Šimpanz bonobo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šimpanz bonobo
Pan paniscus06.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Primáty Primates
Podrad (subordo) Celistvonosoblížne Haplorhini
Polopodrad (semisubordo) Antropoidné Anthropoidea
Infrarad (infraordo) Úzkonosovce Catarrhini
Nadčeľaď (superfamilia) Hominoidovce Hominoidea
Čeľaď (familia) Hominidi Hominidae
Rod (genus) Šimpanz Pan
Druh (species) Šimpanz bonobo Pan paniscus
Vedecký názov
Pan paniscus
Schwarz, 1929
Synonymá:
Šimpanz pygmejský, šimpanz trpasličí
Rozšírenie šimpanza bonobo.
Rozšírenie šimpanza bonobo.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šimpanz bonobo alebo šimpanz pygmejský alebo šimpanz trpasličí (lat. Pan paniscus alebo zriedkavo Homo paniscus) je druh z rodu šimpanz obývajúci Strednú Afriku.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Šimpanz bonobo má oproti svojmu príbuznému, šimpanzovi učenlivému, štíhlejšie telo, relatívne dlhé chudšie končatiny a je o niečo menší – dospelý jedinec meria okolo 70 až 83 cm. Dosahuje váhy do 39 kg. Koža tohto druhu je prevažne čierna, dokonca aj na tvári mláďat. Na temene majú plešinu.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Šimpanz bonobo je spoločenský, žije až v 80-členných skupinách, ale pri hľadaní potravy a vzájomnom čistení tvorí menšie skupiny. Dominantné sú samice. V dospelosti rodinnú skupinu zvyčajne na rozdiel od samcov opúšťajú.

Habitát[upraviť | upraviť zdroj]

Šimpanz bonobo žije v Tropickom dažďovom lese Konžskej demokratickej republiky medzi riekami Kongo a Kasai.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Tento ľudoop si zháňa potravu prevažne na zemi. Jeho stravu tvoria hlavne plody a semená, ale aj listy, kvety, huby, vajíčka a malé živočíchy.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sexuálne vzťahy sú bežné medzi samcami, samicami a mláďatami v rôznych kombináciách a sú zrejme prostriedkom na zníženie sociálneho napätia. Mláďatá sa rodia po 8 mesiacoch gravidity a mlieko cicajú do 3 rokov. Samica sa o svojich potomkov stará ešte ďalší rok alebo dva. Interval medzi pôrodmi je okolo 5 rokov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.