Bosna a Hercegovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bosna a Hercegovina
Vlajka Bosny a Hercegoviny Znak Bosny a Hercegoviny
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Državna himna Bosne i Hercegovine
Europe location BHG.png
Miestny názov  
 • dlhý Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина
 • krátky Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина
Hlavné mesto Sarajevo1
43°51′ s.š. 18°25′ v.d.
Najväčšie mesto Sarajevo
Úradné jazyky srbčina, bosniačtina a chorvátčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Vysoký predstaviteľ2
Predsedníctvo (hlava štátu)


predseda Rady ministrov
republika
Valentin Inzko
predseda Nebojša Radmanović (SRB)
Željko Komšić (CRO)
Haris Silajdžić (BOS)
Nikola Špirić
Vznik 5. apríla 1992 / 17. apríla 1992 / 1. marca 1992
Susedia Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
51 129 km² (127.)  
10 km² (0,02 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2008)
 • sčítanie (1999)

 • hustota (2008)
 
3 843 000 (2009) (120.)
4 377 053

75/km² (126.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2008
30,441 miliónov $ (99.)
6 590 $ (79.)
Index ľudského rozvoja (2008) 0,812 (76.) – vysoký
Mena Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód BIH
Medzinárodná poznávacia značka BIH
Internetová doména .ba
Smerové telefónne číslo +387
1- Sarajevo je federálne hlavné mesto (pre Federáciu Bosny a Hercegoviny Sarajevo, pre Republiku srbskú Banja Luka)
2- Zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine a Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu

Bosna a Hercegovina (bosn. Bosna i Hercegovina, chorv. Bosna i Hercegovina, srb. Босна и Херцеговина) je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti (oddelené 5 km širokou „nárazovou“ zónou), na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

Pred 1. svetovou vojnou[upraviť | upraviť zdroj]

Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil bosnianskym povstaním 1875-78, ktoré malo medzinárodné dôsledky. Od roku 1878 bola Bosna a Hercegovina spravovaná Rakúsko-Uhorskom a roku 1908 ním bola anektovaná. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení prvej svetovej vojny bola oslobodená spod Rakúska-Uhorska, pripojená však ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. V rokoch 1941-45 bola Bosna a Hercegovina centrom protifašistického odboja. Formálne územie dnešného štátu bolo súčasťou fašistického Chorvátska.

Občianska vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť – 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi a Srbmi v Chorvátsku. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli začleniť späť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BiH a Juhosláviou (Srbmi), ktorá trvala do roku 1995. Chorvátska armáda počas nej zničila tankovou strelou most v Mostare z 16. storočia, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie.

Ale nakoľko sú tvrdenia zväčša prozápadného, chorvátskeho a bosnianskeho zmýšľania, je potrebné uviesť aj ten fakt, že práve Chorváti a Bosniaci sa najväčším podielom pričinili o rozpad Juhoslávie. Srbi len zabraňovali jej rozpadu, čo dokladajú fakty ako napríklad lojalita slovinských dôstojníkov k JNA alebo popravení Moslimovia a Chorváti v Bosne za kooperáciu nepriateľovi (Srbom).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie Bosny a Hercegoviny

Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.

Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m). Mnohé krasové útvary. Nížina len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.

Najväčšie rieky sú Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 – 2 500 mm (v horách).

Názov štátu a územie[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou. Bosna predstavuje severnú časť krajiny, ktorý pochádza z mena rieky Bosny, na juhu sa zas rozkladá Hercegovina, ktorej názov pochádza z mena prístavu Herceg Novi v dnešnej Čiernej Hore.

Tri územné časti štátu

Územie je tvorené dvoma republikami:

a jedným Federálnym dištriktom Brčko, ktorý bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík z dôvodu rovnakých územných nárokov na toto územie (čo vyplýva z národnostného zloženia – 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % Bosniakov). Takto spravujú dištrikt obe republiky spoločne.

Názov štátu sa skloňuje v jednotnom čísle (teda Bosna a Hercegovina je…). Skloňovanie v množnom čísle je gramaticky nesprávne (Bosna a Hercegovina sú…), pokiaľ nehovoríme o jednotlivých historických územiach 1. Bosny a 2. Hercegoviny.

Kantóny/župy Bosny a Hercegoviny[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Unsko-Sanski (Bihać)
  2. Posavina (Orašje)
  3. Tuzla (Tuzla)
  4. Zenica-Doboj (Zenica)
  5. Podrinje (Goražde)
  6. Stredná Bosna (Travnik)
  7. Hercegovina-Neretva (Mostar)
  8. Západná Herzegovina (Široki Brijeg)
  9. Sarajevo (Sarajevo)
  10. Livanski (Livno)

Obyvatelia a jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Bosny a Hercegoviny (po slovensky sa volajú Bosniaci (v širšom zmysle) alebo Bosňania) sú tvorení troma národmi: Bosniaci v užšom zmysle (bosnianski Moslimovia) (48 %), Srbi (37,1 %) a Chorváti (14,3 %)[1]. Bosnianski Moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku srbskú. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov – Bosniaci, zmiešané policajné hliadky atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne bosniančina, chorvátčina a srbčina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]