Valentín Balaša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Barón Valentín Balaša z Ďarmôt a Modrého Kameňa
Balassi2.jpg
Valentín Balaša
Narodenie 20. október 1554
Zvolenský zámok, Habsburská monarchia
Úmrtie 30. máj 1594 (39 rokov)
Ostrihom, Habsburská monarchia
Zamestnanie vojak, básnik
Národnosť maďarská
Obdobie písania humanizmus, renesancia
Žánre stanca - Balassa stanza, divadelná hra
Témy láska, náboženstvo, vojenstvo, patriotizmus
Literárne hnutie neskororenesančná literatúra v Uhorsku
Manželka Kristína Dobóová
Deti Ján (1585-?)
Ovplyvnil
Ovplyvnený

Valentín Balaša alebo Valent Balaša[1][2] (maď.) Balassi Bálint alebo Balassa Bálint, titul: Baron Bálint Balassa de Gyarmath et Kékkeő, slov. barón Valentín Balaša z Ďarmôt a Modrého Kameňa, (* 20. október 1554, Zvolen - † 30. máj 1594 Ostrihom (mesto), pochovaný v kostole v obci Hybe na Slovensku[3].) bol uhorský renesančný básnik, ktorý písal po maďarsky, turecky a po slovensky. Je zakladateľom modernej maďarskej lyrickej poézie a prvým autorom maďarskej erotickej poézie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Balaša pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny Balašovcov. Jeho predkovia vlastnili v 13. storočí liptovské obce Iľanovo a Paludzu, ktoré vymenili za Ďarmoty, kde sa na dlhú dobu usídlili. Na prelome 13. a 14. storočia získali aj panstvo Modrý Kameň (maďarsky Kékkeő), v rokoch 1554-1600 vlastnili aj hrad Liptovský Hrádok.

Valentín prežil svoje detstvo na Zvolenskom zámku, ale aj na hrade v Liptovskom Hrádku. Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie - ovládal až osem jazykov. Balaša študoval na univerzitách v Nemecku (od roku 1565 študoval napríklad v Nürnbergu) i v Taliansku a dosiahol výborné vzdelanie v literatúre. Istý čas bol jeho učiteľom evanjelický kňaz Peter Bornemisa (maďarsky Bornemissza Péter). V rokoch 1573-1574 študoval na vojenskej škole v Jágri (dnes Eger).

Od roku 1575 pôsobil na území Sedmohradska, kde sa účastnil bojov proti vojskám sedmohradského vojvodu Štefana Bátoriho, ale počas bojov upadol do jeho zajatia. Keď sa Bátori stal poľským kráľom, zobral ho vo svojom sprievode do Poľska, kde sa Balaša zúčastnil v roku 1577 bojov pri Gdańsku proti cisárskej armáde.

V roku 1577 sa vrátil do Uhorska. Koncom 70-tych rokov žil opäť na hrade Liptovský Hrádok, ktorý mu pripadol pri delení rodových majetkov. S vlastnou rodinou viedol viaceré právne spory kvôli rodovým majetkom. Spolu s bratom Františkom sa postaral o obnovu hradu a dal ho obohnať novým múrom. Pre zvýšenie poddanských povinností sa však dostal do konfliktu s vlastnými poddanými, najmä v obci Pribylina.

V rokoch 1579-1582 bol dôstojníkom v posádke Jágerského hradu, neskôr sa vrátil do Zvolena. V roku 1588 slúžil u hlavného kapitána v Nových Zámkoch. V roku 1589 cestoval po Sedmohradsku, ale koncom roku 1589 odišiel opäť do Poľska, kde žil najmä v Krakove. Na jeseň 1591 sa vrátil do Uhorska a obchodoval s vínom.

Valentín Balaša sa v roku 1593 zapojil do bojov pätnásťročnej vojny proti Osmanom v radoch cisárskeho vojska, teda na strane Habsburgovcov, bojoval vo vojsku Mikuláša Pálfiho a zúčastnil sa dobytia hradov Divín (hrad) a Modrý Kameň. Pri obliehaní Ostrihomu bol ťažko ranený - odtrhlo mu obe nohy - a do troch dní skonal. Pôvodne vyznával kalvínsku vieru, ale neskôr prestúpil na rímskokatolícke vierovyznanie.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Valentín Balaša písal po maďarsky, slovensky a po turecky. Okrem poézie napísal aj jednu komédiu v maďarčine. Slovenské básne objavili až v roku 1949 vo viedenskej Národnej knižnici. Dovtedy nikdy nevyšli knižne. Balaša písal v slovenčine nábožensky ladené básne a jednu o láske: "Pieseň v mene peknej devy". Je autorom tejto časovo najstaršej svetskej ľúbostnej básne v slovenčine uverejnenej v kódexe Jána Jóba Fanchaliho, ktorý má neskororenesančný charakter.[3]

Valentín Balaša písal stance a dal meno jednému ich druhu - "Balašova stanca" (Balassi stanza). Má rýmovú štruktúru a a b c c b d d b alebo v deväť veršovej slohe sa opakujúce rýmy v treťom, šiestom a deviatom verši. Balaša má vyspelú básnickú techniku. Jeho hrdinské básne ako aj náboženské básne patria k vrcholom renesančnej lyriky.[4]

Zoznam známych diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zbierka básní - stancí, zozbieraná do rukopisu v roku 1589, maďarsky, našla sa až v r. 1874 v knižnici rodu Radvanských.
  • Kódex Jána Jóba Fanchaliho - Krásna maďarská komédia, divadelná hra prepracovaná podľa talianskeho vzoru, maďarsky "Szép magyar komédia" alebo v slovenčine "Credulus a Júlia", ktorú objavil slov.lit. vedec Ján Mišianik v roku 1959[4]
  • Pieseň v mene peknej devy- báseň v slovenčine[3]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bálint Balassi : Poeta i żołnierz (450-lecie urodzin). Krosno 2004, 152 s. [bez ISBN] (po poľsky) [obsahuje preklady Balašovej poézie do poľštiny a záverečnú biograficko-literárnu štúdiu]
  • ERDÉLYI, P.: Balassi Bálint élete. (Život Valentína Balašu) Budapest 1899 (po maďarsky)
  • ECKHARDT, S.: Az ismeretlen Balassi Bálint. (Neznámy Valentín Balaša) Budapest 1943 (po maďarsky)
  • FERENCOVÁ, Helena - ANTOLOVÁ, Erika (eds.): Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí. Zborník z medzinárodnej konferencie Modrý Kameň, jún 2012. Modrý Kameň : SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň, 2013. 448 s. ISBN 9788080603083
  • HANKO, Jaroslav: Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kameňa. [B. m. v.] 2012, 182 s. ISBN 9788097093303

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FEKETE-APOLKIN, Ján. Valent Balaša: život, dielo, súvislosti: (modrokamenská pocta renesančnému básnikovi). Modrý Kameň : Mestský úrad, 2005. ISBN 80-969447-3-8.
  2. Encyclopaedia Beliana. heslo: Balašovci
  3. a b c MATISKOVÁ, Elena. Bálint Balassi – Valentín Balaša [online]. 2004. Dostupné online.
  4. a b Malá encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava : Obzor, 1981, s. 45

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]