Vojvodina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.
Vlajka Vojvodiny
Poloha Vojvodiny v Srbsku

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina).

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov - Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Bačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21,500 km², počet obyvateľov: 2 031 992, hustota obyvateľstva: 94,51/km² (2002). Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Obsah

[upraviť] Oficiálny názov v úradných jazykoch

  • srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
  • slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina [pozn 1]
  • rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
  • chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • rusínsky: Автономна Покраїна Войводина),

[upraviť] Národnostné zloženie (2002)

Narodnosti v Vojvodine.

[upraviť] Dejiny

Citadela v Petrovaradine, neďaleko mesta Novi Sad

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Kráľovstva SHS a po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

[upraviť] Administratívne členenie

Okruhy Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na 7 obvodov (okresov; po srbsky: okrug):

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština).

[upraviť] Slováci vo Vojvodine

Slováci vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v obci Petrovec (66,42 %) [1] a sú najvýznamnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,07 %). Celkovo žije vo Vojvodine 56,637 Slovákov, čo tvorí 2,79 %. Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.

[upraviť] Poznámky

  1. Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

[upraviť] Referencie

  1. [1]

[upraviť] Externé odkazy

Administratívne členenie Srbska Vlajka Srbska
Vojvodinský autonómny kraj

Juhobáčsky obvod | Juhobanátsky obvod | Severobáčsky obvod | Severobanátsky obvod | Stredobanátsky obvod | Sriemsky obvod | Západobáčsky obvod

Centrálne Srbsko

Mesto Belehrad | Borský obvod | Braničevský obvod| Jablanický obvod | Kolubarský obvod | Mačviansky obvod | Moravický obvod | Nišavský obvod | Pčinjský obvod | Pirotský obvod | Podunajský obvod | Pomoravský obvod | Rasinský obvod | Rašský obvod | Šumadijský obvod | Toplický obvod | Zaječarský obvod | Zlatiborský obvod

Kosovo (Autonómny kraj Kosovo a Metohija)

Obvod Gjakova (Đakovický obvod) | Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod) | Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod) | Obvod Peja (Pećský obvod) | Obvod Prishtinë (Prištinský obvod) | Obvod Prizreni (Prizrenský obvod) | Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)

Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch