Srbsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).
Srbská republika
Vlajka  štátu Srbsko Znak  štátu Srbsko
Vlajka - Srbsko Znak - Srbsko
Národné motto:
'
Serbia (orthographic projection).svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

Република Србија - Republika Srbija
  - Krátky Србија - Srbija
Úradné jazyky srbčina
Hlavné mesto Belehrad
Najväčšie mesto Belehrad
Hlava štátu Tomislav Nikolić (prezident)
Predseda vlády Aleksandar Vučić
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

110. miesto
88 361 km²
km²
km²
– %

Susedia Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina
Počet obyvateľov

  - Sčítanie november 2012

92. miesto
8 916 000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

73. miesto
101 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

–. miesto

Vznik

5. jún 2006

Forma štátu republika
Mena Srbský dinár
Gramotnosť 92 %
Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Bože pravde
Medzin. kód (ISO 3166-1) RS
Kód motorových vozidiel (OSN) SRB
Internetová doména .rs (od 2007)
Smerové telefónne číslo 00381

Srbsko (srb. Србија – Srbija), dlhý tvar Srbská republika, srb. Република Србија - Republika Srbija, je republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 mil. obyvateľov.

Vzniku samostatného Srbska predchádzal rozpad Juhoslávie v roku 1991 a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Nepokojný juhosrbský región Kosovo vyhlásil 17. februára 2008 bez súhlasu Belehradu samostatnosť, čo vyvolalo vlnu nepokojov a nesúhlas Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko (resp. Slovenskom neuznané Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.

Severnú a centrálnu časť pokrývajú roviny Panónskej panvy, na východné regióny zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, na južnú a západnú časť Srbska Dináre. Zo severu na juhovýchod preteká Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do oblasti Srbska prišli Slovania (Srbi) počas 6. storočia. Na územie pôsobil silný vplyv Východorímskéj ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslavie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Dušana Veľkého (13311355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom. Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.

V roku 1914 v Sarajeve srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola Juhoslávia v roku 1941 porazená a Srbsko bolo okupované. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.

Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. Potom sa republika rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska

Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[1][upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[2]:

a iní

Jazyky[upraviť | upraviť zdroj]

Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.

Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevážna väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
  2. Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva [online]. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (po srbsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]