Cicavce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cicavce
Mammal Diversity 2011.png
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Vedecký názov
Mammalia
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cicavce (Mammalia) sú vývojovo pokročilou triedou stavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi. K roku 2006 bol na celom svete zistený výskyt 5416 druhov cicavcov patriacich do 1229 rodov, 153 čeľadí a 29 radov [1].

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyznačujú sa neobyčajne vyvinutou nervovou sústavou a zložitou stavbou mozgu. Ich hlavným spojovacím znakom je výživa mláďat produktom modifikovaných kožných žliaz – kojenie mláďat. Okrem prítomnosti mliečnych žliaz, možno nájsť len málo jasných spojovacích znakov, ktoré by boli jasným znakom na zaradenie všetkých príslušníkov tejto triedy do jedného spolku. K cicavcom patria suchozemské aj vodné, drobné aj obrovské živočíchy. Cicavce sa zjavili v strednej jure, ale ich búrlivý rozvoj nastal až začiatkom treťohôr po vyhynutí dinosaurov a väčšiny morských plazov.

K tým najzákladnejším spoločným znakom patrí:

  • majú stálu telesnú teplotu, najčastejšie medzi 36 °C až 39 °C
  • telo pokrýva srsť, zložená z niekoľkých typov chlpov, ktoré sa druhotne môžu premeniť v pichliače, ostne, šupiny a panciere či celkom zmiznúť
  • pokožka obsahuje veľa žliaz, najmä potných, ich premenou vznikli aj žľazy pachové a mliečne
  • väčšina cicavcov rodí živé mláďatá, ktoré sú po narodení kŕmené materským mliekom

Evolúcia cicavcov[upraviť | upraviť zdroj]

Cicavce sú potomkami synapsidných plazov. Predkovia cicavcov: cynodonty sa vyvinuli na cicavce v triase až strednej jure. Dôvodom vzniku cicavcov je dôsledok veľkého permského vymierania. Keď pred približne 250 mil. rokov nastal gigantický sopečný výbuch na sibíri, z tepla uvoľňovaného z lávy sa na dne oceánov začala uvoľňovať v obrovských množstvách hydrátovaný metán z gigantickej zmrznutej plochy na dne oceánov, začalo sa z metánu aj z lávy uvoľňovať obrovské množstvo oxidu uhličitého do atmosféry čo spôsobilo gigantický celosvetový sklenníkový efekt. Navyše hydratovaný metán začal pohlcovať obrovské množstvo kyslíka ako vo vode tak v atmosfére. Bez normálnej hladiny kyslíka nedokázali organizmy normálne dýchať a väčšina druhov na to doplatila vyhynutím. Cynodonty však akýmsi zázrakom prežili. Niekoľko miliónov rokov po tomto vymieraní bola ešte na celom svete úroveň kyslíka podpriemerná. Cynodonty sa tomuto prostredí prispôsobili viacerými telesnými zmenami: Namiesto rebier na hrudi a na bruchu sa tento počet zredukoval iba na hruď čo umožnilo rozvoj dýchacej sústavy (dokonalejšie pľúca a bránica). Dinosaury mali však podľa anatómie stavcov podobnú dýchaciu sústavu ako vtáky (teda aj so vzdušnými vakmi, čo je ďalšie prispôsobenie prostrediu chudému na kyslík) čo je dokonalejšie prispôsobenie ako cicavcov. Aby budúce cicavce ochránili svoje mláďatá prešli od vajcorodých k živorodým živočíchom. Keď sa stali živorodými živočíchmi poskytovalo to mláďaťu ochranu pred predátormi a vajcožravými živočíchmi. Prešli od vajcorodých až k vačkovcom a placentovcom. Svojim mláďatám začali venovať viac pozornosti, preto sa u nich vyvinula schopnosť produkovať materské mlieko aby u mláďat podporili rast a imunitu. Srsť a teplokrvnosť sa u nich vyvinula kvôli regulácii telesnej teploty. Po vyhynutí dinosaurov získali cicavce dominantné postavenie vo svete a nastal obrovský rozmach rozmanitosti druhov. Toto postavenie majú aj dnes.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Skrátená moderná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Celá systematika je v článku Systém cicavcov

  • čeľaď †Theroteinidae Sigogneau-Russell et al., 1986
  • čeľaď †Sinoconodontidae Mills, 1971
  • rad †Haramiyoidea Hahn, 1973, McKenna & Bell, 1997
  • podtrieda cicavce v užšom zmysle (Mammalia [sensu stricto], Linnaeus, 1758 [uňho" trieda"] / Mamaliaformes)
    • rad †Morganucodonta Kermack et al., 1973- iných deleniach pod Mammalia v širšom zmysle
    • infratrieda Holotheria v širšom zmysle
      • rad †Docodonta Kretzoi, 1946 – v iných deleniach pod Mamalia v širšom zmysle
      • (-) †Kuehneotheria McKenna, 1975 – v iných deleniach na rovnakej úrovni s Trechnothria alebo medzi Mamalia v širšom zmysle
      • superdivisio Australosphenida Gill, 1872:vi
      • superdivisio Theriimorpha Rowe 1993
        • rad †Triconodonta Osborn, 1888, Vandebroek, 1964 – v iných deleniach samostatná infratrieda
        • divisio Theriiformes Rowe, 1988, McKenna & Bell, 1997
          • (-) †Allotheria Marsh, 1880, Hopson, 1970 – v iných deleniach samostatná infratrieda
          • (-) Holotheria v užšom zmysle (=živorodce (Theria) v širšom zmysle)
            •  ?čeľaď †Chronoperatidae Fox et al., 1992
            • nadlégia Trechnotheria McKenna, 1975
              • légia †Symmetrodonta Simpson, 1925, McKenna, 1975 /rad
                • rad †Amphidontoidea Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
                • rad †Spalacotherioidea Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
              • légia Cladotheria McKenna, 1975
                • podlégia †Dryolestoidea Butler, 1939, McKenna, 1975 / nadčeľaď
                  • rad †Dryolestida Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
                  • rad †Amphitheriida Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
                • podlégia Zatheria McKenna, 1975
                  • infralégia †Peramura McKenna, 1975
                  • infralégia Tribosphenida McKenna, 1975, McKenna & Bell, 1997 = Boreosphenida Luo, Cifelli & Kielan-Jaworowska, 2001 /Podlégia
                    • rad †Deltatheroida Kielan-Jaworowska, 1982 – zaraďované aj pod nadkohortu živorodce
                    • nadkohorta †Aegialodontia (Butler, 1978) McKenna & Bell, 1997
                    • nadkohorta živorodce (živorodé, Theria) Parker & Haswell, 1897, McKenna & Bell, 1997/Infralégia
                      • rad †Asiadelphia Trofimov & Szalay, 1993
                      • kohorta vačkovce (Marsupialia) Illiger, 1811, McKenna & Bell, 1997 = Metatheria
                        • pokračovanie dole
                      • kohorta placentovce (Placentalia/Placentaria) Owen, 1837, McKenna & Bell, 1997 = Eutheria (prípadne okrem niektorých vyhynutých druhov z Eurtharia)
                        • pokračovanie dole

Vačkovce[upraviť | upraviť zdroj]

  • podrad †Archimetatheria Szalay, 1993
  • magnrad Australidelphia Szalay in Archer, ed., 1982, McKenna & Bell, 1997
    • rad kolokolo (Microbiotheria) Ameghino, 1889, McKenna & Bell, 1997
    • nadrad Eometatheria Simpson, 1970, McKenna & Bell, 1997
      • rad †Yalkaparidontia Archer et al., 1988
      • rad vakokrty (Notoryctemorphia) Kirsch in Hunsaker, 1977, Aplin & Archer in Archer, ed., 1987
      • rad kunovce (Dasyuromorphia) Gill, 1872, McKenna & Bell, 1997:viii,54
        • čeľaď kunovcovité Dasyuridae Goldfuss, 1820, Waterhouse, 1838
      • grandrad Syndactyli Gill, 1871, McKenna & Bell, 1997:viii,56
  • magnrad Ameridelphia Szalay in Archer, ed., 1982, McKenna & Bell, 1997
    • rad vačice (Didelphimorphia) Gill, 1872, Marshall, Case & Woodburne, 1990
    • rad vačíky (Paucituberculata) Ameghino, 1894
      • nadčeľaď Caenolestoidea Trouessart, 1898, Osborn, 1910
      • nadčeľaď †Polydolopoidea Ameghino, 1897, Clemens & Marshall, 1976
      • nadčeľaď †Argyrolagoidea Ameghino, 1904, Simpson, 1970
      • nadčeľaď †Caroloameghinioidea Ameghino, 1901, Aplin & Archer in Archer, 1987
    • rad †Sparassodonta Ameghino, 1894, Aplin & Archer in Archer, ed., 1987

Placentovce[upraviť | upraviť zdroj]

  • magnrad málozubce (slabozubce) Xenarthra Cope, 1889, McKenna & Bell, 1997 = Edentata (bez kedysi sem zaraďovaných šupinavcov a druhu hrabáčovité)
  • (-)Epitheria McKenna, 1975/1997
    • magnrad Afrotheria
      • grandrad Afroinsectiphilia
        • rad hrabáče (Tubulidentata) Huxley, 1872 – v iných deleniach pod Epitheria – unguláty
          • čeľaď hrabáčovité (Orycteropodidae) Gray, 1821, C.L. Bonaparte, 1850
        • rad Afrosoricida (Tenrecomorpha v širšom zmysle)
          • podrad zlatokrty Chrysochloridea Broom, 1915 – v iných deleniach rad pod Lipotyphla
          • podrad tenreky (Tenrecoidea; Tenrecomorpha v užšom zmysle) Gray, 1821, Simpson, 1931 – v iných deleniach rad pod Lipotyphla
        • rad tenkonožce (Macroscelidea) Butler, 1956, McKenna & Bell, 1997 – v iných deleniach pod Anagalida
      • grandrad Paenungulata [v užšom zmysle] (Angulata [v užšom zmysle, McKenna and Bell, 1997]; Uranotheria McKenna & Bell, 1997) – zaraďované aj na rovnakej úrovni s a pri Perissodactyla (pod Altungulata v širšom zmysle)
        • rad damany (Hyracoidea) Huxley, 1869, McKenna & Bell, 1997
          • ...
        • rad †Embrithopoda Andrews, 1906, McKenna & Bell, 1997
        • mirrad Tethytheria McKenna, 1975, McKenna & Bell, 1997:ix,492
          • rad sirény (Sirenia) Illiger, 1811, McKenna & Bell, 1997
            • ...
          • (-) Behemota McKenna et al. in McKenna & Bell, 1997
    • magnrad Boreotheria/Boreoeutheria

Stará, zjednodušená systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Táto a podobné systematiky zahŕňa len žijúce druhy a skupiny. Používa sa ešte na školách po celom svete na zjednodušenie výuky a pri popularizácii vedy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Wilson, D. E.; Reeder, D. M., eds. (2005). "Preface and introductory material". Mammal Species of the World (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. p. xxvi. ISBN 978-0-8018-8221-0.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]