Reykjavík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 64°08′00″S 21°56′00″Z / 64.13333°S 21.93333°Z / 64.13333; -21.93333
Reykjavík
mesto
Reykjavík séð úr Hallgrímskirkju.jpeg
Flag of Reykjavik, Iceland.svg
Vlajka
Reykjavik Coat of Arms.svg
Erb
Štát Island Island
Rieka Elliðaár
Súradnice 64°08′00″S 21°56′00″Z / 64.13333°S 21.93333°Z / 64.13333; -21.93333
Rozloha 274,5 km² (27 450 ha)
Obyvateľstvo 119 108 (1.1.2011)
Hustota 433,91 obyv./km²
Vznik 17. storočie
Primátor Jón Gnarr
Časové pásmo ZEČ (UTC+0)
PSČ 101-155
Poloha mesta v rámci Islandu.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Islandu.
Wikimedia Commons: Reykjavík
Webová stránka: [1]

Reykjavík je hlavné a najväčšie mesto Islandu.

Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete, nachádza sa takmer pri severnom polárnom kruhu. Leží v juhozápadnej časti ostrova pri zálive Faxaflói. Mesto Reykjavík malo 119 108 obyvateľov pri sčítaní ľudu v roku 2011. Je v ňom rybársky, vlnársky, kožiarsky a lodiarsky priemysel. Zásoby teplej vody pochádzajú z horúcich prameňov. Na juh od mesta je satelitné prístavné mesto Hafnarfjörður.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Reykjavík leží na juhozápade Islandu. Cez mesto preteká rieka Elliðaár, ktorej dva pramene vyvierajú v pohorí Bláfjöll, po ich sútoku sa stáva z potokov rieka Suðurá, ktorá neskôr vytvorí menšie jazero Helluvatn, ktoré je súčasťou väčšieho jazera Elliðavatn. Obidve jazerá patria do prírodnej rezervácie Heiðmörk. Rieka Elliðaár sa stáva riekou, až keď opúšťa jazero Elliðavatn, ktoré sa nachádza na juhovýchode mesta a ústi do zálivu Elliðaárvogur.

Keďže Island je ostrov vytvorený sopečnou činnosťou, tak aj okolie mesta je prevažne tvorené z vyvretých hornín (Diorit, Granit, Bazalt, a pod.)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Reykjavík v 60-tych rokoch 19. storočia

Mesto (respektíve osada) bolo založené vikinským osadníkom Ingólfurom Arnarsonom už v roku 874. Pomenoval ho Reykjavík, čo znamená v islandčine dymová zátoka od termálnych prameňov a gejzírov v jeho okolí. Neskôr sa začala osada vyvíjať vďaka augustiniánskému kláštoru postaveným na neďalekom ostrove Víðey v roku 1226.

V polovici 18. storočia chcel miestny podnikateľ rozvinúť hospodárstvo a ľahký priemysel. V tom čase bola v meste vybudovaná kresťanská katedrála a mesto sa stalo významným obchodným a námorným uzlom. 18. augusta 1786, vtedy 167 žijúcich obyvateľov v osade priznalo mestské právo. Od roku 1904 bolo mesto poctený titulom sídelného mesta vlády ostrova. Univerzita Háskóli Íslands bola v meste založená o 7 rokov neskôr roku 1911.

Farebné strechy v Reykjavíku
Jazero Tjörnin v centre mesta

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Postupný vzrast populácie v Reykjavíku od roku 1786.

Rok Počet obyv.
1786 167
1801 600
1860 1450
1901 6321
1910 11 449
1920 17 450
1930 28 052
1940 38 308
1950 55 980
1960 72 407
Rok Počet obyv.
1970 81 693
1980 83 776
1985 89 868
1990 97 569
1995 104 258
2000 110 852
2005 114 800
2006 115 420
2007 117 721
2011 119 108

Významné objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatická fotografia mesta Reykjavík
Panoramatická fotografia mesta Reykjavík


Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídlia futbalové kluby Valur a Knattspyrnufélag Reykjavíkur. Mužský hádzanárský klub Valur Reykjavík je 21-násobným majstrom Islandu.

Zoznam ostatných športových klubov[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]