Kengury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kengury (Diprotodontia) je rozsiahly rad z magnradu Australidelphia, kohorty vačkovce. Zahŕňa 11 žijúcich čeľadí, nielen vlastné kengury.

Poznámka: Pozor na zámenu s češtinou, kde sa Diprotodontia nazývajú „dvojitozubci“, kým v slovenčine „dvojitozubce“ označuje zajacovce (Lagomorpha).

Kengura červená

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy sú diprodontné, to znamená, že im na spodnej čeľusti prevláda jeden pár rezákov, v ojedinelých prípadoch môže byť prítomný aj druhý pár. V hornej čeľusti má veľká väčšina radu Diprotodontia tri páry rezákov. Výnimku tvorí čeľaď vombatovitých, u ktorých sa vyskytuje len jeden pár týchto rezákov. Dolné očné zuby úplne chýbajú všetkým druhom, kým horné žiadnemu. Horné očné zuby bývajú rôzneho tvaru: od nízkych a rovných až po zahnuté s veľa ostrými hranami.

Navyše sú Diprotodontia syndaktilné, to znamená, že majú druhý a tretí prst na predných končatinách zrastený.Syndaktilita nie je veľmi bežná vlastnosť (hoci austrálske všezravé vačkovce ju zdieľajú) a často sa vykladá ako adaptácia na doslova horolezecký štýl života. Veľa moderných Diprotodontia je však striktne pozemných, a teda majú ďalšie znaky, ktoré zodpovedajú tomuto životnému štýlu. To trocha komplikuje históriu stromových kengúr. Zdá sa, že pôvodne žili na stromoch, ale niekedy v dávnej minulosti zliezli zo stromov a prešli k pozemnému spôsobu života a vďaka tomu sa im vyvinula typická dlhá kenguria laba, aby sa nakoniec zas vrátili naspäť na stromy, vďaka čomu sa im znovu začala skracovať a rozšiřovať zadná laba.

Skoro všetky Diprotodontia sú bylinožravci. Niektoré druhy sa druhotne vrátili k pôvodnej hmyzožravosti alebo aj všežravosti.

Diprotodontia sa vyskytujú výhradne na území Austálzie. Najranejšie fosílie pochádzajú z neskorého oligocénu. Ale je isté, že ich pôvod je skorší, čo naznačuje veľká rôznorodosť Diprotodontia v tomto období. Navyše v záznamoch austrálskych fosílií sú veľké medzery a v prípade Novej Guiney žiadné záznamy v podstate neexistujú.

Veľa najväčších a najmenej vrtkých Diprotodontia vyhynulo potom, ako ľudia prvý raz prišli do Austrálie pred približne 50 000 rokmi. Možno ako priamy dôsledek lovu, ale pravdepodobnejšie je, že ich zahubila zmena prostredia spôsobená ľudskou aktivitou. Hlavným dôvodem by mohol byť prínos ohňa.

Úplná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

  • ?rod †Brachalletes De Vis, 1883
  • ?rod †Koalemus De Vis, 1889
  • ?rod †Sthenomerus De Vis, 1883
  • ?rod †Nimbadon Hand, Archer, Godthelp, Rich & Pledge, 1993
  • čeľaď †Palorchestidae Tate, 1948, Archer & Bartholomai, 1978
  • čeľaď †Wynyardiidae Osgood, 1921
  • čeľaď †Thylacoleonidae Gill, 1872
  • čeľaď nektárnikovité (Tarsipedidae) Gervais & Verreaux, 1842 – zaraďované aj priamo pod Australidelphia alebo pod Petauroidea
  • podrad Vombatiformes (Vompatiformes)
    • nadčeľaď Phascolarctoidea Woodburne, 1984
      • čeľaď koalovité (Phascolarctidae) Owen, 1839 – zaraďované aj pod Planageroidea
    • nadčeľaď Vombatoidea Burnett, 1830, Kirsch in Hunsaker, 1977
      • čeľaď †Ilariidae Tedford & Woodburne in Archer, 1987
      • čeľaď †Diprotodontidae Gill, 1872
      • čeľaď vombatovité (Vombatidae) Burnett, 1829
  • podrad Phalangeriformes
    • nadčeľaď Phalangeroidea Thomas, 1888, Weber, 1928
      • čeľaď Burramyidae Broom, 1898 – zaraďované aj inde v rámci Phalangeriformes
      • čeľaď kuskusovité (Phalangeridae) Thomas, 1888
      • čeľaď †Ektopodontidae Stirton et al., 1967
      • čeľaď †Pilkipildridae Archer et al. in Archer, 1987
      • čeľaď †Miralinidae Woodburne et al. in Archer, 1987
    • nadčeľaď Petauroidea
  • podrad Macropodiformes (Macropoidea; Macropodidae v širšom zmysle)
    • rod †Galanaria Flannery et al., 1983
    • rod †Ganguroo Kean, Archer & Flannery, 2001
    • čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae) – zaraďované aj ako podčeľaď Porotinae pod Macropodidae
    • čeľaď Hypsiprymnodontidae – zaraďované aj pod Potoroidae
    • čeľaď kengurovité (Macropodidae) Gray, 1821, Owen, 1839 – zaraďované aj pod Phalangeriformes

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]