Sremska Mitrovica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 44°58′21″S 19°36′26″V / 44.97250°S 19.60722°V / 44.97250; 19.60722
Sremska Mitrovica
(Сремска Митровица)
Mesto
Sremska Mitrovica Center 1.JPG
Centrum mesta
Grb sremska mitrovica.svg
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Vojvodina
Okres Sriemsky obvod
Obec Sremska Mitrovica
Nadmorská výška 82 m n. m.
Súradnice 44°58′21″S 19°36′26″V / 44.97250°S 19.60722°V / 44.97250; 19.60722
Rozloha 762 km² (76 200 ha)
Obyvateľstvo 39 084 (2002)
Hustota 51,29 obyv./km²
Primátor Branislav Nedimović
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 22000
Tel. predvoľba (+381) 22
EČV SM
Poloha mesta v Srbsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Srbsku
Wikimedia Commons: Sremska Mitrovica
Webová stránka: www.www.sremskamitrovica.org.rs

Sremska Mitrovica (historický slovenský názov Sriemska Mitrovica, srb. Сремска Митровица, chorv. Srijemska Mitrovica, maď. Szávaszentdemeter, v staroveku sa jeho časť volala Sirmium (po slovensky aj Sriem, Srem, Srjem), je mesto na severozápade Srbska. Leží v regióne Sriem v autonómnej provincii Vojvodina. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek a stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto existuje už od čias Rímskej ríše, kedy bolo ako Sirmium hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom kresťanstva a konalo sa tu niekoľko cirkevných koncilov. V 6. storočí mesto obsadili Avari, o niekoľko storočí neskôr Bulhari. Od roku 1521 patrilo Osmanskej ríši a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.

Rímski cisári[upraviť | upraviť zdroj]

V meste a jeho okolia sa narodilo desať cisárov:

Posledný cisár zjednotenej ríše Theodosius I. (378 – 395) bol v meste korunovaný.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1718 sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského Rakúska, ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku 1881 sa stalo centrom Sriemskej župy a v 20 storočí sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie.

Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou fašistického Chorvátska a okupovali ju nemecké vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti srbskému obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca Červená armáda 1. novembra 1944. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky Vojvodina a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sremska Mitrovica na českej Wikipédii.