Slovenčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenčina
(Slovenčina)
Štáty Slovakia Slovensko
USA USA
the Czech Republic Česko
Canada Kanada
Serbia Srbsko
Romania Rumunsko
Hungary Maďarsko
Región Stredná Európa
Počet hovoriacich vyše 7 miliónov
Poradie nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia indoeurópske jazyky
Písmo latinka
Postavenie
Úradný jazyk the European Union Európska únia
Slovakia Slovensko
the Czech Republic Česko[1]
Vojvodina Vojvodina v
Serbia Srbsku
Regulátor Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Jazykové kódy
ISO 639-1 sk
ISO 639-2 slo
ISO 639-3 slk
SIL SLO
Wikipédia
Adresa sk.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipédia, Slobodná encyklopédia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou a lužickou srbčinou).

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované (krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi)/oficiálne údaje za rok 2000/2001):

a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

Slovenčina ako úradný jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska a Vojvodiny. V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).[1]

Kodifikačné príručky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kodifikačná príručka

Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.

Nárečia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:

Abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská abeceda

Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.

Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:

a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Hláskoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:

Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: skloňovanie v slovenčine


Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny slovenčiny


Časté chyby[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam niektorých chýb v slovenčine


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Portál veřejné správy České republiky [online]. portal.gov.cz, [cit. 2010-04-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovake.eu – viacjazyčný portál na výuku slovenčiny

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]