Slovenčina
| Slovenčina (Slovenčina) |
|
| Štáty | |
|---|---|
| Región | Stredná Európa |
| Počet hovoriacich | vyše 7 miliónov |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | |
| Regulátor | Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | sk |
| ISO 639-2 | slo |
| ISO 639-3 | slk |
| SIL | SLO |
| Wikipédia | |
| Adresa | sk.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipédia, Slobodná encyklopédia |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov |
|
Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou a lužickou srbčinou).
Po slovensky sa hovorí na Slovensku (asi 5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované (krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi)/oficiálne údaje za rok 2000/2001):
- v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
- v Česku (350 000/183 749)
- v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
- v Kanade (100 000/50 860)
- v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
- v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
- v Rumunsku (18 000/17 199)
- v Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
- v Rakúsku (10 234/10 234)
- v Chorvátsku (5 000/4 712)
a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.
Obsah |
Slovenčina ako úradný jazyk [upraviť]
Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska a Vojvodiny. V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).[1]
Kodifikačné príručky [upraviť]
Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.
Nárečia [upraviť]
Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:
- západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
- stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
- východoslovenské nárečia
Abeceda [upraviť]
Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.
Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:
- a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž
Hláskoslovie [upraviť]
V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:
- samohlásky: a á ä e é i í o ó y ý u ú
- dvojhlásky: ia, ie, iu, ô
- spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž
Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.
Gramatika [upraviť]
Dejiny [upraviť]
Časté chyby [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ a b Portál veřejné správy České republiky [online]. portal.gov.cz, [cit. 2010-04-03]. Dostupné online.
Pozri aj [upraviť]
- Slovake.eu – viacjazyčný portál na výuku slovenčiny
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenčina
Wikislovník ponúka heslo slovníka Slovenčina
Externé odkazy [upraviť]
- Slovenský národný korpus
- Niekoľko slovenských slovníkov
- Morfológia slovenského jazyka
- Pravidlá slovenského pravopisu
- Základy slovenskej gramatiky
- Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave
- Časopis Kultúra slova
- Slovake.eu – viacjazyčný portál na výuku slovenčiny
|
|||||||
|
||||||||||||||||||||||||