Kultúra zvoncovitých pohárov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kultúra zvoncovitých pohárov alebo staršie kultúra zvoncových pohárov bola kultúra na mnohých miestach západnej a strednej Európy a Maroka zhruba v rokoch 2900 pred Kr.1800/1700 pred Kr. (kalibrované údaje – datovanie sa líši podľa lokality), s jadrom azda okolo 2400 pred Kr. až 1800/1700 pred Kr., teda v eneolite a na začiatku bronzovej doby.

Názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra je nazvaná podľa keramických pohárov, ktoré pripomínajú tvarom prevrátený zvon. Tieto poháre majú okrem toho nezvyčajne spracovanú hlinu a červeno zafarbený povrch, spravidla s vkolkovanou výzdobou v horizontálnych pásoch.

Výskyt kultúry zvoncových pohárov[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzame ju konkrétne na (nesúvislých) územiach:

Do tejto kultúry časovo a územne spadá napr. aj Stonehenge a Avebury.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Delí sa na viacero lokálnych skupín, napr.:

  • csepelská skupina (Maďarsko)
  • bavorská skupina
  • česká skupina
  • moravská skupina
  • rakúska skupina

Okolo roku (pri konvenčnom datovaní) 2000 pred Kr. táto kultúra okrajovo zasiahla západné Slovensko v podobe skupiny Leitha (Leithaprodersdorf) z Rakúska.

Pôvod a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik kultúry je predmetom častých sporov, možno preto povedať, že je dodnes neistý. Sú aj názory, že do Európy prišla z Maroka (teda z Afriky). Najpravdepodobnejší je azda pôvod na Pyrenejskom polostrove. Je veľa dôvodov domnievať sa, že išlo o osobitné etnikum: podľa antropologických výskumov a nálezov sa nositelia tejto kultúry odlišujú od okolitej domácej populácie – majú krátku, širokú a vysokú lebečnú dutinu s veľkou širokou tvárou, vysokou dolnou čeľusťou, vyššími očnicami a užším, veľmi výrazným nosom. V Poľsku a Nemecku vidno známky miešania tejto populácie s domácou populáciou.

V kontinentálnej Európe sa ľud tejto kultúry venoval predovšetkým poľnohospodárstvu a asi aj vyhľadávaniu medených rúd a ich spracúvaniu. V Anglicku sa venoval poľnohospodárstvu, pastierstvu a ťažbe pazúrika. V strednej Európe je kultúra známa len z pohrebísk (spravidla kostrové), v Maďarsku a na Morave a v Čechách aj zo sídlisk.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]