Človek heidelberský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Človek heidelberský alebo heidelberský človek alebo homo heidelbergensis (lat. Homo heidelbergensis; pri použití v širšom zmysle je čiastočné alebo úplné synonum archaický Homo sapiens) je druh z rodu človek (Homo). V najužšom zmysle (a pôvodne) zahŕňa len nález z Maueru (Mauer 1, vek 609 000 BP), v širších významoch zahŕňa aj podobné nálezy z Európy, Afriky a prípadne aj Ázie (väčšinou sa udáva, že spadajú do obdobia 900/800/600 000 – 200/100 000 BP) – podrobnosti pozri nižšie.

O náleze z Maueru pozri článok Mauer 1; nasledujúci text sa zaoberá širšími významami pojmu človek heidelberský.

Rozsah pojmu / definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Do polovice 90. rokov (ale niekedy aj dnes) sa obyčajne taxóny, ktoré sa teraz zaraďujú pod Homo heidelbergensis zaraďovali:

  • pod Homo erectus (spravidla ako poddruhy Homo erectus heidelbergensis, Homo erectus mauritanicus, Homo erectus steinheimensis, Homo erectus soloensis a podobne) alebo
  • pod Homo sapiens (spravidla ako poddruhy Homo sapiens heidelbergensis, Homo sapiens steinheimensis, Homo sapiens soloensis a podobne) alebo
  • najčastejšie časť pod Homo erectus (najmä napr. Homo erectus heidelbergensis a Homo erectus mauritanicus) a časť pod Homo sapiens (najmä napr. Homo sapiens steinheimensis a Homo sapiens soloensis)

Niektoré z nálezov sa zaraďovali aj priamo pod neandertálcov (napr. poddruh Homo neanderthalensis soloensis) alebo ako anteneandertálci a/alebo preneandertálci.
Spomenuté poddruhy Homo erectus heidelbergensis resp. Homo sapiens heidelbergensis zahŕňali buď len nález Mauer 1 alebo (neskôr) aj viacero podobných nálezov z Európy a prípadne aj Afriky (pozri napríklad nižšie Szalay 1979 a podobne v súčasnosti – pod názvom Homo heidelbergensis- napr. Vančata 2007), t. j. predovšetkým sem nepatrili nálezy Tiganníf (Tighennif)/Tarnifin (Ternifine); Homo mauritanicus), Ngandong (Homo soloensis) či Kabwe/Broken Hill (Homo rhodesiensis), ale aj iné.

Moderné (t. j. široké) chápanie druhu Homo heidelbergensis zaviedol Rightmire 1995. V zásade možno povedať, že Homo heidelbergensis pri každej modernej definícii zahŕňa nálezy zo stredného pleistocénu, ale nepatria doň nikdy niektoré ázijské nálezy zo stredného pleistocénu patriace jednoznačne pod Homo erectus (ako napr. človek pekinský). Podrobnejšie sa však v (ne)zaradení nálezov pod tento druh autori líšia. Príklady interpretácií jednotlivých autorov sú uvedené nižšie pod nadpisom Nálezy, ale zhrnujúc možno skonštatovať nasledovné:

  • Najčastejšie Homo heidelbergensis zahŕňa nálezy tak ako sú uvedené napr. v Thurzo 1998, t. j. všetky nálezy z Afriky, Európy a Ázie z obdobia 900/800 000 až 200 000 BP (pričom najstaršie európske nálezy – pred novým datovaním nálezu Mauer 1 – sa začínali až okolo 500 000 BP), okrem nálezov z Ázie typicky zahrnovaných pod Homo erectus (človek pekinský a podobne). Niektoré z ázijských nálezov pritom ale sú časovo možno mladšie než 200 000 BP (datovania sú sporné), napr. Ngandong môže byť starý len 50 000 BP a Dali len 41 000 BP.
  • Variácie tejto najčastejšej definície sú:
    • Niekedy sa do Homo heidelbergensis zahŕňa aj nález Gran Dolina (Homo antecessor, opísaný v roku 1997), čím sa zároveň posúva hranica začiatku Homo heidelbergensis niekde na 1,2 mil. rokov BP (niekde sa uvádza 800 000 BP).
    • Niekedy (najmä v posledných rokoch) sa do Homo heidelbergensis zahŕňa aj nález Ceprano (Homo cepranensis, nové datovanie okolo 450 000 BP, staršie datovanie 900 – 800 000 BP).
    • Niektorí autori do Homo heidelbergensis nezahŕňajú najstaršie africké nálezy (napr. Tigenníf), čím sa dolná hranica druhu posúva niekde na 700/600 000 BP; tieto najstaršie africké nálezy sú potom typicky zaradené pod Homo erectus.
    • Niektorí autori do Homo heidelbergensis nezahŕňajú Homo soloensis (nález Ngandong).
    • Niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis len na africké a európske nálezy (ázijské sú potom typicky pod Homo erectus).
    • Niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis len na európske nálezy. Africké nálezy potom spravidla tvoria samostatný druh Homo rhodesiensis alebo Homo mauritanicus, pričom niekde sa rozlišuje Homo mauritanicus [staršie africké nálezy, vrátane Gran Dolina a Ceprano] a Homo rhodesiensis [mladšie africké nálezy, t. j. po 650 000 BP] a ázijské nálezy sú potom typicky pod Homo erectus (Bermúdez et al. 2007 ale z afrických nálezov vyčleňujú severoafrické nálezy a zaraďujú ich pod Homo ergaster). Alternatívne môže Homo rhodesiensis označovať africké aj ázijské nálezy (Wood 2000a). Okrem toho (napr.) Schrenk mladšie európske nálezy (od 400 000 BP) zaraďuje už pod Homo sapiens ako neskorý európsky archaický Homo sapiens (africké a ázijské nálezy má rozdelené medzi Homo erectus a Homo sapiens).Wood 2000b tvrdí, že ak sa Homo heidelbergensis nahradí troma geografickými druhmi, tak európsky sa volá Homo heidelbergensis, africký Homo rhodesiensis a ázijský Homo soloensis.
    • Niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis len na európske a ázijské nálezy.
    • Larousse 2011 Homo heidelbergensis obmedzuje (zdá sa) len na africké nálezy.
    • Cameron a Groves 2004 zaraďujú (len) nálezy Steinheim, Sima de los Huesos, Swanscombe, Narmada a Ma-pa (Maba) pod neandertálcov (ostatné pod Homo heidelbergensis)
    • Schwartz a Tattersall 2005 z Homo heidelbergensis vylučujú Homo soloensis, nález Gran Dolina, nález Tigenníf, nález Steinheim. Nálezy Ndutu, Ma-pa (Maba), Narmada, Bilzingsleben, Montmaurin, Guomde a Zuttíja (Zuttiyeh) majú ako incertae sedis.
    • Niektorí autori do Homo heidelbergensis zaraďujú aj celý taxón Homo helmei (zato časť taxónu Homo helmei je pod Homo heidelbergensis zaradená skoro vždy)
    • Niektorí autori do Homo heidelbergensis nezaraďujú nálezy patriace pod taxón Homo helmei.

Niektorí autori od konca 90. rokov zaraďujú európske nálezy z druhu Homo heidelbergensis pod Homo neanderthalensis ako jeho najstaršie formy.

Zahrnuté staršie taxóny (t.j. subjektívne synonymá)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri pod človek (Homo)#Podrobnejšia verzia. Synonymá typového nálezu sú uvedené v článku Mauer 1.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Typový nález je Mauer 1, preto pozri aj článok Mauer 1 o jeho charakteristike.

Podľa Thurzo 2010 a 1998 (definíciu Homo heidelbergensis podľa Thurza pozri nižšie) sa lebková kapacita Homo heidelbergensis pohybovala v rozmedzí 930 – 1 300 cm³, pričom pre nedostatok postkraniálnych skeletov niet údajov o výške jeho postavy. K vzťahu medzi (ázijským) Homo erectus a (prinajmenšom) africkým Homo heidelbergensis (ktorý sa predtým podľa Thurza zaraďoval tiež pod Homo erectus) píše: Napriek spoločným znakom (robustnej lebke, mohutnému nadočnicovému valu, ubiehajúcemu čelu, zaočnicovému zúženiu, prognatizmu spodnej časti tváre, veľkej medziočnicovej vzdialenosti, bezbradej sánke, nízkej šupine záhlavnej kosti a mohutne stavanému postkraniálnemu skeletu), africkí predstavitelia erektov mali tenší nadočnicový val, oblejšie steny lebky, trochu strmšie čelo, chýbal im mediosagitálny kýl na vrchu lebku a záhlavie (pri pohľade zboku) nemali tak uhlovito zalomené ako ich ázijskí vrstovníci.

Podľa Soukup 2005 má Homo heidelbergensis (definíciu Homo heidelbergensis podľa Soukupa pozri nižšie) aj erektoidné aj sapientné znaky. V porovnaní s Homo erectus má gracilnejšiu tvárovú kostru, oblejšiu tylovú oblasť lebky, väčšiu lebečnú dutinu (1 100 – 1 300 cm³) a menšie zuby. Charakteristické znaky Homo heidelbergensis sú robustné telo, silné kosti a svaly, masívne lebkové kosti, úzka lebečná dutina, silné nadočnicové oblúky, veľká tvár s relatívne strmou profilovou líniou, dolná tretia stolička je väčšia než prvá a druhá a čeľusť je masívna s náznakom bradového výbežku. Homo heidelbergensis žil v zmiešaných lesoch, kombinovaných s trávnatými porastmi typickými pre druhý interglaciál. Živil sa rastlinami, ale aj lovil. Okolo 300 000 BP zrejme došlo k poklesu hrtana, ktorý umožnil artikulovanú reč, predtým asi vykonával mimetickú komunikáciu. V období Homa heidelbergensisa narastal význam učenia. Materiálne technológia Homa heidelbergensisa bol acheuléen (jeho posledná fáza), staval lovecké prístrešky, vyrábal kožené odev a pokrývky, používal oheň. Pred 300 000 rokmi sa objavila levalloiská industria.

Evolučné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Z fylogenetického hľadiska sa najčastejšie uvádza, že:

  • Homo heidelbergensis vznikol z Homo erectus alebo z Homo antecessor
  • z Homo heidelbergensis vznikli:
    • aj neandertálci (v Európe) aj človek dnešného typu (v Afrike) aj (novšie) druh nálezu z Denisovej – toto je tzv. afro-európska hypotéza a predpokladá sa, že Homo heidelbergensis žil aj Európe aj v Afrike (aj v Ázii); alebo
    • len neandertálci (potom ho niektorí aj zaraďujú rovno pod neandertálcov ako najstaršiu fázu) – toto je tzv. európska hypotéza a predpokladá sa, že bol Homo heidelbergensis obmedzený na Európu (africké nálezy patria potom do samostatného druhu označovaného Homo rhodesiensis v širšom zmysle alebo Homo mauritanicus v širšom zmysle a z nich vznikol človek dnešného typu)

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Druh Homo heidelbergensis donedávna nemal poddruhy, ale Manzi 2011 navrhuje nasledovné poddruhy (pre Homo heidelbergensis v najširšom zmysle):
Homo heidelbergensis:

  • Homo heidelbergensis heidelbergensis – staršie nálezy (900 000 – 400 000 BP), Afrika, Európa, Ázia; konkrétne nálezy: Mauer, Arago, (?)Petralona, Ceprano (!), Bodo,
  • Homo heidelbergensis steinheimensis – neskoršia Európa (500 000 – 200 000 BP), predchodca neandertálcov; konkrétne nálezy: Steinheim, Sima de los Huesos a neskôr
  • Homo heidelbergensis rhodesiensis – neskoršia Afrika a Blízky východ (500 000 – 200/100 000 BP), predchodca Homo sapiens; konkrétne nálezy: Kabwe a neskôr
  • Homo heidelbergensis daliensis – predchodca nálezu z Denisovej, neskoršia východná Ázia (500 000 – 40 000 BP); konkrétne nálezy: Ta--li (Dali) a neskôr

Nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

Моunier (2011, 2009)[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdia 2011 zdôrazňuje správnosť akceptovania druhu Homo heidelbergensis (nálezy z Európy, Ázie aj Afriky). Homo cepranensis zaraďuje pod Homo heidelbergensis. Príklady nálezov Homo heidelbergensis: Petralona, Ceprano, Kabwe 1, Steinheim, Sima de los Huesos, Ťin-niou-šan (Jinnuishan), Ta-li (Dali).

Text 2009b Mounier do Homo heidelbergensis zaraďuje európske a africké nálezy stredného pleistocénu (790 000 BP až 300/250 000 BP), možno aj v Ázii (Dali, Jinnuishan).

Text 2009a zdôrazňuje správnosť akceptovania druhu Homo heidelbergensis a poskytuje veľmi detailný opis typového nálezu (tzv. mauerská čeľusť) a definíciu druhu Homo heidelbergensis. Nálezy, ktoré rozhodne patria do druhu Homo heidelbergensis sú Arago, Montmaurin, Sima de los Huesos a Tiganníf (Tighennif).

Larousse (prístup sept. 2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Tu to vyzerá tak, že Homo heidelbergensis zahŕňa len africké (!) nálezy.

Тhurzo (2010, 1998, 1985)[upraviť | upraviť zdroj]

a)2010: Homo heidelbergensis žil 900 000 – 200 000 BP, pričom nemožno vylúčiť, že reliktné populácie vymreli v čase existencie Homo sapiens. Homo heidelbergensis zahŕňa všetkých „erektov z Afriky a Európy, niektorých geologicky mladších erektov z Ázie a tzv. anteneandertálcov (čiže predneandertálcov) z rôznych častí Afriky, Ázie a Európy (tzv. archaických Homo sapiens)“. Až do druhej polovice 90. rokov odborníci neuznávali samostatné postavenie druhu H. heidelbergensis, ale pokladali ho za súčasť druhu Homo erectus. Hlavné oblasti výskytu sú Keňa, Etiópia, Zambia, Maroko, Juž. Afrika, Čína, India, Indonézia (Jáva), Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, Grécko, Nemecko a Maďarsko.

b)1998:
Thurzo 1998 pod druh Homo heidelbergensis zaraďuje nálezy v rozmedzí 900 000 – 200 tisíc rokov BP, dodávajúc, že „nemožno vylúčiť, že posledné reliktné populácie vymreli pomerne nedávno - v čase existencie Homo sapiens“ (dokladať to má – vtedy nové, mladšie – datovanie nálezu z Ngandongu. Ďalej uvádza, že ‘’Až do druhej polovice 90. rokov odborníci neuznávali samostatné postavenie druhu H. heidelbergensis, ale pokladali ho za poddruh človeka vzpriameného nazvaný H. erectus heidelbergensis. Vzhľadom na niektoré "progresívnejšie znaky" (uvedené v úvode stati o človeku vzpriamenom) zaraďujeme všetkých erektov z Afriky a Európy, spolu s niektorými geologicky mladšími erektmi z Ázie a s takzvanými anteneandertálcami čiže predneandertálcami z rôznych častí Starého sveta (známymi aj pod taxonomicky nevyhovujúcim menom "archaický Homo sapiens") do druhu H. heidelbergensis.‘‘
Homo heidelbergensis zahŕňa tieto nálezy:

  • Európa: Arago (Tautavel, 400 000 rokov BP), Atapuerca (Sima de los Huesos – Jaskyňa kostí, 300 000 BP), Bilzingsleben (412 000 rokov BP), Boxgrove (500 000 – 480 000 BP), Cueva Mayor (350 000 – 200 000 BP), Fontana Ranuccio (458 000 rokov BP), Heidelberg (Mauer, 500 – 400 000 BP), Montmaurin (300 000 – 200 000 BP), Petralona (300 000 – 400 000 BP), Steinheim (250 000 BP), Swanscombe (250 000 – 200 000 BP), Terra Amata (380 000 rokov BP), Vértesszölös (475 000 – 225 000 rokov BP)
  • Afrika: Baringo (cca 600 000 rokov BP), ? Berg Aukas (bez datovania), Bodo d'Ar (600 000 BP), Broken Hill (Kabwe; 280 000 BP), Cave of Hearths (Krbová jaskyňa), Eyasi (cca 300 000 rokov BP), Florisbad (259 000 BP), Ileret (jeden nález 270 000 rokov BP, druhý 300 000 rokov BP), Kanjera (cca 150 000 – 75 000 rokov BP), Koro Toro (900 – 700 000 BP), Laetoli (Ngaloba) 18 (150 000 – 100 000 rokov BP), Lainyamok (400 000 – 800 000 BP), Mumba (130 000 – 110 000 BP), Ndutu (400 000 BP), Maroko (Rabat, Sídí-Abdurrahmán, Thomas Quarries, 250 000 – 400 000 rokov BP), Saldanha (Elandsfontein, 450 000 rokov BP), Salá (Salé/El Hamra, 400 000 rokov BP), Singa (cca 120 000 rokov BP), Tarnifin (Ternifine, Tiganníf, cca 700 000 rokov BP)
  • Ázia: Ta-li (Dali, cca 200 000 rokov BP), Gešer Benot Jaakov (Gesher Benot Ya'cov, 200 000 – 100 000 BP), Che-sien (Hexian)- Lung-tchan-tung (Longtandong, 300 000 – 250 000 BP), Ťin-niou-šan (Jinniushan, 230 000 – 200 000 BP), Ma-pa (Maba, 130 000 – 100 000 BP), Narmada (Hathnora, cca 150 000 – 200 000 BP), Ngandong (300 000 – 100 000 BP alebo 53 000 – 27 000 BP), Rasdan (cca 250 000 BP), Tham Hai (300 000 – 250 000 BP), Tham Khuyen (300 000 – 250 000 BP), Sü-ťia-jao (Xujiayao) – Šan-si (Shanxi, 90 000 – 80 000 rokov BP), Jün-si (Yunxi)- Paj-lung-tung (Bailongdong, 500 000? BP), Jün-sien (Yunxian) – Čchü-jüan-che-kchou (Quyuanhekou, 700 000 – 400 000 BP), Jün-sien (Yunxian) – Lung-ku-tung (Longgudong, 500 000? BP).

c)1985:
V tomto roku ešte autor mal namiesto Homo heidelbergensis poddruhy:

Drobyševskij (2010, 2003)[upraviť | upraviť zdroj]

a)V roku 2010 sa uvádza, že Homo sapiens je (asi) synonymum pre africké a európske nálezy prepaleantropa. Prepaleantropa autor vymedzuje rokmi 500/400 000 – 130 000 BP.

b)V roku 2003 autor navrhol:

  • poddruh Pithecanthropus erectus heidelbergensis, ktorý zahŕňa nálezy z Afriky, Európy a kontinentálnej Ázie z rokov 1,2 – 0,5 mil. BP a zahŕňa teda aj Homo rhodesiensis, Homo antecessor a (!)Homo erectus lantianensis, ako aj
  • druh Pithecanthropus steinheimensis, ktorý zahŕňa nálezy od 450 000 do 132 000 BP a zahŕňa teda aj Homo steinheimensis, Homo pekinensis(!), Homo soloensis a Homo helmei.

Rightmire (2009)[upraviť | upraviť zdroj]

Rightmire 2009 zaraďuje medzi (len) africké Homo heidelbergensis (alternatívne nazývané Homo rhodesiensis) nálezy z obdobia 700 000 – 195 000 BP, konkrétne najmä nálezy Bodo (600 000 BP), Elandsfontein (1 mil.-600 000), Broken Hill, Ndutu, možno Eyasi, Zuttíja (Zuttiyeh; 350 000 – 300 000 BP) a Omo 2 (195 000 BP).

Tattersall (2009, 2008)[upraviť | upraviť zdroj]

2009:Homo heidelbergensis sa začal 600 000 BP v Afrike a 500 000 BP v Európe a Ázii

2008: Gran Dolina a Tarnifin (Ternifine) tvoria zvláštny druh Homo mauritanicus alebo Homo antecessor.

Wood a Lonergan (2008)[upraviť | upraviť zdroj]

Do Homo heidelbergensis patrí Európa, Blízky východ, Čína, Afrika aj India. Časové vymedzenie je 600 – 100 000 BP.

Schrenk (2008)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis je alternatívne označenie nálezov neskorého Homa erecta z obdobia 800 000 – 400 000 BP. Sú to nálezy Gran Dolina, Mauer, Bilzingsleben, Arago, Boxgrove, Ceprano. Africké a ázijské nálezy sú pod Homo erectus a Homo sapiens, mladšie európske nálezy sú pod Homo sapiens.

Bermúdez et al. (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tohto článku nálezy Tigenníf, spolu so rovnako starými nálezmi Thomas Quarry a Awlád Hamída (Oulad Hamida) 1, a možno aj neskoršie severoamerické nálezy (Sídí Abdurrahmán, Salá (Salé) a Rabat (Kebitat = arab. asi Kabiba)) patria pod Homo ergaster ako poddruh Homo ergaster mauritanicus.
Článok obmedzuje druh Homo heidelbergensis na európske druhy. Pre africké nálezy zaradenie (ani pôvodné pre severoafrické) nešpecifikuje, ale podľa Bermúdez et al. 1997 (pozri nižšie) možno usúdiť, že (zvyšné) africké nálezy patria pod Homo rhodesiensis.

Vančata (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

archaický Homo sapiens v širšom zmysle/?Homo heidelbergensis v širšom zmysle:

  • raný archaický Homo sapiens/Homo heidelbergensis – od 700 000 BP (v Európe od 600 000 BP); nálezy: v Afrike: Bodo, Kabwe (Broken Hill), Ndutu, v Európe a záp. Ázii: Mauer, Gešer Bnot Jaakov, Fontana Ranuccio, Boxgrove, Bilzingsleben, Vértesszölös, Sima de los Huesos (Atapuerca), Petralona (sporné zaradenie)
  • archaický Homo sapiens v užšom zmysle/mladšie formy archaického Homo sapiens –  od 300 000 BP (niektoré africké sú staršie); nálezy: v Afrike: ??Elandsfontein, Cave of Hearths, Salá (Salé), Thomas Quarry, Sídí Abdurrahmán, Olduvai Gorge – Ndutu, Wádí Dagadlé, Eyasi, Kébibat (Rabat), v Ázii: ?Narmada, ?Ta-li (Dali), Ma-pa (Maba), Ngandong, v Európe a záp. Ázii: ?Swanscombe, Zuttiyeh, ?Arago (hlavný text sa líši od tabuľky), Steinheim, Pontnewydd, Ehringsdorf, Biache, Montmaurin, Lazaret, Fontéchevade, Orgnac III, Prince, Bourgeois-Delaunay/La Chaise; ?? vrátane Homo helmei (300 000 – 200 000 BP v Afrike), napr.?Jebel Irhoud (hlavný text sa líši od tabuľky), Florisbad

Rightmire (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

Uvádza dve možnosti:

  • a)Homo heidelbergensis zahŕňa africké a európske nálezy od 800 000 do 300 000 BP; možno vrátane nálezov typu Ta-li (Dali) a Ťin-niou-šan (Jinnuishan)
  • b)Homo heidelbergensis zahŕňa len európske (a prípadne čínske) nálezy od cca 600 000 BP, africké nálezy (napr. Bodo, Broken Hill, Elandsfontein) tvoria samostatný paralelný druh – Homo rhodesiensis. (toto je možnosť podľa Dean et al. 1998)

Storch (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis – 600 000 – 200 000 BP; zaraďované aj pod Homo erectus; v užšom zmysle len Európa, v širšom zmysle aj z Afriky, Indie, Číny a Indonézie:

  • Homo heidelbergensis v užšom zmysle (Európa) – nálezy Mauer, Schöningen, Bilzingsleben, Sima de los Huesos, Torralba, Ambrona, Aridos, Altamura, Swanscombe, Boxgrove, Vértesszölös, Petralona, Apidima, Arago (Tautavel), Biache
  • Homo rhodesiensis/archaický Homo sapiens – t. j. africké nálezy; nálezy: Kabwe, Bodo, Florisbad, Saldanha
  • nález z Narmady
  • prípadne aj: Ťin-niou-šan (Jinniushan), Ta-li (Dali), Ma-pa (Maba) a Čchan-jang (Changyang) a Homo soloensis

Harvati (2007)[upraviť | upraviť zdroj]

2007a:
Homo heidelbergensis tradične zahŕňa európske a africké strednopleistocénne nálezy. Alternatívne navrhovaná taxonómia rôznymi autormi:

  • Zahrnúť pod neandertálcov aj európskych Homo heidelbergensis. Africké nálezy potom tvoria samostatný taxón nazývaný Homo helmei alebo Homo rhodesiensis. (Stringer 1995, Arsuaga 1997)
  • Skoršie európske nálezy sa označia ako Homo heidelbergensis a novšie ako Homo neanderthalensis (hranica medzi skoršie a novšie je arbitrárna). Africké strednopleistocénne nálezy potom tvoria samostatný taxón nazývaný Homo helmei alebo Homo rhodesiensis. (Stringer 1995)

Alternatívne Homo neanderthalensis zahŕňa len nálezy po okamihu, keď sa strednopleistocénne populácie v Európe stali izolovanými, a Homo heidelbergensis zahŕňa európske aj africké strednopleistocénne nálezy (Rightmire 1998).

2007b:
Harvati uvádza tri možnosti:

  • a) Homo heidelbergensis sa klasifikuje ako samostatný druh v Európe a Afrike, prípadne aj Ázii
  • b) Homo heidelbergensis sa obmedzí na európske nálezy, africké sa klasifikujú ako Homo rhodesiensis
  • c) európske nálezy sa zaradia pod Homo neanderthalensis, africké sa klasifikujú ako Homo rhodesiensis

Autorka dodáva, že:

  • Staršie sa Homo heidelbergensis (eur. a africké a možno ázijské nálezy) zaraďoval ako Homo erectus alebo spolu s neandertálcami a inými stredno- a mladopleistocénnymi nálezmi ako „archaický Homo sapiens“.
  • Niektorí autori (Schwartz a Tattersall) by chceli nahradiť (aj len európskeho) Homo heidelbergensis viacerými taxónmi.

Pietrusewsky (?2008)[upraviť | upraviť zdroj]

Pietrusewsky, zdá sa, obmedzuje Homo heidelbergensis na európske nálezy.

Delson and Baab (2007), Delson (2002)[upraviť | upraviť zdroj]

a) Delson a Baab 2007 taxón Homo heidelbergensis nemá, namiesto toho:

  • staršie európske a africké nálezy (800 – ?700 000 BP) klasifikuje ako Homo mauritanicus v širšom zmysle alebo alternatívne Homo antecessor v širšom zmysle
  • mladšie európske nálezy (t. j. od 650 000 BP) – ku ktorým píše, že sa „staršie“ označovali ako Homo heidelbergensis – má zaradené pod Homo neanderthalensis (sú to nálezy ako Swanscombe, Atapuerca, Arago, Montmaurin, Mauer, Steinheim, Petralona)
  • mladšie africké nálezy (t. j. 650 000 – 100 000 BP) má klasifikované ako Homo rhodesiensis

ázijské nálezy po roku 250 000 BP má ako skupinu s neistým zaradením (nálezy pred 250 000 zrejme zaraďuje pod Homo erectus)

b) Delson 2002 má delenie podobné ako hore, s tým rozdielom, že namiesto Homo rhodesiensis hovorí o Homo sapiens rhodesiensis alebo africkom archaickom Homo sapiens a spomínané mladšie európske nálezy označuje aj ako preneandertálci/antenandertálci. Dodáva, že niektorí autori klasifikujú ľudí, ktorí vznikli po 800 000 BP v Európe (aj inde?) ako Homo heidelbergensis. Inde píše, že Homo heidelbergensis môže byť obmedzený len na Európu, alebo na Európu a Afriku alebo môže zahŕňať aj východnú Áziu.

Campbell et al. (2006)[upraviť | upraviť zdroj]

Časovo vymedzuje Homo heidelbergensis rokmi 800 – 100 000 BP

Koltes, T. (2002-2005, písané 2004 alebo 2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis v širšom zmysle:

  • Homo heidelbergensis v užšom zmysle/európski anteneandertálci/európski preneandertálci – t. j. Európa, nálezy: Mauer, Arago, Petralona a Ceprano (teda vrátane Homo cepranensis)
  • Homo rhodesiensis (sensu Hublin) – t. j. Afrika, definíciu pozri nižšie

Soukup (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis (=archaický Homo sapiens) zahŕňa nálezy z obdobia 700 – 200 000 BP z Afriky, Európy, Ázie. Konkrétne nálezy: Mauer, Arago, Steinheim, Swanscombe, Atapuerca 4 a 5 (Sima de los Huesos), Petralona, Vértesszöllös, Bilzingsleben, Ťin-niou-šan (Jinnuushan), Ta-li (Dali), Che-sien (Hexian), Ma-pa (Maba), Ngandong, Narmada, Bodo, Kabwe, Ileret, Koro Toro.

Schwartz a Tattersall (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Tento text má namiesto široko ponímaného Homo heidelbergensis:

  • Homo heidelbergensis, ktorý zahŕňa nálezy z obdobia 600 – 300 000 BP z Afriky, Európy aj Ázie. Konkrétne nálezy: Mauer, Arago 13, Arago 21, Petralona, (?) Vértészöllös, Boda, Kabwe, Saldanha, Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinnuishan).
  • incertae sedis: nálezy Ndutu, Ma-pa (Maba), Narmada, Bilzingsleben, Montmaurin, Guomde a Zuttíja (Zuttiyeh)
  • Homo soloensis patrí pod Homo pekinensis
  • Homo mauritanicus je samostatný druh zahŕňajúci Gran Dolina (Homo antecessor) a Tiganníf (Tighennif)
  • nález Steinheim patrí niekde blízko k neandertálcom.

McKee (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Táto kniha uvádza Homo heidelbergensis len ako sekundárnu možnosť klasifikácie. Ako príklady nálezov zaraditeľných pod Homo heidelbergensis uvádza Mauer, Boxgrove, Kabwe (Broken Hill), Bodo, Ta-li (Dali).

Grupe (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Grupe do Homo heidelbergensis zaraďuje strednopleistocénne nálezy z Európy (od ?500 000) a Afriky (od ?600 000).

Cambridge Dictionary (2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis v širšom zmysle/?archaický Homo sapiens v širšom zmysle:

Nálezy Tarnifin (Ternifine), Homo soloensis a Ngadong sú pod Homo erectus, nález Ta-li (Dali) je pod Homo sapiens

Lexikon der Biologie (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis môže byť :

  • Homo erectus heidelbergensis (v užšom zmysle), t. j. nález z Maueru.
  • Homo erectus heidelbergensis v užšom zmysle plus ďalšie nálezy napr. Homo (erectus) tautavelensis (Arago), Atapuerca (Sima de los Huesos), Petralona, Steinheim, Bodo a Broken Hill (Kabwe)
  • Homo erectus heidelbergensis plus len európske nálezy zo stredného pleistocénu, z ktorých sa vyvinul neandertálec.

Lewin a Foley (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis v užšom zmysle nezahŕňa Homo helmei a/alebo Homo antecessor a/alebo Homo soloensis a/alebo Homo mapaensis.

Cameron a Groves (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis sú nálezy z Afriky, Európy a Ázie, ako napr. Bodo, Kabwe, Saldanha, Ndutu, Tiganníf (Tighennif), Cave of Hearths, Kapthurin, Rabat, Casablanca, Mauer, Boxgrove, Arago, Petralona, Bilzingsleben, Vértesszölös, Jün-sien (Yunxian), Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinniushan); nálezy Florisbad a Guomde sú už prechod k Homo sapiens. Nálezy Steinheim, Sima de los Huesos, Swanscombe, Narmada a Maba sú zaradené pod neandertálcami ako tzv. steinheimská skupina (kvázi „Homo steinheimensis“). Nález z Gran Doliny je Homo antecessor.

Groves (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Tento autor do Homo heidelbergensis zaraďuje nálezy: Salá (Salé), Saldanha, Kabwe, Ndutu, Bodo 1, Eyasi, Tiganníf/Tarnifin (Tighenif/Ternifine), Zuttíja (Zuttiyeh), Mauer, Petralona, Steinheim, Swanscombe, Vértesszőlős 2, Bilzingsleben, Fontéchevade 2, Arago, Reilingen, Ceprano, Atapuerca SH 5, 4, 6 (ale inde má Sima de los Huesos ako neandertálca), Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinniushan), Čchan-jang (Changyang), Ting-cchun (Dingcun), Čchao-sien (Chaoxian), Ma-pa (Maba), Xujiayao (Sü-ťia-jao), Hathnora [t.j. Narmada]

Mikko's Phylogeny Archive (posledný zdroj k časti Homo je z roku 2002)[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto systéme sú popri Homo heidelbergensis, teda ako od Homo heidelbergensis oddelené, klasifikované druhy/poddruhy Homo erectus mauretanicus, Homo rhodesiensis, Homo sapiens soloensis, Homo antecessor a Homo cepranensis.

Stringer (2002)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis sú predovšetkým nálezy z Afriky a Európy (Arago, Petralona, Mauer, Bodo, Broken Hill, Salá (Salé)). Nálezy Narmada, Dali, Jinnuisha a Maba možno prípadne zaradiť tiež pod Homo heidelbergensis. Nálezy Gran Dolina a Ceprano sú prechod medzi Homo erectus a Homo heidelbergensis.

Heslip (2001)[upraviť | upraviť zdroj]

Táto stránka síce hore uvádza Homo heidelbergensis zahŕňa obdobie 400 – 100 000 BP a len Európu, ale dole uvádza aj nálezy z Afriky a staré aj 600 000 BP. Ako konkrétne nálezy uvádza: Adipina, Arago, Bodo, Boxgrove, Kabwe/Broken Hill (uvedené aj pod Homo sapiens), Mauer, Petralona.

Hublin (2001)[upraviť | upraviť zdroj]

Tento zdroj má namiesto Homo heidelbergensis Homo mauritanicus (Afrika a Európa) a Homo rhodesiensis (Afrika).

Wood (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Článok Wood 2000a: Do Homo heidelbergensis patria nálezy z Európy, Afriky a Ázie. Konkrétne nálezy: Mauer, Petralona, Arago, Montmaurin, Vértesszölös, Bilzingsleben, Sima de los Huesos (alternatívne neandertálec), Kabwe (Broken Hill, Homo rhodesiensis), Elandsfontein (Homo saldanensis), Berg Aukas, Eyasi (Palaeoanthropus njarensis), Rabat, Bodo, Ndutu, Salá (Salé), Thoma Quarry, Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinniushan), Sü-ťia-jao (Xujiayao), Jün-sien (Yunxian), možno Hathnora (Narmada), možno Zuttíja (Zuttiyeh). Väčšina z týchto nálezov sa staršie zaraďovala pod Homo erectus. Homo antecessor je zvlášť. Autor poznamenáva, že:

  • U niektorých autorov H. heidelbergensis zahŕňa všetky „archaické“ Homo (sapiens?) fosílie iné než neandertálci
  • U iných je obmedzený na európske fosílie stredného pleistocénu
  • Stringer navrhuje zlúčiť Homo heidelbergensis a Homo neanderthalensis do jedného taxónu. Volať by sa mohol Homo heidelbergensis (v širšom zmysle) alebo Homo rhodesiensis (v širšom zmysle).
  • Ak sa Homo heidelbergensis obmedzí na Európu, tak druh tvorený neeurópskymi nálezmi by sa mal volať Homo rhodesiensis

Článok Wood 2000b: Do Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) patria nálezy Mauer, Petralona, Arago, Montmaurin, Vértesszöllös, Bilzingsleben, Kabwe (Broken Hill), Elandsfontein, Eyasi, Bodo, Ndutu, Salá (Salé), Thoma Quarry, Ta-li (Dali), Ma-a , Hathnora (Narmada), možno Zuttíja (Zuttiyeh).
Ak sa rozdelí druh Homo heidelbergensis na tri geografické druhy, tak správne mená by boli pre Európu Homo heidelbergensis, pre Afriku Homo rhodesiensis a pre Áziu Homo soloensis (!).
Autor dodáva, že niektorí autori tvrdia, že „ v rámci afrických nálezov je priestor pre [ďalší] druh“ Homo helmei – nálezy: Florisbad, Rabat, Cave of Hearths, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Omo 2, Laetoli 18, Eliye Springs, Ileret (KNM-ER 3884 a 999).

Zeitoun (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Do Homo heidelbergensis patria nálezy: Ndutu, Sambugmachan, Laetoli, OH 9 (!), Broken Hill, Omo Kibish 2, Ngandong 7 a 12, Sangiran 4 a Ngwi.

McBrearty a Brooks (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • Homo rhodesiensis – nález Kabwe (Broken Hill) a podobné africké nálezy; zaraďované aj pod Homo heidelbergensis
  • ?Homo antecessor
  • Homo heidelbergensis – len európske nálezy; možno patrí pod Homo neanderthalensis
  • ...
  • Homo helmei – africké nálezy 300 000 BP – 130 000 BP

Delson (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergenis je alternatívny názov archaického Homo sapiens, a to najmä pre Afriku a Afriku, ale prípadne aj pre Áziu. Nálezy: Petralona, Arago, Ndutu, Kabwe, Bodo, Saldanha, Dali. V článku „Archaic Homo sapiens“ sa píše, že by bolo asi vhodné nahradiť archaického Homo sapiens samostatným druhom, ktorý sa volá najlepšie buď Homo heidelbergensis alebo Homo rhodesiensis, a neskoré nálezy priradiť do Homo neanderthalensis (napr. Swanscombe) a Homo sapiens (napr. Džabal Irhúd (Jebel Irhoud))

Klein (1999)[upraviť | upraviť zdroj]

Homo heidelbergensis je alternatívne zaradenie najmä pre niektoré nálezy neandertálcov a niektoré nálezy Homo sapiens medzi 600 000 a 400 000 pred Kr. (teda pre niektorých starších raných neandertálcov a (všetkých?) raných Homo sapiens), pre západoázijské nálezy z rovnakého obdobia (najmä Narmada) a prípadne aj niektoré čínske nálezy (čiastočne aj oveľa mladšie ako 400 000 BP). Konkrétne ide o nálezy: (i) Európa a Afrika: len nálezy Mauer, Petralona, Arago, Bodo, Ndutu, Broken Hill, Elandsfontein, (ii) Narmada, a prípadne aj (iii) Čína: (len? nálezy) Ťin-niou-šan (Jinnuishan; Yinkou - Jin-kchou), Sü-ťia-jao (Xujiayao), Ta-li (Dali) a Ma-pa (Maba).

Rightmire (1998)[upraviť | upraviť zdroj]

Rightmire 1998 uvádza, že Homo heidelbergensis zahŕňa africké a európske nálezy z obdobia od cca 700 000 BP do (?) 200 000 BP, prípadne aj nálezy vých. Ázie. Konkrétne menuje nálezy Bodo, Broken Hill, Elandsfontein, Ndutu, možno Eyasi, Petralona, Arago, Bilzingsleben, Vértészöllös, Swanscombe, Mauer, Boxgrove. Možno pod Homo heidelbergensis patrí aj Homo antecessor. Autor dodáva, že niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis na európske nálezy a niektorí zas zaraďujú nálezy z európskeho Homo heidelbergensis pod Homo neanderthalensis.

Bermudez et al. (1997)[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Foley a Lahr (1997)[upraviť | upraviť zdroj]

Do Homo heidelbergensis patria nálezy z Afriky a Európy; v Afrike od 600 000 BP, v Európe od 500 000 BP. Konrétne: nálezy Bodo, Ndutu, Elandsfontein, Kabwe, Arago, Bilzingsleben, Boxgrove, Ceprano, Mauer, Petralona, Verteszöllös, Steinheim, Swanscombe. Alternatívne možno pod Homo heidelbergensis zaradiť aj Homo helmei (t. j. nálezy Ehringsdorf, Pontnewydd, Florisbad, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Eliye Springs, Laetoli 18, Omo 2, Singa).

Encyklopédia medicíny (1997)[upraviť | upraviť zdroj]

Namiesto Homo heidelbergensis v dnešnom ponímaní je:
rod Homo:

Kronika ľudstva (1992/1988)[upraviť | upraviť zdroj]

Poddruh Homo erectus heidelbergensis zahŕňa len staršie európske nálezy, poddruh Homo erectus palaeohungaricus mladšie európske nálezy, poddruh Homo erectus mauritanicus mladšie africké nálezy, poddruh Homo sapiens steinheimensis nálezy medzi mindelom a rissom v strednej a severnej Európe, okrem toho existuje poddruh ngandonský človek a rodézsky človek.

Pyramída (1982)[upraviť | upraviť zdroj]

Článok opočlovek má namiesto Homo heidelbergensis v dnešnom ponímaní

Szalay a Delson (1979)[upraviť | upraviť zdroj]

Namiesto Homo heidelbergensis v dnešnom ponímaní má poddruhy:
Homo sapiens:

  • Homo sapiens heidelbergensis -nálezy: Mauer, Vértesszölös, Petralona, ?Vergranne, Montmaurin-Niche, Littorina, Arago, Bilzingsleben, Thomas 1, Thomas 3, Salá (Salé), Swanscombe, ?Orgnac, Steinheim, Rabat, ?Atapuerca, ?Kapthurin.
  • Homo sapiens rhodesiensis – nálezy Cave of Hearths, ?Kanam, Saldanha, ?Omo Kibish Mb 1, Broken Hill, Bodo, Eyasi, ?Dire-Dawa, ?Singa.
  • Homo sapiens soloensis  – nález Ngandong.
  • ...

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]