Zvolen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Zvolen pozri Zvolen (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°34′42″S 19°07′24″V / 48.578333°S 19.123333°V / 48.578333; 19.123333
Zvolen
mesto
Zvolen hrad.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Pohronie
Rieky Hron, Slatina
Nadmorská výška 293 m n. m.
Súradnice 48°34′42″S 19°07′24″V / 48.578333°S 19.123333°V / 48.578333; 19.123333
Rozloha 98,73 km² (9 873 ha) [1]
Obyvateľstvo 43 100 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 436,54 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Primátor Ing. Miroslav Kusein[3] (SMER, ĽS-HZDS, KDH, MOST-HÍD, KSS, HZD, SZS, ZRS, EDS, SF)
PSČ 960 01
ŠÚJ 518158
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Zvolen
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zvolen.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Katolícky kostol vo Zvolene
Námestie SNP - pešia zóna
Námestie SNP a Zvolenský zámok cez zimné obdobie
Časť mesta z Pustého hradu

Zvolen (maď. Zólyom, nem. Altsohl) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku[4], sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu, centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina južne od mesta Banská Bystrica. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana, Kremnické vrchy, Javorie. Taktiež je významný uzol v rámci Slovenska. Blízkosť maďarských hraníc /70 km/, hlavný ťah na Poľsko z južnej strany a jeden z dvoch hlavných ťahov zo západu na východ robia zo Zvolena strategické miesto. Urbanistický priestor Zvolen - Banská Bystrica s takmer 150 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva v SR.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1773 Veterozolium, Zolyom, Altsoll, Zwolen
  • 1786 Altsohl, Vetusolium, Zwolen
  • 1808 Veterosolium, Vetusolium, Ó-Zólyom, Altsohl, Ztarý Zwolen
  • 1877 Ózólyom
  • 1882 – 1913 Zólyom
  • 1920 Zvolen

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.

V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.

Slovanské osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela III. (1172 – 1196). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 ˇobnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto.

Neskorý stredovek a novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 (1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.

Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.

Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján - Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate do Vrútok, čím sa vybudovalo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu, ako aj trate do Banskej Bystrice, Nových Zámkov a Čaty. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.

Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Pohronskej župy so sídlom vo Zvolene.

Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základné sídelné jednotky ZSJ: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie, Dúbravy
  • Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová
  • Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad
  • Osady: Bakova Jama, Podnásad

Ulice a námestia[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci – 95,87 %
Česi – 1,20 %
Rómovia – 0,94 %
Maďari – 0,50 %
Ukrajinci – 0,05 %
Nemci – 0,03 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

rímskokatolíci – 52,46 %
bez vyznania – 26,43 %
evanjelici a. v. – 15,04 %
grécki katolíci – 0,46 %
pravoslávni – 0,14 %
a iní

počet obyvateľov 48576

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Víkend atraktívneho divadla – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia. Založil ho 17. novembra 1989 Boris Kršňák, koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. 11.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Grygar,(*1926) – významný československý výtvarník.
  • Mgr. Ondrej Bartoš – (* 1926 Môťová pri Zvolene) – redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
  • Alexander Doman (*1914 Nové Mesto nad Váhom – † 1996 Zvolen) - významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
  • Ailsa Domanova (*1927 Dagenham, Essex)britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
  • Václav Hanuliak (*1947 Dunajská Lužná – † 2009 Banská Bystrica) archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
  • Ľudovít Štúr - spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
  • Matej Bel - polyhistor
  • Valentín Balaša - spisovateľ

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Lašák (*1979) - Slovenský hokejový brankár
  • Valentín Balaša (1554 – 1594) – uhorský šľachtic, renesančný básnik, autor lyrickej poézie.
  • Pavel Tešlák (1759 – 1801) – evanjelický farár, autor väčšieho množstva duchovných piesní.
  • Jozef Kozáček (1807 – 1887) – katolícky kňaz, významný národný buditeľ, príslušník 2. generácie bernolákovcov, zakladajúci člen Matice slovenskej, od r. 1870 jej predseda. Výrazne sa zaslúžil o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na viacerých gymnáziách.
  • Juraj Bánik (1818 – 1901) – advokát, hlavný mestský notár, pričinil sa o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Prispieval do slovenských časopisov, angažoval sa pri vzniku továrne Union.
  • Matej Butschany (1731 – 1796) – slovenský fyzik a matematik, autor odborných publikácií, pôsobil na nemeckých univerzitách.
  • Emil Makovický (1908 – 1986) – evanjelický farár, redaktor, publicista.
  • Jozef Cíger-Hronský (1896 – 1960) – významný slovenský spisovateľ, maliar a publicista, čelný predstaviteľ Matice slovenskej v období vojnového Slovenského štátu.
  • Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 – 1901) – slovenský básnik, dramatik, vydavateľ, publicista, redaktor novín Pešťbudínske vedomosti.
  • Ján Adolf Ferienčík (1863 – 1925) – spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník medzi americkými Slovákmi.
  • Elena Nábělková, rod. Veselová (1896 – 1986) – slovenská kultúrna pracovníčka, pedagogička, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
  • Ivan Vesel (1901 – 1964) – právnik, protifašistický bojovník, brat generálov Mirka a Milana Vesela
  • Mirko Vesel (1903 – 1976) – generál, významný účastník SNP, dvojča gen. Milana Vesela
  • Milan Vesel (1903 – 1984) – generál, významný účastník SNP, dvojča gen. Mirka Vesela
  • Miloš Vesel (1904 – 1989) – generál, významný účastník SNP, brat dvojičiek generálov Mirka a Milana Vesela
  • Zora Paulendová, rod. Veselová (1905 – 1999) – zvolenská herečka, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
  • Štefan Severíny (1909 – 1986) – všestranný športovec, atlét, futbalista aj volejbalista, člen Sokola, cvičiteľ
  • Eugen Pauliny (1912 – 1983) – významný slovenský jazykovedec, literárny vedec.
  • Andrej Ľudovít Katina (1909 – 1968) – spisovateľ, redaktor, evanjelický biskup.
  • Jozef Korbačka (1907 – 1943) – dramatik, organizátor ochotníckeho divadelného života vo Zvolene.
  • Viktória Hornáková (1909 – 1983) – učiteľka a prekladateľka nemeckej literatúry do slovenčiny.
  • Pavol Marcely, generálmajor (1914 – 1980) – absolútne najmladší generál slovenskej národnosti (36 ročný). Bojoval v 2. svetovej vojne aj v SNP.
  • Otto Frank (1925 – 1945) – umeleckým menom Martin Jerguš, mladý povstalecký básnik, ktorý sa aktívne zapojil do SNP. Bol popravený v Kováčovej.
  • Ľudovít Fuchs (*1926) – básnik, spisovateľ, redaktor. Venoval sa najmä lyrickej tvorbe.
  • Ondrej Bartoš (*1926) – publicista, spisovateľ, učiteľ.
  • Ernest Štric (1925 – 1993) – dramatik, publicista, vysokoškolský pedagóg. Pre zvolenské divadlo napísal zámockú veselohru Zálety kráľa Mateja.
  • Mojmír Mamojka (*1950) – právnik, vysokoškolský pedagóg, verejný činiteľ – poslanec NR SR (SMER – SD)
  • Ivo Gogál (*1959) – slovenský divadelný, filmový, televízny a dabingový herec, dlhoročný člen SND.
  • Ján Greššo (*1952) – slovenský divadelný a filmový herec a riaditeľ nitrianskeho divadla.
  • Karol Chmel (*1953) – slovenský básnik
  • Ján Klimo (1921 – 2001) – slovenský herec a divadelný režisér, starý otec slov. herca Maroša Kramára.
  • Jozef Lacko (1917 – 1978) – architekt, VŠ-pedagóg, profesor
  • Milan Lasica (*1940) – významný slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec a režisér.
  • Vladimír Mečiar (*1942) – významný ponovembrový politik, zakladateľ HZDS, stál pri rozdelení ČSFR na 2 samostatné republiky (ČR a SR), 3-násobný premiér SR.
  • Eva Matejková (*1950) – slovenská herečka, manželka herca Mariána Slováka.
  • Ján Midriak – evanjelický kňaz, biskup.
  • Ivan Palúch (*1940) – významný slovenský filmový herec, ktorý sa presadil aj v zahraničnej kinematografii.
  • Alexandra Pavelková (*1966) – slovenská spisovateľka vedecko-fantastickej literatúry.
  • Juraj Slezáček (*1943) – slovenský herec a divadelný pedagóg, dlhoročný člen SND.
  • Gustáv Stadtrucker (1906 – 1980) – architekt, ochotnícky herec, spoluzakladateľ divadelného krúžku Detvan, účinkoval aj vo filmoch.
  • Boris Kršňák – zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu a organizátor významných kultúrnych podujatí, syn Štefana Kršňáka, bývalého zvolenského herca a dramatika
  • Ľubomír Marko, MUDr. (*1962) – významný slovenský špecialista v oblasti mikrochirurgie.
  • Marián Havlíček (1953 – 1972) - kajakár, olympionik
  • Boris Beláček, RNDr. (*1960) – banský geológ a vysokoškolský pedagóg
  • Elena Kaliská (*1972) – úspešná kajakárka, slovenská olympionička, držiteľka viacerých medailí.
  • Gabriela Stacherová (*1980) - kajakárka, olympionička
  • Marek Gašpar Šafárik (*1979) – výtvarník, scénogral.
  • Igor Longauer (*1938) - šľachtiteľ poľnohospodárskych plodín, vyšľachtil historicky prvú odrodu nahého ovsa (Avena nuda, pod menom Detvan) na Slovensku
  • Zoltán Bitskey(1904 – 1988)- plavec, olympionik
  • Dagmar Bílková(*1967)- strelkyňa, olympionička
  • Vladimír Slamka(*1966) - strelec, olympionik

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je členom Douzelage, spoločenstva niektorých miest Európskej únie.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Miroslav Kusein je v zozname. Dostupné online.
  4. Historický kalendár [online]. mesto Zvolen, rev. 2009-03-09, [cit. 2011-10-11]. Dostupné online.
  5. Dejiny mesta na zvolen.sk

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]