Sarajevo
| Sarajevo | |||
| mesto | |||
 |
|||
|
|||
| Oficiálny názov: Sarajevo | |||
| Štát |  Bosna a Hercegovina |
||
|---|---|---|---|
| Región | Sarajevo | ||
| Okres | Sarajevo | ||
| Rieka | Bosna | ||
| Nadmorská výška | 500 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 141,5 km² (14 150 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 432 000 (2009) | ||
| Hustota | 3 053 obyv./km² | ||
| Starosta | Alija Behmen | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| Telefónna predvoľba | +387-33 | ||
  Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
|
|||
| Wikimedia Commons: Sarajevo | |||
Sarajevo (tur. Saraybosna, nem. Sarajewo) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Nachádza sa v južnej časti krajiny, v Kantóne Sarajevo. Žije tu 432.000 ľudí (s okolitými opčinami takmer 660 000), no mnoho z nich (okolo 12 000) zomrelo počas Občianskej vojny v Juhoslávii. Majoritným etnikom sú Bosniaci, žijú tu tiež Srbi a Chorváti; väčšina Srbov mesto opustila počas vojny.
Preslávilo sa dvoma udalosťami, a to atentátom na Františka Ferdinanda d'Este, čo bolo zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny a Zimnými olympijskými hrami v roku 1984.
Obsah |
Historické pamiatky [upraviť]
V hlavnom meste Bosny a Hercegoviny sa nachádzajú architektonické pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Mesto bolo dlho pod nadvládou Osmanskej ríše, preto sa tu nachádza mnoho mešít a iných islamských pamiatok, ktoré mu dodávajú čiastočne orientálny charakter. Po roku 1878, keď ho obsadilo Rakúsko-Uhorsko, začali sa tu budovať aj kostoly rímskokatolíckej a srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najznámejšie sakrálne stavby v meste patria:
- Katedrála Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – rímskokatolícka
- Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky – pravoslávny
- Gazi Husrev-begova mešita
- Kostol svätého Vincenta de Paul – rímskokatolícky
Partnerské mestá [upraviť]
Referencie [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||||||||
