Dvojstranovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dvojstranovce
Liocarcinus vernalis.jpg
bilaterálne symetrické telo Liocarcinus vernalis
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Bilateralia
Hatschek, 1888
Synonymá
Bilateria, Triblastica, Triploblastica
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dvojstranovce alebo staršie dvojsúmerníky (Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (Triblastica, Triploblastica) sú skupina resp. pododdelenie vývojového stupňa resp. oddelenia epitelovce. Majú bilaterálne symetrické telo s diferencovanou hlavou (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy!). Vznik hlavy v procese cefalizácie sa považuje za dôsledok adaptácie na plazivý pohyb po podklade smerom dopredu. Pri tomto pohybe predná časť tela ako prvá prichádzala do kontaktu s meniacimi sa podmienkami prostredia, a získavala tak osobitné postavenie v organizme. Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické, a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viac systémov triedenia Bilateralia; tradičné systémy (Novák et al., 1969) vychádzajú predovšetkým z histogenézy úst a anusu, a z utvárania telovej dutiny. Anatomická stavba však môže byť často výsledkom konvergentného vývoja, čo naznačujú aj novšie pohľady na systém bilaterálií. „Klasické“ systémy všeobecne uznávajú rozdelenie na 2 vývojové vetvy (infraoddelenia) – prvoústovce a druhoústovce. Tieto skupiny bývajú charakterizované „historickou“, mierne schématizujúcou definíciou: Kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opačnom póle gastruly. Táto definícia však neplatí absolútne! V procese gastrulácie prvoústovcov existujú aj isté obmeny alebo výnimky:

  • blastoporus z väčšej časti v strede zarastá a z okrajových otvorov vznikajú ústa i anus (Onychophora, časť Annelida a Chelicerata);
  • blastoporus môže úplne zarásť a oba otvory – ústa aj anus vznikajú sekundárne (vyššie Crustacea, niektoré Prosobranchia);
  • niekedy zo zadnej časti blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú sekundárne (niektoré druhy z rodu Eunice, Viviparus).

Aj keď prvotnosť (druhotnosť) ústneho otvoru vo veľkej väčšine prípadov skutočne zodpovedá hrubo vytlačenej definícii, kvôli uvedeným výnimkám je potrebné prvoústovce a druhoústovce dodefinovať ďalšími znakmi v tabuľke na tejto strane dole. Nové systémy totiž ustupujú od „dutinového“ triedenia živočíchov a navyše; názory na príbuzenské vzťahy niektorých skupín, ďalekosiahle pozmenených v dôsledku parazitizmu, nadobudli úplne nové rozmery. Týka sa to najmä:

  • morulovce (Mesozoa) – v ktorých moderní systematici objavili najjednoduchšie, parazitizmom „degenerované“ bilateralia; a
  • záhadného taxónu Myzostomida, ktorý bol tradične zaraďovaný k Annelida, s ktorými však zrejme nemá nič spoločné a najnovšie je radený za ploskavce. Podobne boli od ploskavcov odčlenené tzv. bezčrevné (Acoelomorpha, resp. Acoelomata), ktoré sú oveľa primitívnejšie než ploskule a naznačujú (tak dlho hľadaný!) spojovací článok medzi rebrovkami a ploskuľami.

Najmodernejší systém bilaterálií bude potom vyzerať takto: Okrem tradičných prvo– a druhoústovcov [vývojové vetvy podľa Matis et al. (2002) III. a IV.] sem budú patriť veľmi primitívne vývojové vetvy I. morulovce (Mesozoa) a II. acélomáty (Acoelomata).

  • skupina (pododdelenie): dvojstranovce (Bilateralia, Triblastica, Triploblastica)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): morulovce (Mesozoa)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): acélomáty (Acoelomata)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): prvoústovce (Gastroneuralia, Protostomia)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): druhoústovce (Notoneuralia, Deuterostomia)


Porovnanie vývojových vetiev prvoústovcov a druhoústovcov
- prvoústovce (Protostomia) druhoústovce (Deuterostomia)
Hlavné nervové povrazce sú orientované na: brušnú stranu (preto v starších systémoch „Gastroneuralia“) chrbtovú stranu (preto v starších systémoch „Notoneuralia“)
Tráviaca sústava je z väčšej časti: ektodermálneho pôvodu, len vlastný žalúdok je endodermálny endodermálneho pôvodu, len cavum oris a rectum sú ektodermálne
Dýchacie orgány sú: pľúcny vak, pľúcne vačky, trachey a (tracheálne) žiabre ektodermálneho pôvodu pľúca alebo žiabre endodermálneho pôvodu
Opornú, spevňovaciu (príp. ochrannú) funkciu plní: ektoskelet či schránka ektodermálneho pôvodu, príp. kožnosvalový vak „červov“ mezodermálny endoskelet, no niekedy i ektoskelet (dermálne kosti, panciere + Echinodermata)
Pokožka/koža: je z 1 vrstvy buniek je viacvrstvový útvar
Vajíčko je: ± mozaikové s determinovaným špirálovým až bilaterálnym brázdením regulačné s nedeterminovaným (radiálnym až súmerným) brázdením

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]