Kromaňonec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kromaňonec (fosílna lebka)
Škrabka Cro-Magnone – Kolekcia "Louis Lartet" – Múzeum Toulouse

Kromaňonec (iné názvy cromagnonec, kromaňonský človek, cromagnonský človek, človek kromaňonský, človek cromagnonský; tieto výrazy sa používajú skôr neformálne, ale existuje aj vedecký názov Homo sapiens crogmanonensis/cro-magnonensis a veľmi zriedkavo (?)Homo cromagnon či (?)Homo sapiens cromagnon[1]) môže byť:

  • v užšom zmysle: starec z Cro-Magnonu [2]
  • v širšom zmysle:
    • najčastejšie: mladopaleolitický Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) z Európy
    • mladopaleolitický Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) z Európy, Ruska plus niektoré/všetky? mladopaleolitické nálezy z Afriky[3]
    • akýkoľvek mladopaleotický Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) [4],
    • len časť mladopaleolitických Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) z Európy:
      • stredoeurópsky mladopaleolitický Homo sapiens [5]
      • starec z Cro-Magnonu a jemu podobné nálezy [6]; porovnaj aj nižšie Podborský 1997
    • Beneš 1991 [7] rozlišuje u mladopaleolitického človeka typ s úzkou tvárou (typ Brno či Combe-Capelle) a typ s výrazne širokou tvárou (kromaňonec) a dodáva, že názov kromaňonec sa (podľa neho) „predtým nesprávne používal pre mladopaleolitického človeka vôbec“. Podobne Podborský 1997 [8] rozlišuje u mladopaleotických európskych nálezov staršiu vrstvu (do 30 000 BP?), napr. Předmostí, Brno, Mladeč, a novšiu „cromagnoskú vrstvu“ (od 30 000 BP). Vančata 2007 [9] stotožňuje termín kromaňonec s ľuďmi s obdobia gravettienu (30 000 - 19 000 BP).

Vo všetkých širších významoch je kromaňonec časovo vymedzený rokmi 35 000 (alebo 40 000) BP na jednej strane a cca. 10 000 BP (teda 8000 pred Kr.) na druhej strane. V type definície, ktorý používa napr. Podborský (pozri vyššie) je samozrejme vrchné obmedzenie 30 000 BP (namiesto 35 000 BP).

V prípade významov mladopaleolitický Homo sapiens alebo mladopaleolitický Homo sapiens z Európy sa staršie používalo aj alternatívne označenie človek predveký (Homo sapiens (sapiens) fossilis, Neoanthropus fosssilis či Homo sapiens diluvialis).

Z pohľadu Európy išlo o prvých európskych predstaviteľov Homo sapiens. Boli to súčasníci dožívajúcich neskorých neandertálcov.

Typový nález[upraviť | upraviť zdroj]

Názov kromaňonec je utvorený podľa náleziska Cro-Magnon v južnom Francúzsku, kde roku 1868 objavili lebky a časti kostier 5 jednotlivcov stratigraficky patriacich do würmu III. Najznámejšia z nich je kostra približne 45-ročného muža, tzv. „starca z Cro-Magnonu“, ktorá slúži ako typový nález - pozri Cro-Magnon 1.

Charakteristika ak je kromaňonec definovaný ako európsky mladopaleolitický Homo sapiens [10][upraviť | upraviť zdroj]

O telesných znakoch jednak pozri Cro-Magnon 1 a jednak možno všeobecne povedať, že sa kromaňonci vyznačovali niektorými archaickými znakmi, napr.:

  • značne robustné kosti
  • mohutnejšie obočné oblúky
  • väčšie predné zuby

Základnými znakmi sa však nelíšil od súčasného typu človeka (človeka cca po roku 10 000 BP).

Významné náleziská:

  • Francúzsko: Cro-Magnon (najmä Cro-Magnon 1), Chancelade, Combe Capelle, Abri Pataud, La Cottes Vienne, Les Roches, Les Rois
  • Taliansko: Grimaldi (Grotte des Enfants).
  • Nemecko: Oberkassel, Sande, Brühl, Binshof.
  • SNŠ: Afontova Gora, Sungir, Kostenki.
  • Česko:
    • Čechy (32 000 - 30 000 rokov BP): Praha - Sv. Prokop, Koněprusy - Zlatý Kůň, Podbaba.
    • Morava: Mladeč (cca 32 000 - 30 000 rokov BP), Dolní Věstonice (29 000 - 26 000 rokov BP), Předmostí (26 000 rokov BP), Brno (cca 35 000 - 30 000 rokov BP), Pavlov (25 000 rokov BP).

Charakteristika ak je kromaňonec definovaný ako mladopaleolitický Homo sapiens vôbec [11][upraviť | upraviť zdroj]

Kromaňonec osídlil obývateľnú časť Zeme od polárneho pásma po tropické pásmo, bol lovcom, žil v tlupách, býval v jaskyniach, pod skalnými prevismi a v primitívnych chatrčiach, vyrábal dokonale opracované nástroje z kostí, parohoviny a kameňa, staval obydlia, založil paleolitické umenie (sošky zvierat a žien (venuše), nástenné maľby, rytiny v jaskyniach). To je tiež dokladom kultového života kromaňonca.

V hroboch sa často našli kostry v skrčenej polohe zasypané červenou hlinkou a nástroje kultúr szeletienu, gravettienu, aurignacienu, magdalenienu, pavlovienu.

Náleziská sú v Európe, Ázii, Afrike. Nálezy mimo skupiny z Cro-Magnonu (nálezy Cro-Magnon, Grimaldi, Chancelade) sú často veľmi odlišné, čiže kromaňonec vykazoval značnú variabilitu. Nálezy z Brna predstavujú skupinu s úzkou tvárou a nižšou postavou.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. tu sa uvádza gromagnon, zrejme preklep: http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/primates/hominoidea/Homo_sapiens.html
  2. http://humanorigins.si.edu/evidence/human-fossils/fossils/cro-magnon-1
  3. http://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%8C%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%86
  4. Klein, R.: The Human Career, 1999 str. 498; Filit: http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kromanonec.html; Encyklopédia archeológie, 1986; Oxford Dictionary of Archeology
  5. Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005
  6. Klein 1999 str. 498, http://www.talkorigins.org/faqs/homs/cromagnon.html, Fischer Weltgeschichte 1966, Scott 1995
  7. Stloukal, M. et al.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991 (prvé vydanie 1986); kapitolu pravdepodobne písal Josef Beneš (uvedený medzi autormi); podobné rozlíšenie je v Stöcker, F. W., Dietrich, G. (eds.): Biologie 1, 2, 1986; Encyklopédia archeológie zdá sa typ so širokou tvárou uvádza ako "skupina z Cro-Magnonu" a zahŕňa tam ako príklady náleziská Grimaldi a Chancelade
  8. Podborský: Dějiny pravěku a rané doby dějinné, 1997; porov. aj Buchvald, M. et al.: Dějiny pravěké Evropy, 1985
  9. http://userweb.pedf.cuni.cz/kbio/Download/vancata/ucebnice_paleoantropologie_a_evolucni_antropologie_2007.pdf str. 89 a 91
  10. http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php
  11. http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kromanonec (časť textu Filitu je prebraná z Encyklopédie archeológie 1986); Encyklopédia archeológie 1986

(Iné) externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]