Sriemska župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sriemska župa
Župa v Uhorsku
Szerem coatofarms.jpg
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Chorvátsko
Sídlo župy Vukovar
Rozloha 6 866 km²
Obyvateľstvo 414 234 (1910) [1]
Hustota 60,3 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[2]
Chorváti 25,6 %
Maďari 7,1 %
Nemci 16,4 %
Rusíni 1,1 %
Slováci 3,3 %
Srbi 44,2 %
Ostatní 2,3 %
Szerem County Map.jpg
Wikimedia Commons: Syrmia County

Sriemska župa (po chorvátsky: Srijem, po maďarsky: Szerém vármegye alebo Szerémség, nemecky: Komitat Syrmien) je názov komitátu, stolice a župy na území historického Sriemu v Uhorsku (v neskorom stredoveku), v (uhorskom) Slavónskom kráľovstve (1745 – 1848 a 1860 – 1868/1872) a v Chorvátsko-Slavónsku (od 1868/1872). V súčasnosti jej územie leží vo východnom Chorvátsku a severozápadnom Srbsku. Hlavným mestom bolo mesto Vukovar.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Región je dnes administratívne rozdelený medzi Srbskom a Chorvátskom. Chorvátska časť Sriemu patrí Vukovársko-sriemskej župe, kým srbská časť Sriemu patrí hlavne Autonómnej pokrajine Vojvodine (okrem východnej časti ktorá patrí Belehradskej oblasti (centrálne Srbsko)). Na území Vojvodiny, Sriem patrí svojou najväčšou čiastkou Sriemskej oblasti, kým severná časť patrí Juhobáčskej oblasti. Medzinárodné hranice srbskej a chorvátskej časti Sriemu narysoval v roku 1945 Milovan Djilas na základe zhodných demografických kritérií. Hranice sú podobné vnútorným hraniciam Kráľovstva Juhoslávie (1929-1939).

Okresy pripojené hlavnému mestu Srbska, Belehradu sú: Surčin, Zemun a Novi Beograd. Okresy pripojené hlavnému mestu AP Vojvodiny, Novému Sadu: Petrovaradin a Sremski Karlovci. Okresy sriemskej oblasti AP Vojvodiny (Republika Srbsko): Beočin, Inđija, Irig, Pećinci, Ruma, Sremska Mitrovica, Stara Pazova a Šid. Mestá vojvodinskej časti Sriemu – v zložení Srbska sú: Sremska Mitrovica, Ruma, Inđija, Stará Pazova, Šíd, Petrovaradí, Sriemske Karlovce, Beočín a Irig. V priamej časti Srbska sú mestá: Zemun, Batajnica, Surčin, Dobanovci a nová belehradská štvrť Novi Beograd. V Chorvátsku, do sriemskej oblasti patria mestá: Vukovar, Vinkovci, Borovo, Županja a Ilok.

Hlavným mestom Sriemskeho regiónu je Sremska Mitrovica. Kultúrnym strediskom Slovákov v Srieme je Stara Pazova.

Sriemska župa bola na východe Slavónie a vo Vojvodine medzi riekami Dunaj a Sáva o rozlohe 6 865,8 km². Hraničila na severe s uhorskými župami Báč-Bodrog a Torontál, na východe s chorvátsko-slavónskymi župami Požega a Vitrovica, na juhozápade s rakúsko-uhorskou krajinou Bosna a Hercegovina a na juhovýchode so Srbským kráľovstvom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1. Az összes lélekszám, .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)