Ostrihomská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ostrihomská župa
Erb Mapa
Ostrihom coatofarms.jpg
Esztergom county map.jpg
Poloha župy v Uhorsku
Esztergom.png
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 1 076 km²
Počet obyvateľov 90 817 obyv.
Hustota obyvateľstva 84,4 obyv./km²
Centrum Ostrihom
Súčasné krajiny Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Slováci 8,3 %
Maďari 80,8 %
Nemci 10,4 %
Náboženské zloženie Rímskokatolícke 84,8 %
Reformovaná k.c. 11,1 %
Evanjelické a.v. 0,9 %
Židovské 3,0 %

Ostrihomská župa/stolica, Ostrihomský komitát (po latinsky: comitatus Stringoniensis, po maďarsky: Esztergom (vár)megye, po nemecky: Graner Gespanschaft / Komitat Gran) bol jednen z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva.

V súčasnosti je územie bývalej župy približne rovnako rozdelené medzi Slovensko a Maďarsko riekou Dunaj.

Uhorský komitát/župa/stolica[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrihomská stolica susedila s Tekovskou, Hontianskou, Pešťsko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou a Komárňanskou stolicou. Rozloha župy v r. 1910 bola 1 076 km².

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom Ostrihomskej stolice bol Ostrihomský hrad a mesto Ostrihom, od ktorého je odvodený aj názov stolice. Počas tureckej okupácie časti Ostrihomskej stolice (1605 – 1663) to boli Nové Zámky v Nitrianskej stolici a od r. 1714 opäť Ostrihom.

Ostrihomská župa na južnom Slovensku

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrihomský komitát vznikol koncom 10. storočia ako jeden z prvých. Rozprestieral sa na oboch brehoch Dunaja, jeho centrom bol hrad v Ostrihome, ktorý bol významným hradom ešte počas existencie Veľkej Moravy. Súčasťou komitátu bola aj juhovýchodná časť Tekova. Od r. 1270 až do konca feudalizmu boli hlavou stolice prevažne ostrihomskí arcibiskupi.

Počas tureckých nájazdov bola stolica pustošená už od porážky pri Moháči 29. 8. 1526, po páde Budína roku 1541 obsadili Turci časť stolice na ľavom brehu Dunaja, roku 1543 aj Ostrihom a prenikli na sever za Dunaj. Turci na podrobenom území vytvorili Ostrihomský sandžak, získali takmer celé územie stolice; nepodrobené územia však neboli úplne slobodné, museli platiť Turkom dane. V roku 1594 cisárske vojská oslobodili Ostrihom, no roku 1605 ho Turci získali späť vrátane väčšiny stolice. Roku 1663 Turci získali celé územie stolice a stoličné úrady úplne zanikli. Stoličné úrady boli obnovené až po oslobodení Nových Zámkov a Budína roku 1691. Medzi rokmi 1683 – 1690 bola stolica spravovaná úradmi Komárňanskej stolice.

V rokoch 1786 – 1790 bola župa spojená s Komárňanskou stolicou (na Slovensku Komárňanská a v Maďarsku Ostrihomská stolica).

Ostrihomská stolica/župa bola rozdelená na dva slúžnovské okresy:

  • Parkanský (Processus Parkanyensis), súčasné Štúrovo
  • Ostrihomský (Processus Strigoniensis)

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1910 sa Ostrihomská župa delila na dva slúžnovské okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

    • Ostrihom

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrihomskú stolicu obývali okolo roku 1900 prevažne Maďari. Slováci žili severne od Dunaja v oblasti Divy, Šarkanu a Belej a v Pilišských vrchoch (Dág, Mogyorósbánya, Sárisáp), Nemci pri pravom brehu Dunaja a v Pilišských vrchoch.

Maďarská časť bývalej župy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa časť na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, južná zase Maďarska. V Maďarsku bolo územie Ostrihomskej župy spojené s Komárňanskou župou a vytvorená Komárňansko-ostrihomská župa (1918 – 1938).

Po druhej svetovej vojne bola maďarská časť župy bola opäť pripojená ku Komárňanskej župe, ktorá bola v roku 1992 premenovaná na Komárňansko-ostrihomskú župu.

Slovenská časť bývalej župy[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1917 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa časť na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, južná zase Maďarska. V Česko-Slovensku sa zvyšky Ostrihomskej a Rábskej župy spojili s Komárňanskou župou, čo pretrvalo do roku 1923. V rokoch 1923 – 1928 bolo územie súčasťou Nitrianskej veľžupy. V súčasnosti je územie súčasťou Nitrianskeho kraja.

Počas 2. svetovej vojny bola slovenská časť bývalej Ostrihomskej župy obsadená Maďarskom (na základe Viedenskej arbitráže), ktoré obnovilo pôvodnú Ostrihomskú župu. Po vojne však boli ustanovené predvojnové hranice.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti patrí slovenská časť župy skôr medzi stredne bohaté slovenské oblasti s vyššou nezamestnanosťou, veľa obyvateľov z okolia Štúrova dochádza za prácou do Bratislavy alebo Ostrihomu.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najzaujímavejšie pamiatky patrí mesto Ostrihom s klasicistickou bazilikou týčiacou sa nad mestom, v ktorej sú uchované biskupské rúcha z 15. – 19. storočia a Ostrihomský hrad.

V Štúrove sa nachádza termálne kúpalisko Vadaš. Mestá sú spojené obnoveným mostom Márie-Valérie, ktorý zrekonštruovali (dostavali chýbajúce časti medzi piliermi) r. 1999. Zničený bol ustupujúcimi nemeckými vojskami r. 1944.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]