Dvojstranovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dvojstranovce
Liocarcinus vernalis.jpg
bilaterálne symetrické telo Liocarcinus vernalis
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vedecký názov
Bilateralia
Hatschek, 1888
Synonymá:
Bilateria, Triblastica, Triploblastica
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dvojstranovce alebo staršie dvojsúmerníky (Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (Triblastica, Triploblastica) sú skupina resp. pododdelenie vývojového stupňa resp. oddelenia epitelovce. Majú bilaterálne symetrické telo s diferencovanou hlavou (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy!). Vznik hlavy v procese cefalizácie sa považuje za dôsledok adaptácie na plazivý pohyb po podklade smerom dopredu. Pri tomto pohybe predná časť tela ako prvá prichádzala do kontaktu s meniacimi sa podmienkami prostredia, a získavala tak osobitné postavenie v organizme. Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické, a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viac systémov triedenia Bilateralia; tradičné systémy (Novák et al., 1969) vychádzajú predovšetkým z histogenézy úst a anusu, a z utvárania telovej dutiny. Anatomická stavba však môže byť často výsledkom konvergentného vývoja, čo naznačujú aj novšie pohľady na systém bilaterálií. „Klasické“ systémy všeobecne uznávajú rozdelenie na 2 vývojové vetvy (infraoddelenia) – prvoústovce a druhoústovce. Tieto skupiny bývajú charakterizované „historickou“, mierne schématizujúcou definíciou: Kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opačnom póle gastruly. Táto definícia však neplatí absolútne! V procese gastrulácie prvoústovcov existujú aj isté obmeny alebo výnimky:

  • blastoporus z väčšej časti v strede zarastá a z okrajových otvorov vznikajú ústa i anus (Onychophora, časť Annelida a Chelicerata);
  • blastoporus môže úplne zarásť a oba otvory – ústa aj anus vznikajú sekundárne (vyššie Crustacea, niektoré Prosobranchia);
  • niekedy zo zadnej časti blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú sekundárne (niektoré druhy z rodu Eunice, Viviparus).

Aj keď prvotnosť (druhotnosť) ústneho otvoru vo veľkej väčšine prípadov skutočne zodpovedá hrubo vytlačenej definícii, kvôli uvedeným výnimkám je potrebné prvoústovce a druhoústovce dodefinovať ďalšími znakmi v tabuľke na tejto strane dole. Nové systémy totiž ustupujú od „dutinového“ triedenia živočíchov a navyše; názory na príbuzenské vzťahy niektorých skupín, ďalekosiahle pozmenených v dôsledku parazitizmu, nadobudli úplne nové rozmery. Týka sa to najmä:

  • morulovce (Mesozoa) – v ktorých moderní systematici objavili najjednoduchšie, parazitizmom „degenerované“ bilateralia; a
  • záhadného taxónu Myzostomida, ktorý bol tradične zaraďovaný k Annelida, s ktorými však zrejme nemá nič spoločné a najnovšie je radený za ploskavce. Podobne boli od ploskavcov odčlenené tzv. bezčrevné (Acoelomorpha, resp. Acoelomata), ktoré sú oveľa primitívnejšie než ploskule a naznačujú (tak dlho hľadaný!) spojovací článok medzi rebrovkami a ploskuľami.

Najmodernejší systém bilaterálií bude potom vyzerať takto: Okrem tradičných prvo– a druhoústovcov [vývojové vetvy podľa Matis et al. (2002) III. a IV.] sem budú patriť veľmi primitívne vývojové vetvy I. morulovce (Mesozoa) a II. acélomáty (Acoelomata).

  • skupina (pododdelenie): dvojstranovce (Bilateralia, Triblastica, Triploblastica)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): morulovce (Mesozoa)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): acélomáty (Acoelomata)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): prvoústovce (Gastroneuralia, Protostomia)
    • vývojová vetva (infraoddelenie): druhoústovce (Notoneuralia, Deuterostomia)


Porovnanie vývojových vetiev prvoústovcov a druhoústovcov
- prvoústovce (Protostomia) druhoústovce (Deuterostomia)
Hlavné nervové povrazce sú orientované na: brušnú stranu (preto v starších systémoch „Gastroneuralia“) chrbtovú stranu (preto v starších systémoch „Notoneuralia“)
Tráviaca sústava je z väčšej časti: ektodermálneho pôvodu, len vlastný žalúdok je endodermálny endodermálneho pôvodu, len cavum oris a rectum sú ektodermálne
Dýchacie orgány sú: pľúcny vak, pľúcne vačky, trachey a (tracheálne) žiabre ektodermálneho pôvodu pľúca alebo žiabre endodermálneho pôvodu
Opornú, spevňovaciu (príp. ochrannú) funkciu plní: ektoskelet či schránka ektodermálneho pôvodu, príp. kožnosvalový vak „červov“ mezodermálny endoskelet, no niekedy i ektoskelet (dermálne kosti, panciere + Echinodermata)
Pokožka/koža: je z 1 vrstvy buniek je viacvrstvový útvar
Vajíčko je: ± mozaikové s determinovaným špirálovým až bilaterálnym brázdením regulačné s nedeterminovaným (radiálnym až súmerným) brázdením

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]