňa aj nález zo Sima del Elefante (čo je – ako bolo uvedené vyššie – dnes už pochybný postup).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Objavitelia nálezov z Gran Doliny považujú tieto nálezy za príliš primitívne na to, aby sa zaradili do druhov Homo neanderthalensis či Homo heidelbergensis, preto ich priradili novému druhu; okrem toho tvrdia, že tieto nálezy majú na jednej strane morfológiu strednej časti tváre moderných ľudí (konkrétne výskyt fossa canina, pomerne ostrý spodný okraj nosového otvoru, maxilárna flexia – t. j. uhol medzi bočnou stenou nosa a podočnicovou plochou hornej čeľuste) a na druhej strane majú zuby podobné druhu Homo ergaster. Neskôr objavitelia dodali, že sa nález podobá aj na druhy Homo georgicus a Homo heidelbergensis.

Podľa Soukup 2005 sú morfologické znaky druhu Homo antecessor (do ktorého Soukup implicitne zahŕňa zrejme aj nález z Ceprana): nevystupujúce lícne kosti, nízka prognácia tváre, črenové zuby s dvomi koreňmi, pomerne výrazný nadočnicový val rozdelený na dva oblúky, lebková kapacita prekročila 1000 cm3.

Homo antecessor zbieral rastliny a príležitostne lovil.

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Kritici uznania nového druhu zdôrazňujú, že jedinec ATD6-69, z ktorého sa „vyčítali“ moderné črty tváre (ktoré údajný druh odlišujú od Homo ergaster a podobne), nie je dospelým jedincom, preto sú sapientné (t. j. moderné) znaky na strednej časti jeho tváre len dôsledkom jeho nedospelosti a nemusia sa vyskytovať u dospelých.

Vývojové vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná predstava španielskych vedcov znela tak, že sa Homo antecessor vyvinul z druhu Homo ergaster (resp. afrického Homo erectus) v Afrike (doklady na to nie sú) možno okolo 1,2 mil. BP. Asi pred 1 mil./800 000 BP jeho severní predstavitelia prešli do Európy, južní predstavitelia zostali v Afrike. Zo severných predstaviteľov v Európe sa neskôr vyvinul najprv Homo heidelbergensis a z neho potom Homo neanderthalensis. Z južných predstaviteľov v Afrike sa zas neskôr vyvinul človek dnešného typu (Homo sapiens). Inými slovami, španielski vedci predpokladajú, že Homo antecessor bol priamym predkom tak Homo heidelbergensis, ako aj Homo sapiens, a Homo sapiens sa teda nevyvinul z Homo heidelbergensis.

Neskôr však túto schému zmenili tak, že teraz predpokladajú, že sa Homo antecessor vyvinul z druhu Homo georgicus: Okolo 1 mil. BP prišiel Homo georgicus do Európy, tam sa zmenil na Homo antecessor, ten na Homo heidelbergensis a ten nakoniec na Homo neanderthalensis. V Afrike sa zatiaľ nezávisle vyvinul Homo sapiens, ktorý okolo 40 000 BP prišiel do Európy. Prví Európania teda podľa tejto predstavy prišli nie z Afriky ale z východu.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Homo antecessor
  • Australian Museum (Poznámka: článok chybne uvádza holotyp a neberie do úvahy nedávne vyradenie nálezu Sima del Elefante z druhu Homo antecessor)
  • Bermúdez de Castro, J. M.: A new early Pleistocene hominin mandible from Atapuerca-TD6, Spain, 2008 [1]
  • Fernández-Jalvo et al.: Human cannibalism in the Early Pleistocene of Europe..., 1999 http://www.scribd.com/doc/60456790/Gran-Dolina
  • J. M. Bermúdez de Castro et al.: Early Pleistocene human mandible from Sima del Elefante (TE) cave site in Sierra de Atapuerca (Spain): a comparative morphological study. In: Journal of Human Evolution, roč. 61, č. 1, 2011, str. 12 – 25 http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248411000820
  • J.-M. Bermúdez de Castro, M. Martinón-Torres, A. Gómez-Robles, L. Prado, S. Sarmiento: Comparative analysis of the Gran Dolina-TD6 (Spain) and Tighennif (Algeria) hominin mandibles, 2007 http://bmsap.revues.org/4623
  • Bermúdez de Castro, J. M., J. L. Arsuaga, E. Carbonell, A. Rosas, I. Martinez and M. Mosquera. 1997. A Hominid from the Lower Pleistocene of Atapuerca, Spain: Possible Ancestor to Neanderthals and Modern Humans. Science 276:1392-1395.
  • Falguéres, Christophe, Jean-Jacques Bahain, Yuji Yokoyama, Juan Luis Arsuaga, Jose Maria Bermúdez de Castro, Eudald Carbonell, James L. Bischoff and Jean-Michel Dolo. 1999. Earliest humans in Europe: the age of TD6 Gran Dolina, Atapuerca, Spain. Journal of Human Evolution 37:343-352.
  • Carbonell, E., José M. Bermúdez de Castro et al.: The first hominid of Europe. Nature 452 (7186): 465-469. 2008
  • Manzi, G.: Human evolution at the Mautyama-Brunhes boundary, 2004
  • Wood, B.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
  • Klein, R.: Human Career, 1999
  • Thurzo, M.(?): Homo in: Encyclopaedia Beliana 6, 2010
  • Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998
  • Strait, D., Grine, F. E., Fleagle, J. G.: Analyzing Hominid Phylogeny in: Handbook of Paleoanthropology 2007
  • Pietrusewsky (cca 2008)
  • Drobyševskij, S. V.: Kompleksnyj analiz filogenetičeskich vzaimootnošenij plio-plejstocenovych gominoidov po kraniologičeskim, osteologičeskim i paleonevrologičeskim dannym, 2003 [2]
  • Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
  • McKee et al.: Understanding Human Evolution, 2005
  • Lewin, Foley: Principles of human evolution, 2004
  • Schrenk, F.: Die Frühzeit des Menschen, 5. vydanie, 2008
  • Vančata, V.: Paleoantropologie a evoluční antropologie, 2007
  • Henke, W., Rothe, H.: Menschwerdung, 2003
  • David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
  • Heslip
  • Wood, B., Lonergan, N.: The hominin fossil record: taxa, grades and clades, 2008 [3]
  • Wood, B., Richmond, B. G.: "Human evolution : taxonomy and paleobiology", J. Anat. (2000) 196, pp. 19 – 60
  • Kreger C. D. (1998 – 2003): A Look at Modern Human Origins [4], [5], pre mŕtve linky alternatívny dátum: [6], [7]
  • Delson a Baab: Fossil humans in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology/Access Science, 2007 [8]
  • Schwartz, J. H., Tattersall, I.: The Human fossil record IV, 2005
  • Tattersall, I.: The world from beginnings to 4000 BCE, 2008
  • Rightmire: Human evolution in the Middle Pleistocene – The role of Homo heidelbergensis 1998
  • Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005 [9]
  1. zdroje k nálezu a jeho zaradeniu:Wood 2011, Nature, British Archaeology
  2. zdroje k nálezu a jeho zaradeniu: Wood 2011, The Telegraph
  3. Tattersall 2008, Thurzo 2010, Soukup 2005, str. 216 ale na str. 212 píše, že “hominidi, ktorí obývali túto lokalitu pred 1 miliónom až 800 000 rokmi“ a v zadnej časti knihy mu datovanie H. antecessor končí 700 000 BP
  4. a b Paleoanthropology in the 1990's, Essays by James Q. Jacobs
  5. Spektrum der Wissenschaft

Iné externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]