Ukrajinčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ukrajinčina
(українська мова, ukraïns'ka mova)
Štáty Ukrajina, Poľsko, Slovensko, Moldavsko (Podnestersko)
Región Východná Európa
Počet hovoriacich okolo 47 miliónov
Poradie 26.
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk Ukrajina Ukrajina Moldavsko Moldavsko (Podnestersko)
Regulátor Národná akadémia vied Ukrajiny
Jazykové kódy
ISO 639-1 uk
ISO 639-2 ukr
ISO 639-3 ukr
SIL UKR
Wikipédia
Adresa uk.wikipedia.org
Pomenovanie Вільна енциклопедія
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Základné frázy jazyka Ukrajinčina
Áno Так (Tak)
Nie Ні (Ňi)
Možno можна (možna)
Ahoj Привiт (Pryvit), агов (ahov)
Dovidenia До побачення (Do pobačeňňa)
Ďakujem Дякую (Ďakuju), спасибi (spasybi)
Prepáčte Пробачте/Вибачте (Probačte/Vybačte)
Hovoríš po ukrajinsky? Чи ти розмовляєш українською? (čy ty rozmovľaješ ukrajins'koju?)
Ľúbim Ťa Я тебе кохаю. (Ja tebe kochaju)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Всі люди народжуються вільними і рівними у своїй гідності та правах. Вони наділені розумом і совістю і повинні діяти у відношенні один до одного в дусі братерства.

Ukrajinčina (українська мова, ukrajinśka mova) je východoslovanský jazyk. Hovorí ním viac ako 47 miliónov ľudí, hlavne na Ukrajine, kde je úradným jazykom; používajú ho tiež Ukrajinci v Rusku, Spojených štátoch, Kanade, Moldavsku, Poľsku a v Bielorusku. Súčasná ukrajinčina sa píše cyrilikou a terajšia ortografia bola v podstate ustálená počiatkom 20. storočia.

Rozlišujú sa 3 nárečové skupiny:

  • severné,
  • severovýchodné,
  • severozápadné.

Lemkovské (rusínske) nárečie, ktoré používajú Lemkovia, je považované mnohými príslušníkmi tohto etnika a taktiež niektorými jazykovedcami za samostatný jazyk. Pozri aj článok rusínčina.

Ukrajinský jazyk je značne ovplyvnený poľštinou a ruštinou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie príklady ukrajinčiny sa objavujú už v 12.-13. storočí v textoch písaných ruskou cirkevnou slovančinou, pochádzajúcich z juhozápadného Ruska, z Haličsko-Volyňskej oblasti. Na prelome 18. a 19. storočia boli už utvorené základné rysy ukrajinskej fonetiky. Avšak skutočný prielom v dejinách ukrajinského literárneho jazyka spôsobila roku 1798 publikácia „Aeneida“ Ivana Kotljarevského. Do literárneho jazyka uviedol čistý ľudový jazyk svojho materinského poltavského nárečia. Veľký vplyv na stabilizáciu nového literárneho jazyka mala tiež jeho dráma „Natalka-Poltavka“. Súčasný literárny jazyk povstal na prelome 18. a 19. storočia. Veľký vplyv na tento proces mala tvorba výnimočného ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorý založil svoj jazyk na materinskom kyjevskom nárečí. Veľký básnik bral na zreteľ takisto aj iné nárečia, a dokonca aj staré prvky jazyka písaného spolu s cirkevizmami. Ukrajinský jazyk sa teda zakladal na poltavsko-kyjevskom nárečí, ktorý sa už v priebehu 17. storočia stal jedným z najváženejších ukrajinských nárečí, a jeho črty sa rozšírili aj do ostatných nárečí.

V 50. rokoch 19. storočia sa ukrajinské národné hnutie nachádzalo sa pod patronátom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá chcela bojovať proti expanzii poľštiny. Keďže jazyk ľudu nebol vraj vhodný na tento účel, vyvolili starú cirkevnú slovančinu. Avšak skončilo sa to fiaskom. Aj preto sa časť tzv. starorusínov začala prikláňať k myšlienke zaviesť ruštinu ako spoločný jazyk "Veľkorusov i Malorusov". Najznámejším zástancom tejto myšlienky bol publicista Bohdan Didyckyj, ktorý používal zmes ruštiny a ukrajinčiny s prídavkom poľských a nemeckým slov, odporcami titulovanú ako jazyčie (slov. jazyčisko - žargón). Z pravoslávnej liturgie sa snažili odstrániť všetky latinizmy. Odpor voči tomu zväčšil ešte miestodržiteľ Agenor Gołuchowski, ktorý sa v rokoch 1849-1859 snažil zaviesť ukrajinskú latinku.

Slovná zásoba ukrajinčiny vykazuje podobne ako i bieloruština veľký a starý vplyv poľštiny. Celkové množstvo polonizmov v ukrajinčine zahŕňa okolo 17 000 výrazov, čiže 14% celej slovnej zásoby. Najstaršia vrstva výpožičiek pochádza z obdobia pred Lublinskou úniou (1569) a týka sa administratívnej a technickej terminológie. No až v druhom období (1570-1720) prenikajú polonizmy vo veľkom množstve do všetkých oblastí literárneho jazyka. Tretím obdobím veľkého vplyvu poľštiny je 19. storočie a začiatok 20. storočia, obzvlášť obdobie po roku 1863 v Galícii.

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ukrajinská cyrilika

Najdôležitejšie frázy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Добрий день (Dobryj deň) - Dobrý deň
  • Як вас звати (Jak vas zvaty)? - Ako sa voláte?
  • Мене звати (...) (Мene zvaty (...)) - Volám sa (...).
  • Будь ласка (Buď laska) - Prosím.
  • Міст (Mist) - Most
  • Гора (Hora) - Hora

Vzorový text - Všeobecná deklarácia ľudských práv[upraviť | upraviť zdroj]

Na porovnanie je uvedený text aj v ruskom jazyku. V písme sa dá od ruštiny ľahko odlíšiť znakom používaným pre i.

ukrajinčina

Всі люди народжуються вільними і рівними у своїй гідності та правах. Вони наділені розумом та сумлінням і мають ставитися один до одного по-братерськи.

prepis

Vsi ľudy narodžujuťsja viľnymy i rivnymy v svojij hidnosti ta pravach. Vony nadileni rozumom ta sumlinniam i majuť stavytysja odyn do odnoho po-braters'ky.

ruština

Все люди рождаются свободными и равными в своëм достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.

prepis

Vse ľudi roždajutsa svobodnymi i ravnymi v svojem dostoinstve i pravach. Oni nadeleny razumom i sovesťu i dolžny postupať v otnošeniji drug druga v duche bratstva.

ukrajinská euro-latinka

Vsi ľudy narodžujuťśa viľnymy j rivnymy u svojij hidnosti ta pravach. Vony nadileni rozumom i sumlinniam i majuť stavytyśa odyn do odnoho po-braterśky.

slovenčina

Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


  • Výkladové slovníky:
  1. Busel V.T.: Velykyj tlumačnyj slovnyk ukrajinskoji movy, Kyjiv, Irpiň: VTF Perun, 2001. (Бусел. В. Т.: Великий тлумачний словник української мови, Київ, Ірпінь: ВТФ Перун. 2001)
  2. «Словник української мови» в 11-ти т. — К.Наук.думка, 1970—1980.
  3. «Словник синонімів української мови» у 2-х т. — К.Наук.думка, 1999.
  4. «Фразеологічний словник української мови» у 2-х т.- К.:Наук.думка, 1993.
  5. «Словник іншомовних слів» за ред. О. С. Мельничука.- К.:УРЕ, 1985.
  • Bilingválne slovníky:
  1. Popeľ Ivan: Ukrajinsko– slovenský slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1960
  2. Bunganič Peter: Slovensko- ukrajinský slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1985
  3. Kolektív autorov Lingea: Ukrajinčina. Konverzácia so slovníkom a gramatikou, Lingea, 2010
  • Inojazyčné zdroje:
  1. Kurimský A., Šišková R., Savický N.: Ukrajinsko- český slovník, 1.diel (A-O), Academia, Praha, 1994
  2. Kurimský A., Šišková R., Savický N.: Ukrajinsko- český slovník, 2.diel (P-Ja), Academia, Praha, 1996
  3. Anderš Josef: Ukrajinština. Vážně i vesele, Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2002