Západoslovanské jazyky
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Západoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov. Používa sa v strednej Európe.
členenie [upraviť]
- poľsko-polabsko-lužická podskupina (lechická podskupina v širšom zmysle)
- lužická podskupina (Lužickosrbská podskupina)
- hornolužická srbčina (Nemecko)
- dolnolužická srbčina (Nemecko)
- lechická podskupina v užšom zmysle
- poľština (Poľsko)
- † polabčina (Nemecko)
- † pomorančina
- kašubčina (Poľsko) - považovaný aj za nárečie poľštiny alebo za nárečie pomorančiny (ktorá potom nie je vymretý jazyk)
- †severná slovinčina - považovaný aj za nárečie kašubčiny (a tým prípadne aj pomorančiny) alebo pomorančiny alebo poľštiny
- Sliezština
- lužická podskupina (Lužickosrbská podskupina)
- česko-slovenská podskupina
- čeština (Česko) - obyčajne vrátane † kenaančiny
- slovenčina (Slovensko)
- čiastočne: vojvodinský variant rusínčiny (zmiešaný východoslovensko-západoukrajinský dialekt) - považovaný aj za nárečie ukrajinčiny
|
||||||||||||||||||||||||