Avari
Z Wikipédie
Avari sú nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri. Časť Avarov podrobili vychodní Turci, časť pred nimi utiekla a v roku 558 sa dostala do čiernomorských stepí.
Po roku 568 vtrhli Avari do Panónie a podmanili si tamojších Slovanov a Slovanov v blízkom okolí. Avari porazili Gepidov a osadili sa najprv pri Sáve. Čoskoro si vytvorili stredisko v okolí Debrecína. Avari boli výbojní kočovníci a viedli vojny kvôli koristi. Slovanov údajne využívali v boji ako pechotu, ktorá tvorila ich predné voje - takzvaní befulci. V 7. storočí čelili Avari v okolí dolnej rieky Morava vzbure Slovanov - pozri Samova ríša.
Po ovládnutí Panónie Avarmi sa spojili Anti s vojskami byzantského cisára, aby zničili panstvo Avarov. Cisársky vodca Priskos sa dostal so svojím vojskom cez Dunaj a zničil slovanské vojská pod vedením kniežaťa Musona, stojace v avarských službách. Priskos sa zmocnil aj Musonovho loďstva, ktorého i s jeho bratom zabil.
V roku 602 Avari podnikli trestnú výpravu proti Slovanom, spolčeným s Byzanciou. Výsledok bitky je neznámy, podľa niektorých názorov ustúpili Anti do Ruska, kde boli chránení proti útokom Avarov.
Ovládnutie slovanských kmeňov v Karpatskej kotline spôsobilo rozčesnitie západných Slovanov, od Slovanov usadených v alpskej oblasti. Slovania Avarov nazvali obri, čo zrejme značilo hrozný, krutý a veľký. Avari boli totiž veľkej postavy.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
 |
Tento etnologický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
