Reykjavík

	Reykjavík
	mesto
Vlajka	Erb
Štát	Island
Rieka	Elliðaár
Súradnice	64°08′00″S 21°56′00″Z / 64.133333°S 21.933333°Z
Rozloha	274,5 km² (27 450 ha)
Obyvateľstvo	119 108 (1.1.2011)
Hustota	433,91 obyv./km²
Vznik	17. storočie
Primátor	Jón Gnarr
Časové pásmo	ZEČ (UTC+0)
PSČ	101-155
	Poloha mesta v rámci Islandu.
	Wikimedia Commons: Reykjavík
	Webová stránka: [1]

Súradnice: 64°08′00″S 21°56′00″Z / 64.133333°S 21.933333°Z

Reykjavík je hlavné a najväčšie mesto Islandu.

Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete, nachádza sa takmer pri severnom polárnom kruhu. Leží v juhozápadnej časti ostrova pri zálive Faxaflói. Mesto Reykjavík malo 119 108 obyvateľov pri sčítaní ľudu v roku 2011. Je v ňom rybársky, vlnársky, kožiarsky a lodiarsky priemysel. Zásoby teplej vody pochádzajú z horúcich prameňov. Na juh od mesta je satelitné prístavné mesto Hafnarfjörður.

Obsah

1 Poloha
2 Dejny
3 Obyvateľstvo
4 Významné objekty
5 Šport
- 5.1 Zoznam ostatných športových klubov
6 Osobnosti mesta
7 Partnerské mestá
8 Iné projekty
9 Externé odkazy

Poloha [upraviť]

Reykjavík leží na juhozápade Islandu. Cez mesto preteká rieka Elliðaár, ktorej dva pramene vyvierajú v pohorí Bláfjöll, po ich sútoku sa stáva z potokov rieka Suðurá, ktorá neskôr vytvorí menšie jazero Helluvatn, ktoré je súčasťou väčšieho jazera Elliðavatn. Obidve jazerá patria do prírodnej rezervácie Heiðmörk. Rieka Elliðaár sa stáva riekou, až keď opúšťa jazero Elliðavatn, ktoré sa nachádza na juhovýchode mesta a ústi do zálivu Elliðaárvogur.

Keďže Island je ostrov vytvorený sopečnou činnosťou, tak aj okolie mesta je prevažne tvorené z vyvretých hornín (Diorit, Granit, Bazalt, a pod.)

Dejny [upraviť]

Reykjavík v 60-tych rokoch 19. storočia

Mesto (respektíve osada) bolo založené vikinským osadníkom Ingólfurom Arnarsonom už v roku 874. Pomenoval ho Reykjavík, čo znamená v islandčine dymová zátoka od termálnych prameňov a gejzírov v jeho okolí. Neskôr sa začala osada vyvíjať vďaka augustiniánskému kláštoru postaveným na neďalekom ostrove Viðey v roku 1226.

V polovici 18. storočia chcel miestny podnikateľ rozvinúť hospodárstvo a ľahký priemysel. V tom čase bola v meste vybudovaná kresťanská katedrála a mesto sa stalo významným obchodným a námorným uzlom. 18. augusta 1786, vtedy 167 žijúcich obyvateľov v osade priznalo mestské právo. Od roku 1904 bolo mesto poctený titulom sídelného mesta vlády ostrova. Univerzita Háskóli Íslands bola v meste založená o 7 rokov neskôr roku 1911.