Rakúsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rakúsko pozri Rakúsko (rozlišovacia stránka).
Rakúska republika
Vlajka Rakúska Znak Rakúska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Land der Berge, Land am Strome (Krajina hôr, krajina veľriek)
EU-Austria.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republik Österreich
 • krátky Österreich
Hlavné mesto Viedeň
48°12′ s.š. 16°21′ v.d.
Najväčšie mesto Viedeň
Úradné jazyky nemčina
Regionálne jazyky chorvátčina, slovinčina, maďarčina
Štátne zriadenie
spolkový prezident
spolkový kancelár
spolková republika
Heinz Fischer
Werner Faymann
Vznik 1. republika 1918,
2. republika 1945,
suverenita 1955
Susedia Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
83 858 km² (113.)  
1 426 km² (1,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2011)
 
8 402 908 (93.)
8 184 691

100/km² (78.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2010
332 005 mil. $ (35.)
39 634 $ (10.)
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód AUT / AT
Medzinárodná poznávacia značka A
Internetová doména .at
Smerové telefónne číslo +43
Gramotnosť: 98%
Rakúsky parlament
Viedenská radnica
Mapa Rakúska

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, kedy ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne sa člení na 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutánsko (Kärnten), Salzbursko (Salzburg), Štajersko (Steiermark), Tirolsko (Tirol), Viedeň (Wien) a Vorarlbersko (Vorarlberg).






Spolkové krajiny Rakúska

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Grossglockner 3 798 m) a Ötztalských Alpách. Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Salzach (Salica), Enža, Dráva a Mura. Severné pásmo, tvorené vápencami, sa začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein – 2 995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy, Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling – 2 863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand – 2 770 m) a Karavanky. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnúca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les a pohraničné Karnské Alpy.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enža. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km) a Mura (483 km). Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúsko má 8 184 691 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 98 obyvateľov/km². V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 obyvateľov), Graz (240 000 obyvateľov), Linec (205 000 obyvateľov), Salzburg (148 000 obyvateľov) a Innsbruck (122 000 obyvateľov).

Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske (v Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z roku 2001 žilo v Rakúsku 5 915 421 rímskych katolíkov, čo predstavuje 73,6 % obyvateľov krajiny. Rakúsko patrí a patrilo k prevažne rímskokatolíckym krajinám Európy. K príslušníkom evanjelických cirkví sa hlási 376 150 obyvateľov, čo predstavuje 4,7 % obyvateľstva. Z nich sa väčšina hlási k evanjelickej cirkvi a. v. (354 559 obyvateľov) a menšia časť k reformovanej evanjelickej cirkvi (19 463 obyvateľov). Tretím najpočetnejším náboženstvom je islam. Vyznáva ho 338 988 obyvateľov, čo predstavuje 4,3 % obyvateľstva krajiny. Hlásia sa k nemu hlavne obyvatelia tureckého, albánskeho a bosniackeho pôvodu. Ich počet sa permanentne zvyšuje a v porovnaní so štatistikou z rok 1991 sa takmer zdvojnásobil. K príslušníkom pravoslávnych cirkví sa hlási 174 385 obyvateľov, čo predstavuje 2,2 % obyvateľstva krajiny. Patria k nim obyvatelia srbského, bulharského, gréckeho, rumunského a ruského pôvodu. Najviac z nich sa hlási k srbskej pravoslávnej cirkvi (74 198 obyvateľov).K budhizmu sa hlási 10 402 obyvateľov (0,2 % obyvateľstva štátu). Minority tvoria aj Svedkovia Jehovovi (23 206), starokatolíci (14 621), židia (8140), adventisti siedmeho dňa (4222) hinduisti (3629), sikhovia (2794), baptisti (2108) a iní. Bez vyznania je 17,1 % obyvateľov krajiny.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier – v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku, Korutánsku, sklársky v Tirolsku.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou.

Železničná doprava je majetkom štátnych železníc (Österreichische Bundesbahnen), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti.

Letecká doprava: Letecké spoločnosti Austrian Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky.

Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Približne medzi rokmi 700 pred Kr. – 450 pred Kr. bola na území dnešného Rakúska halštatská kultúra. V rokoch 450 pred Kr. až zhruba do prelomu letopočtov tu žili Kelti (laténska kultúra). V 1. – 5. storočí tu boli rímske provincie Norikum, Récia a Panónia.

V 5. storočí sa v rámci sťahovania národov konali vpády Germánov a Hunov. V 6. storočí prišli Slovania, neskôr (najmä v 8. storočí) Bavori. Slovania v dnešnom Rakúsku vytvorili okrem iného slovanské Korutánske kniežatstvo (Karantánia).

Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku v rámci Bavorska (ktoré zas patrilo do Franskej ríše)[1]. Roku 799 bola oddelená správa Bavorska (vrátane dnešného západného Rakúska) od spoločnej správy Avarskej marky (od konca 9. storočia nazývanej Východná marka) a Korutánskej marky (vrátane dnešného východného Rakúska), nazývaných v 9. storočí spolu "východné oblasti". V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. V roku 863 Franská ríša oddelila správu Východnej marky od Korutánskej marky:

  • Korutánsko bolo čoskoro pripojené k vlastnému Bavorsku, roku 976 bolo od neho znova oddelené (Korutánske vojvodstvo) a roku 1335 pripadlo rakúskym Habsburgovcom (teda Rakúsku).

V roku 1526 rakúskym Habsburgovcom pripadli aj Čechy a Uhorsko a vznikla tak tzv. habsburská monarchia. V 1556 sa Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov stal aj cisárom Rímskonemeckej ríše. V rokoch 1593 – 1609 sa konala pätnásťročná vojna s Osmanskou ríšou, 1618 – 1648 tridsaťročná vojna. V roku 1683 boli porazení Turci pri Viedni.

V rokoch 1701 – 1714 sa konala vojna o španielske dedičstvo kde Habsburská monarchia získala ďalšie územia[4]. V roku 1713 bola vydaná pragmatická sankcia. Mária Terézia a jej syn Jozef II. centralizovali štátnu moc, zaviedli aj reformy podporujúce hospodársky rozvoj.[5]

Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zas naopak zanikla Rímskonemecká ríša. V roku 1815 vytvorilo Rakúsko spolu s Pruskom a Ruskom Svätú alianciu. Po revolúcii 1848-49 nastúpil v monarchii tvrdý policajný režim, takzvaný Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo rakúske cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko.[6]

Roku 1879 vznikol Trojspolok. Po sarajevskom atentáte na cisára Františka Ferdinanda d'Este v roku 1914 bola vyhlásená vojna Srbsku a začala sa prvá svetová vojna. V nej bolo Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom porazené, čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.

V rokoch 1918-38 existovala tzv. 1. rakúska republika. V roku 1933 sa konal neúspešný fašistický Dollfussov prevrat. V 1938 prichádza k anšlusu, čiže pripojeniu Rakúska k fašistickému Nemecku.[7] V 1945 oslobodenie sovietskou armádou a Spojencami a následná okupačná správa Rakúska USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a ZSSR. Vznikla 2. rakúska republika. V roku 1955 bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite, ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska.

Po druhej svetovej vojne zaznamenalo Rakúsko značný hospodársky rozvoj. Od 1995 je Rakúsko členom Európskej únie.[8]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Rakúsku je okrem bežných pozdravov v nemčine (napr. „Guten Tag!“ = „Dobrý deň!“) často používaná aj fráza „Grüß Gott!“ = „Pozdrav Pán Boh!“, ktorú možno použiť počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež „Grüß Gott!“.
  • V nedeľu sú všetky potraviny (vrátane supermarketov) a obchody zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie a pohostinstvá.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VEBER, Václav, a kol. Dějiny Rakouska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. Ďalej len Dějiny Rakouska. ISBN 80-7106-491-2. S. 48–61.
  2. Dějiny Rakouska. S. 61–73.
  3. Dějiny Rakouska. S. 114–120.
  4. Dějiny Rakouska. S. 120–331.
  5. Dějiny Rakouska. S. 332–368.
  6. Dějiny Rakouska. S. 369–471.
  7. Dějiny Rakouska. S. 472–543.
  8. Dějiny Rakouska. S. 544–596.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]