Slovanské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe

Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, južnú a strednú Európu. Sú jednou z vetiev indoeurópskej jazykovej rodiny. Slovanské jazyky sa vyvinuli z praslovančiny.

Rozšírenie slovanských jazykov v Európe a jednotlivé jazykové vetvy.

Praslovančina sa však nezachovala v písomnej forme, preto sa pri jej rekonštrukcii používa historicko-porovnávacia metóda na základe porovnávania javov v jednotlivých slovanských jazykoch s prihliadnutím na stav v indoeurópskych jazykoch.

Rozpad praslovanskej jazykovej jednoty[upraviť | upraviť zdroj]

Rozpad praslovanskej jazykovej jednoty prebiehal v období od 2. pol. 1. tisíročia n. l . Za dôležitý medzník tohto vývoja sa považuje zánik zatvorených slabík. Podľa toho sa delí praslovanské obdobie na: 1. doba do zániku zatvorených slabík

  • obdobie rozpadu indoeurópskeho jazyka
  • obdobie baltoslovanskej jednoty
  • obdobie rozpadu praslovanskej jednoty až do doby zániku zatvorených slabík

V tomto období sa praslovančina vyvíjala ako relatívne jednotný jazykový útvar.

2. doba po vzniku otvorených slabík

Takto sa vytvárala najstaršia nárečová diferenciácia praslovančiny. Neskôr sa rozdelila do:

  • dvoch jazykových skupín, stalo sa tak v dobe sťahovania germánskych kmeňov zo severu na juh, vtedy došlo k rozdeleniu slovanských kmeňov na západné a východné
  • troch veľkých jazykových skupín. Koncom 5. storočia, po páde ríše Hunov, sa začali slovanské kmene sťahovať smerom na juh, do stepného pásma medzi ústím Dunaja a dolným tokom Dnepru, do balkánskych provincií Byzantskej ríše. Takto sa vyčlenila prevažná časť južných Slovanov.

Delenie slovanských jazykov[upraviť | upraviť zdroj]

Odborníci delia slovanské jazyky na tri hlavné skupiny:

Zodpovedá to ich jazykovej charakteristike a geografickému rozšíreniu.

Južné slovanské jazky[upraviť | upraviť zdroj]

Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:

  • Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady. Horvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam.
  • Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady. Horvátščina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den, macedónčina: star, postar, najstar.
  • Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi.
  • Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum

Západné slovanské jazky[upraviť | upraviť zdroj]

Západné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito spoločnými javmi:

  • Zachovávajú skupiny kv, gv (kvet, hviezda porov. s ruštinou: cvet, zvezda)
  • Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice c dz (z) c c (svieca, medza, noc porovnaj s ruštinou: sveča, meža, noč)
  • Skupiny tl dl dn ostali nezmenené. (sadlo, plietlo porovnaj so srbochorvátčinou: salo, plelo)
  • Prízvuk sa ustálil na jednej slabike slova, v češtine, slovenčine, lužickej srbčine na prvej slabike slova, v poľštine na predposlednej slabike.

Východné slovanské jazky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spoluhláskové supiny kv, gv sa palatalizovali a vytvorili striednice cv, zv (cvet, zvezda)
  • Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice č ž č č (sveča, meža, noč, peč)
  • Praslovanské skupiny TerT TorT TelT TolT nahradilo polnoglasie TereT ToroT ToloT ToloT (bereza, boroda, moloko, golova)
  • Slabičné sonanty r l sa zmenili na er or ol (ruština: tverdyj, gorlo, volk)
  • Skupiny tl dl dn sa zjednodušili na l l n (šidlo – v ruštine šilo, oni pletli – oni pleli)
  • Zachoval sa fonologicky voľný a pohyblivý prízvuk, ktorý spôsobuje redukciu neprízvučných vokálov (rus. golová – gólovu – golóvka)


Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • PETR, Jan: Základy slavistiky. Statní pedagogické nakladatelství. Praha : 1984. 144 s.
  • ONDRUŠ, Šimon. Úvod do slavistiky. Bratislava : SPN, 1955. 216 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]