Modrý Kameň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°14′27″S 19°19′59″V / 48.240833°S 19.333056°V / 48.240833; 19.333056
Modrý Kameň
mesto
Modrý Kameň-Kékkő-view from Castle.JPG
Výhľad z hradu na mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Novohrad
Nadmorská výška 240 m n. m.
Súradnice 48°14′27″S 19°19′59″V / 48.240833°S 19.333056°V / 48.240833; 19.333056
Rozloha 19,64 km² (1 964 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 594 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 81,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Primátor Aladár Bariak[3] (SDKÚ-DS, KDH, NOVA)
PSČ 992 01
ŠÚJ 516210
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Modrý Kameň
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Modrý Kameň je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 bol Modrý Kameň najmenším mestom na Slovensku podľa počtu obyvateľov.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mestečko sa nachádza na juhovýchodnom okraji Krupinskej planiny, v úzkom údolí Riečky a čiastočne aj Krtíša. Z juhu tu zasahuje okraj Ipeľskej kotliny. Modrým Kameňom prechádza cesta II/527 z Veľkého Krtíša na Zvolen cez Senohrad.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Jarmočná, Zvolenská, Školská, Poľná, Športová, Pod Hradom, Ďurička, Sklená, Strhárska, Zámocká, Prše, Dolina, Riečky, Dolinská, Agátová, Kvetová, Lipové námestie, Mariánske námestie, Kvetová, Pánska cesta, Drieňovská, Cintorínska, Úzka

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Družobné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Modrý Kameň v súčasnosti udržiava družobnú spoluprácu s nasledovnými obcami (mestami):

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Nad mestom sa nachádza zrúcanina hradu Modrý Kameň a kaštieľ v ktorom sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek SNM. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže. Zaujímavosťou je historická expozícia zubnej techniky, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorú v priestoroch múzea dlhodobo prezentuje Slovenská komora zubných technikov. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej sídli múzeum.

Kalvária[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi mnohými pamätihodnosťami Modrého Kameňa zvláštnu pozornosť si zaslúži miestna Kalvária, ktorá je pre svoju krásnu polohu a prírodnú krásu jedinečná. Jej pôvod je neznámy, ale je pravdepodobné, že bola založená na začiatku 18. storočia a založil ju apoštolský gróf Pavol Balassa. V roku 1855 sa podarilo s finančnou podporou zemepána baróna Antona Balassu a zbožných veriacich Kalváriu obnoviť. Čoskoro bolo badať, že toto sv. miesto si opäť obľúbili nielen veriaci z Modrého Kameňa, ale aj veriaci susedných obcí. Plán staníc kalvárie vypracoval Samuel Lániy, inžinier panstva. Obrazy podľa najlepších vzorov boli namaľované na železné platne v Pešti pod dohľadom Antona Szántofyho, prepošta a neskôr ostrihomského kanonika. Ostatné práce vykonávali modrokamenský robotníci a nádenníci. Krížová cesta bola posvätená v roku 1857 Michalom Kempom, ostrihomským kanonikom, opátom a novohradským hlavným dekanom, za prítomnosti početných svetských pánov a množstva veriacich. Za farára Jána Munkayho roku 1859 bola na kalvárskom vrchu postavená kaplnka ku cti Bolestnej Matky daroval Gabriel Pavlíkom, farárom zo Slovenského Medera (Palárikova) a maľoval ho významný maliar Pešky. Obraz predstavuje Bolestnú Pannu Máriu stojacu pod krížom a z kríža vyžarujúci meč zraňuje jej srdce. V rokoch 1862 – 1864 v priestore medzi Krížovou cestou a kaplnkou Bolestnej Matky bolo postavených 5 staníc, ktoré zobrazujú náboženské pravdy takto: 1. očistec, 2. posledný súd, 3. zmŕtvych vstanie Krista Pána, 4. anjela strážcu a 5. vyobrazuje blahoslavenú Pannu ako Útočište hriešnikov, Obrazy sú dielom ak. maliara Jána Hofrichtera. Jednotlivé stanice, v ktorých sú tieto obrazy umiestnené, ako aj stanice Krížovej cesty boli za účinkovania farára Jozefa Blašku obnovené. Nemožno nespomenúť, že obce Čebovce a Nenince dali obnoviť po jednej stanici Krížovej cesty. Hlavná kaplnka krížovej cesty bola obnovená za farára Ernesta Pastírika. Hore od Bolestnej Matky na vzdialenosť 100m vypína sa vo výške 500m nad morom 6m vysoký kríž. Kríž bol postavený v roku 1863 na pamiatku veľkého dobrodincu Kalvárie, kardinála Jána Szcitovského, ktorý v roku 1863 poctil Modrý Kameň svojou návštevou. Tento významný kríž v noci 19. novembra 1911 bol víchricou vyvalený. 6. apríla 1912 bol opäť postavený. Táto Kalvária je na peknom vyvýšenom mieste a viditeľná z diaľky. Je i posvätným miestom a medzi zbožným ľudom je zachovávaná vo veľkej úcte.

Turci v Modrom Kameni[upraviť | upraviť zdroj]

Turecký sultán po smrti Jána Zápolského (1540) začal vystupovať ako ochranca jeho rodiny a začal pomaly obsadzovať Dolnú zem a dokonca sa zmocnil aj Budína, neúprosne sa tlačili hore Dunajom obsadzujúc jeden hrad za druhým. V roku 1559 uzavrel kráľ Ferdinand so sultánom mier na osem rokov. Snem rozhodol opraviť za štátne peniaze Modrý Kameň, Divín a ďalšie hrady. V roku 1562 povolal Ferdinand do Krupiny asi 10 tisícové vojsko z roľníkov, baníkov, remeselníkov a zemanov. Vojsku chýbali strelné a ťažké zbrane. Podarilo sa mu síce vytlačiť Turkov z Poiplia, ale pri Sečanoch bolo toto vojsko úplne rozbité. Podľa vtedajších správ to bola po moháčskej najkrvavejšia bitka. A Turci postupovali v dobíjaní ďalej. Mimo ich sféry sa nachádzali ešte hrady Šomoška, Divín a Modrý Kameň. Podľa opätovných uznesení uhorského snemu (naposledy v rokoch 1567, 1568) sa mala zvýšiť obranyschopnosť Modrého Kameňa a Divína – mali sa dostavať objekty pre početnejšie posádky a objekty proti delostreleckej paľbe. Začiatkom júla 1575 budínsky paša zorganizoval ofenzívu na likvidáciu ďalších novohradských oporných bodov. Vojenské sily Novohradského, Sečianskeho a Fiľakovského sandžaku(turecká vojensko–správna územná jednotka) posilnili jednotky pašu Mustafu Sokoliho. Dna 17.júla 1575 Turci napadli Modrý Kameň, ktorý po troch dňoch dobyli. Veliteľ Imrich Pribek aj s hŕstkou obrancov ušiel na Divín. Pozadie a priebeh tureckej ofenzívy vyvolalo veľa pochybností a obáv. Boje sa odohrali v čase „mieru“ a navyše v tom čase pri Zvolenskej Slatine táborilo desaťtisícové vojsko pod vedením Šimona Forgáca, no nezasiahlo. Súčasníci podozrievali zo zrady Jána Balassu, ktorý v roku 1575 zomrel, podľa niektorých od žiaľu nad stratou svojich hradov. O dobýjaní hradov Modrý Kameň a Divín sa zachovala ľudová povesť, ktorej rukopis pochádza z roku 1678. Podla povesti Turci vyzvali obkľúčenú posádku Modrého Kameňa, aby sa vzdala, čo posádka odmietla. Tých, čo nepadli, Turci pochytali a pod hradom postínali. V Modrom Kameni zotrvali Turci necelých 20 rokov. Usadili sa na širokom okolí v severnom Novohrade a juhovýchodnom Honte. Celkom zničili blízku dedinu Horné Strháre. V Doline postavili mlyn a v okolí Ipľa chceli pestovať ryžu. Modrokamenský hrad prestavali a vytvorili dvojité opevnenie – premenovali ho na Ikipolanku. Na porade v Tokaji (1591) sa rozhodlo pre bezpečnosť banských miest, o ktoré sa Turci neprestali usilovať, že treba dobyť naspäť hrad Divín alebo Modrý Kameň. Za veliteľa tejto operácie bol určený hlavný novozámocký kapitán Mikuláš Pálfi. Kráľovské vojská obsadením hradov v južnej časti Uhorska, medzi nimi aj hrad Modrý Kameň (15.12.1593 – pred odchodom ho Turci vyhodili do povetria), pristrihli rozpínavé turecké krídla. Začalo sa s rekonštrukciami späť získaných hradov, ktoré prebiehali zdĺhavo. Hoci Turkom už dochádzali v Uhorsku sily, podnikali z okupovaných pevností pustošivé nájazdy. K priamym následkom tureckej invázie patrí aj značný úbytok obyvateľstva. Turecké plienenie nevyváži ani kamenný most cez rieku Ipeľ, postavený pri Muli, vysadený gaštanový háj pri Modrom Kameni z roku 1580, ryžové polia v Poltári, rozšírenie tulipánov a niektorých predmetov osobnej spotreby (čižmy, kefa, papuče).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]