Sliezština (lechické jazyky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sliezština
(Ślůnsko godka)
Štáty Sliezsko w Poľsko, Česko & Nemecko
Región Stredná Európa
Počet hovoriacich 509 000[1]
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Latinka
Jazykové kódy
ISO 639-3 szl
SIL szl
Wikipédia
Adresa szl.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipedyjo, swobodno yncyklopedyjo
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Sliezština je dialekt (skupina nárečí, nárečie) poľštiny alebo samostatný západoslovanský jazyk[2][3] (po sliezsky ślůnsko godka, čes. slezský jazyk, poľ. język śląski) patriaci do lechickej podskupiny západoslovanských jazykov. Hovorí sa ním prevažne v Hornom Sliezsku.

Za samostatný jazyk ho považuje Library of Congress a SIL International (a tým pádom aj - od roku 2007 - ISO a - od roku 2009 - stránky Ethnologue)[4][5] a v Poľsku napr. Jolanta Tamborová (Sliezska univerzita) a Tomasz Wicherkiewicz (Univerzita v Poznani)[6] Inak sa v lingvistickej literatúre zatiaľ stále považuje za dialekt poľštiny.[7][8] Hentschel k tomu vysvetľuje: Dodnes neexistujú ani náznaky jednotnej sliezskej normy používania jazyka, o kodifikácii ...ani nehovoriac. Sliezština dodnes existuje ako kontinuum nárečí... Neexistujú teda žiadne znaky, ktoré by odlišovali sliezštinu ako celok od susediaceho veľkopoľského dialektu na severe resp. malopoľského dialektu na východe. Sliezske nárečia naopak vykazujú čiastočne spoločné črty s veľkopoľským dialektom a čiastočne s malopoľským dialektom. Sliezština teda ...bezchybne zapadá do celkového kontinua poľských dialektov, a preto ju možno v rozpore s neraz opačnými tvrdeniami v staršej nemeckej literatúre bez pochýb opísať ako dialekt poľštiny.[9]

Na území Poľska uviedlo v sčítaní obyvateľstva z roku 2011 „sliezsky jazyk“ ako jazyk domácej komunikácie 509 000[1] osôb.[10]

Kód jazyka v ISO 639-3 szl.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Narodowy Spis Powszechny Ludności i Mieszkań 2011. Raport z wyników - Central Statistical Office of Poland
  2. Reinhold Olesch, 1910-1990 Śląsk bogaty różnorodnością – kultur, narodów i wyznań. Historia lokalna na przykładzie wybranych powiatów, miast i gmin (red. Krzysztof Kluczniok, Tomasz Zając), Urząd Gm. i M. Czerwionka-Leszczyny, Dom Współpracy Pol.-Niem., Czerwionka-Leszczyny 2004, ISBN 83-920458-5-8
  3. Joseph S. Roucek (Editor) - Slavonic Encyclopedia, New York 1949, s. 1149-1151
  4. A language of Poland - Silesian [online]. . Dostupné online.
  5. Documentation for ISO 639 identifier: szl - SIL International
  6. "Zwolennik godki rozprawia się z mitami" - Gazeta Wyborcza, 2011 (ostatné mená uvedené v interview nie sú jazykovedci)
  7. Comrie B. et al.: The Slavonic Languages, 2002, Londýn;
    Dryer, M.S.: Genealogical Language List. in: The world atlas of language structure. 2005, NY;
    Hentschel, G.: Schlesisch in: EEO http://wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Schlesisch.pdf
    Krupa V., Genzor J.: Jazyky sveta v priestore a čase, 1996, Bratislava;
    Mruškovič, V.: Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia, 2008, Martin
    ...a akákoľvek iná bežná literatúra o slovanských jazykoch
  8. LEWIS (ED.), M. Paul. Ethnologue: Languages of the World, Sixteenth edition.. Dallas, Texas : SIL International, 2009. Kapitola Dialects: Upper Silesian.. (anglicky)
  9. Hentschel, G.: Schlesisch in: EEO http://wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Schlesisch.pdf
  10. Ludność według języka używanego w domu oraz województw w 2002 roku - Główny Urząd Statystyczny