Sriemska župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sriemska župa
Erb Mapa
Szerem coatofarms.jpg
Szerem County Map.jpg
Poloha župy v Uhorsku
KoH-CS-Szerem.svg
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 6 866 km²
Počet obyvateľov 414 234 obyv.
Hustota obyvateľstva 60,3 obyv./km²
Centrum Vukovar
Súčasné krajiny Chorvátsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Chorváti 25,6 %
Maďari 7,1 %
Nemci 16,4 %
Rusíni 1,1 %
Slováci 3,3 %
Srbi 44,2 %
Ostatní 2,3 %
Náboženské zloženie {{{Náboženstvo}}}

Sriemska župa (po chorvátsky: Srijem, po maďarsky: Szerém vármegye alebo Szerémség, nemecky: Komitat Syrmien) je názov komitátu, stolice a župy na území historického Sriemu v Uhorsku (v neskorom stredoveku), v (uhorskom) Slavónskom kráľovstve (1745 – 1848 a 1860 – 1868/1872) a v Chorvátsko-Slavónsku (od 1868/1872). V súčasnosti jej územie leží vo východnom Chorvátsku a severozápadnom Srbsku. Hlavným mestom bolo mesto Vukovar.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Región je dnes administratívne rozdelený medzi Srbskom a Chorvátskom. Chorvátska časť Sriemu patrí Vukovársko-sriemskej župe, kým srbská časť Sriemu patrí hlavne Autonómnej pokrajine Vojvodine (okrem východnej časti ktorá patrí Belehradskej oblasti (centrálne Srbsko)). Na území Vojvodiny, Sriem patrí svojou najväčšou čiastkou Sriemskej oblasti, kým severná časť patrí Juhobáčskej oblasti. Medzinárodné hranice srbskej a chorvátskej časti Sriemu narysoval v roku 1945 Milovan Djilas na základe zhodných demografických kritérií. Hranice sú podobné vnútorným hraniciam Kráľovstva Juhoslávie (1929-1939).

Okresy pripojené hlavnému mestu Srbska, Belehradu sú: Surčin, Zemun a Novi Beograd. Okresy pripojené hlavnému mestu AP Vojvodiny, Novému Sadu: Petrovaradin a Sremski Karlovci. Okresy sriemskej oblasti AP Vojvodiny (Republika Srbsko): Beočin, Inđija, Irig, Pećinci, Ruma, Sremska Mitrovica, Stara Pazova a Šid. Mestá vojvodinskej časti Sriemu – v zložení Srbska sú: Sremska Mitrovica, Ruma, Inđija, Stará Pazova, Šíd, Petrovaradí, Sriemske Karlovce, Beočín a Irig. V priamej časti Srbska sú mestá: Zemun, Batajnica, Surčin, Dobanovci a nová belehradská štvrť Novi Beograd. V Chorvátsku, do sriemskej oblasti patria mestá: Vukovar, Vinkovci, Borovo, Županja a Ilok.

Hlavným mestom Sriemskeho regiónu je Sremska Mitrovica. Kultúrnym strediskom Slovákov v Srieme je Stara Pazova.

Sriemska župa bola na východe Slavónie a vo Vojvodine medzi riekami Dunaj a Sáva o rozlohe 6 865,8 km². Hraničila na severe s uhorskými župami Báč-Bodrog a Torontál, na východe s chorvátsko-slavónskymi župami Požega a Vitrovica, na juhozápade s rakúsko-uhorskou krajinou Bosna a Hercegovina a na juhovýchode so Srbským kráľovstvom.