Halič (región)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa

Halič alebo zriedkavo Galícia (ukr. Галичина, poľ. Galicja, nem. Galizien, lat. Galicia) je historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska a Rakúsko-Uhorska v rokoch 17721918.

Názov Halič pre túto oblasť sa historicky používal najskôr až od 13. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 6. storočí územie osídlili Slovania. V 9. storočí bolo územie súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí sa Halič stal súčasťou Poľska, východný Halič od roku 981 súčasťou Kyjevskej Rusi (historická zmienka k roku 981, že vládca Kyjevskej Rusi dobil Červenú Rus). Východný Halič v rokoch 1018-1031 dočasne znovu pripadol Poľsku. Od roku 1144 do 1352 (iné zdroje od roku 1087) tu ako nástupca Kyjevskej Rusi existovalo rusínske Haličské kniežatstvo, asi od roku 1200 spojené s Volyňskom do Haličsko-volyňského kniežatstva, ktoré bolo 1253 - 1340 vazalským štátom Zlatej hordy Mongolov. V tomto období sa hlavným mestom stal Ľvov namiesto mesta Halič a pápež vyhlásil Haličsko-volyňské knieža za „kráľa Rusy“. V roku 1387 (iné zdroje 1340-1349) bol východný Halič pripojený k Poľskému kráľovstvu (resp. jeho časti zvanej Malopoľsko).

Roku 1772 tzv. prvým delením Poľska pripadol východný Halič Rakúsku a roku 1795 tzv. tretím delením Poľska Rakúsko získalo aj západnú Halič. Roku 1809 Rakúsko Halič stratilo, ale znovu ju získalo okrem (Krakova do roku 1846) Viedenským kongresom roku 1815. Halič bol jednou z najzaostalejších poľnohospodárskych oblastí monarchie. Prevažovali veľkostatky a roľníci masívne emigrovali, lebo im zvyšná drobná pôda nestačila. V roku 1846 vypuklo haličské roľnícke povstanie proti šľachte koordinované s poľským povstaním za národné oslobodenie z Krakova. Následkom tohto povstania a revolúcie 1848 Viedeň v tejto oblasti zrušila nevoľníctvo. Po vzniku Rakúsko-Uhorska (1867) dostali Poliaci a Rusíni v tejto oblasti širokú politickú a kultúrnu autonómiu, za čo Viedeň dostala podporu haličských statkárov. Na začiatku 20. storočia bol Halič dokonca strediskom poľskej a ukrajinskej (rusínskej) opozície proti rusifikačným snahám vlády v Petrohrade.

V novembri 1918 tzv. Ukrajinská národná rada vyhlásila vznik Západoukrajinskej ľudovej republiky, no vojská vznikajúceho poľského štátu túto republiku rýchlo zlikvidovali a pripojili celú Halič k Poľsku. V rokoch 1918-1939 bola Halič súčasťou Poľska. Dochádzalo k útlaku Rusínov a Ukrajincov. Od roku 1945 je Halič rozdelená medzi Poľsko a Ukrajinu.

Krakov a Ľvov[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším mestom Haliča bol Krakov. Medzi rokmi 1815-1846 bol Krakov spolu s priľahlým okolím nezávislou republikou s názvom (Krakovská republika). V roku 1846 sa Krakovská republika stala súčasťou Rakúska-Uhorska a bola včlenená do Haliča. Hlavným mestom rakúskej provincie bol Ľvov (poľ. Lwów; nem. Lemberg; ukr. Львів – Ľviv) v súčasnej západnej Ukrajine.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí tvorili viac ako 50 % Haličanov poľskí katolíci (tvorili väčšinu na západe a 1/3 na východe - dnes súčasť Ukrajiny). 40 % obyvateľov boli Ukrajinci (Rusíni), z ktorých väčšina boli gréckokatolíci. 10 % obyvateľstva tvorili Židia a v mestách žili aj Nemci. Po 2. svetovej vojne, keď sa hranice Ukrajiny (ešte ako súčasti ZSSR) posunuli na západ, došlo k presunu poľského a ukrajinského obyvateľstva medzi Poľskom a ZSSR. Židia boli cez druhú svetovú vojnu takmer úplne vyvraždení.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]



Krajiny a kráľovstvá Rakúsko-Uhorska
Predlitavsko
Bukovinské vojvodstvo | České kráľovstvo | Dalmátske kráľovstvo | Kniežacké grófstvo Gorica a Gradisca | Haličské a vladimírske kráľovstvo | Istrijské markgrófstvo | Korutánske vojvodstvo | Kranské vojvodstvo | Moravské markgrófstvo | Rakúsko pod Enžou | Rakúsko nad Enžou | (Rakúske) Sliezsko | Soľnohradské vojvodstvo | Štajerské vojvodstvo | Tirolské kniežacké grófstvo | mesto Terst | Vorarlbersko
Zalitavsko
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo | mesto Rijeka | Vlastné Uhorsko
Bosna a Hercegovina