Temešvár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

O obci v Česku pozri Temešvár (okres Písek)

Radnica

Temešvár (rum. Timişoara, maď. Temesvár) je mesto v západnom Rumunsku. Má rozlohu 130,5 km² a s počtom obyvateľov cez 300 000 je štvrtým najľudnatejším mestom v Rumunsku. Temešvár je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu.

[upraviť] História

Prvá zmienka o oblasti dnešného Temešváru pod menami ako Dibiscos, Bisiskos, Tibiskos, Tibiskon, Timbisko pochádza z roku 1019 z písomností byzantského cisára Basilea II., aj keď nie všetci historici sa zhodujú s identifikáciou spomínaných názvov so súčasným Temešvárom.^{[chýba zdroj]} V dekréte uhorského kráľa Ondreja z roku 1212 sa taktiež spomína pevnosť Castrum Temesiensis a mesto samotné sa nachádza v dokumentoch z roku 1474.

V roku 1552 bol Temešvár dobytý Turkami, pod kontrolu monarchie sa dostal až v roku 1716. Po znovuobsadení Habsburgovcami nastáva rozmach mesta. V roku 1718 bol v Temešvári otvorený prvý pivovar v Banáte a Transylvánii a neskôr aj prvá továreň na spracovanie tabaku (taktiež aj prvá tabaková továreň v dnešnom Rumunsku). V rokoch 1728 až 1771 bol postavený kanál Bega, spájajúci mesto s Dunajom.

Mesto Temešvár bolo prvým v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj prvým v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Po prvej svetovej vojne bolo krátko obsadené Srbmi, ktorí Temešvár opustili 26. júla 1919 a následne bol Trianonskou zmluvou prisúdený Rumunsku.

[upraviť] Etnické zloženie obyvateľstva

Rumuni - 85,52 %
Maďari - 7,64 %
Nemci - 2,25 %
Srbi - 1,98 %
Rómovia - 0,96 %
Bulhari - 0,38 %
Ukrajinci - 0,23 %
Slováci - 0,17 %
Židia - 0,11 %
a iní

[upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstva

pravoslávni - 80,67 %
rímski katolíci - 10,15 %
pentekostalisti - 2,61 %
reformovaní - 1,95 %
baptisti - 1,48 %
grécki katolíci - 1,22 %
luteráni - 0,10 %
a iní.