Ostrihom (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°47′33″S 18°44′35″V / 47.79250°S 18.74306°V / 47.79250; 18.74306
Ostrihom
Esztergom
Esztergom infobox-1.jpg
Ostrihom
Flag of Esztergom.svg
Vlajka
BlasonHU-esztergom.svg
Erb
Štát Maďarsko
Región Komárňansko-ostrihomská župa
Rieka Dunaj
Nadmorská výška 105 m n. m.
Súradnice 47°47′33″S 18°44′35″V / 47.79250°S 18.74306°V / 47.79250; 18.74306
Rozloha 100,35 km² (10 035 ha)
Obyvateľstvo 30 928 (2009)
Hustota 308 obyv./km²
Vznik 972
Primátor Éva Tétényi
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2500-2509
Telefónna prevoľba 0036 33
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Webová stránka: www.esztergom.hu
Most Márie Valérie

Ostrihom (lat. Strigonium, nem. Gran, maď. Esztergom) je mesto v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe. Počet obyvateľov 30 928 (2009), rozloha 100,35 km2.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na rieke Dunaj, priamo na hranici so Slovenskom, na úpätí Pilišského pohoria. Na slovenskej strane Dunaja sa oproti Ostrihomu nachádza mesto Štúrovo.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Súsošie Krst sv. Štefana

Prvými obyvateľmi mesta známymi podľa mena boli Kelti, potom bolo územie osídlené v rímskej dobe Rimanmi – bola tu osada s menom Salvio Mansio.

Po období sťahovania národov sa tu asi okolo roku 500 usídlili Slovania, ktorí bývalú rímsku pevnosť nazvali „Strěgom“, podľa toho, že „strážila“ dôležitý prechod cez Dunaj do dnešného Slovenska. Odtiaľ pochádza aj maďarský názov mesta. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk (hradných miest) Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy.

Po príchode starých Maďarov do oblasti (začiatkom 10. storočia) sa Ostrihom koncom 10. storočia stal sídlom veľkokniežaťa Gejzu a až do konca 12. storočia bol jedným z hlavných sídiel uhorských vládcov. Sv. Štefan tu bol roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa, asi za jeho vlády vznikol Ostrihomský komitát, a v roku 1000 tu bolo založené Ostrihomské arcibiskupstvo, ktorého územie zodpovedalo Nitrianskemu kniežatstvu.

Po celý stredovek bol Ostrihom jedno z najvýznamnejších miest Uhorska (hoci nebol slobodným kráľovským mestom). V roku 1242 Mongoli počas vpádu do Uhorska dobyli len mesto, hrad sa dokázal ubrániť. Od druhej polovice 12. storočia bol Ostrihom sídlom križiackeho rytierskeho konventu. V druhej polovici 13. storočia Belo IV. preniesol svoje sídlo na Vyšehrad a tým Ostrihom prestáva byť hlavným mestom Uhorska. Zhruba od tohto obdobia až do roku 1895 sa mesto skladalo okrem vlastného podhradia ešte z častí Svätý Tomáš a Svätý Juraj.

V roku 1543 ho obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa presťahoval takmer na tristo rokov do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo, tak ako aj sídlo kapituly, v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídlom bega sandžbega (čiže prednostu tureckého sandžaku, administratívneho okresu). V nasledujúcom období sa zviedli o Ostrihom v rokoch 15941605 mnohé boje, ktoré boli vcelku neúspešné a mesto bolo takmer úplne zničené. V osmanskom období sa v meste, podobne ako v Komárne, usadilo aj veľa (dnes už asimilovaných) Srbov. Až v roku 1683 mesto s konečnou platnosťou vyslobodili z tureckého obsadenia vojská Jána Sobieskeho a Karola Lotrinského

Keďže mesto po porážke Turkov zostalo spustošené, bolo dosídlené cudzincami najmä Slovákmi (pretože Slovensko ležalo mimo bývalého osmanského územia), ktorí sa však postupne pomaďarčili. Z konca 17. storočia sa napríklad zachovali po slovensky písané artikuly súkenníckeho cechu, ktorý tam založili siedmi súkennícki majstri prisťahovaní z Rajca.

V roku 1708 sa Ostrihom stal slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup aj kapitula. Keďže Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie sa rozprestieralo hlavne na Slovensku, študovalo a pôsobilo tu veľa slovenských národovcov, napríklad Ján Palárik, Andrej Kmeť či F. R. Osvald.

Terajšia bazilikaKatedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom) tvoriaca dominantu mesta sa na podnet slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya začala stavať v roku 1822. Slávnostne bola vysvätená 31. augusta 1856 a úplne dokončená v roku 1869. Bola postavená podľa vzoru Baziliky sv. Petra v Ríme na mieste bývalého katedrálneho kostola, ktorý bol spustošený roku 1543.

Na konci druhej svetovej vojny (1944) ustupujúci Nemci zničili Most Márie Valérie spájajúci Štúrovo s Ostrihomom, obnovený bol až v roku 2001.

Pozoruhodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (18221856)
  • Bakócova kaplnka (renesančná kaplnka z rokov 15061507)
  • veľká obrazáreň starého umenia, ktorá obsahuje sakrálne pamiatky väčšinou z územia dnešného Slovenska (dôvod pozri Dejiny)
  • knižnica s mnohými starobylými kódexami, inkanábulmi a jedinečnými knihami (asi 40 000 zväzkov)
  • archívy prevažne s materiálmi k dejinám Slovenska
  • múzeum s numizmatickou zbierkou

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maďari – 92,9 %
  • Rómovia – 2,4 %
  • Nemci – 1,4 %
  • Slováci – 0,1 %
  • Poliaci – 0,1 % a iní

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci – 65,8 %
  • grécki katolíci – 0,9 %
  • reformovaní (kalvíni) – 7,4 %
  • evanjelici a. v. – 1,2 %
  • bez vyznania – 23,9 % a iní

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]