Pliešovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′35″S 19°09′18″V / 48.426381°S 19.155053°V / 48.426381; 19.155053
Pliešovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Stredné Slovensko
Rieky Krupinica, Neresnica
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 48°25′35″S 19°09′18″V / 48.426381°S 19.155053°V / 48.426381; 19.155053
Rozloha 56,28 km² (5 628 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 273 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 40,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Štefan Sýkora[3] (NEKA)
PSČ 962 63
ŠÚJ 518689
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pliesovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pliešovceobec na Slovensku v okrese Zvolen.

Polohopis[4][upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti Pliešovskej kotliny, v oblasti styku Javoria a Krupinskej planiny. Pokým stred obce leží v nadmorskej výške okolo 400 m n. m., jednotlivé osady a usadlosti sa nachádzajú až 700 m n. m. Najnižším bodom je koryto Neresnice v lokalite Na Chotáre s výškou 388 m n. m., najvyšším vrch Priečno 1 023,4 m n. m. vo východnej časti chotára. Špecifikom chotára s rozlohou 5 611 ha je, že pokým obec a severná časť, odvodňovaná Neresnicou patrí do povodia Hronu, južná a východná časť patrí s prítokmi Krupinice do povodia Ipľa.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou prechádza cesta II/527, ktorá cez Sásu a cestu I/66 vedie do Zvolena a južným smerom pokračuje do mesta Veľký Krtíš. Západne od obce prechádza železničná trať Zvolen – Krupina.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie kotliny je rozdelené na dve odlišné časti; nižšia, údolná časť v okolí Neresnice patrí do mierne teplej, vyššie položené časti (hrebeň Malého Javoria, južné a západné svahy Priečneho) do chladnej klimatickej oblasti. Okrem toho prispieva k väčším teplotným rozdielom aj vplyvom tvaru a orientácie reliéfu a tak pokým priemerná ročná teplota v nižšej časti je okolo 8°C, vo vyšších klesá na 5°C. Najchladnejším mesiacom býva január s teplotami pod -10°C, najteplejším je júl, kedy sa denné maximá dostávajú nad 30°C. Mrazivých dní v okolí Pliešoviec býva v priemere 120, vo vyšších polohách až 150, letných dní s teplotou nad 25°C býva v priemere 64, vo vyšších polohách len okolo 10. Zrážkové úhrny sa pohybujú od priemerných 435 do 829 mm, pričom zrážkovo najsuchšími sú zimné mesiace januármarec (30 mm) a najdaždivejšie jún a júl (70 mm). Sneh sa v nižších polohách udrží v priemere 50, vo vyšších až 90 dní.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár Pliešoviec je rozdelený medzi povodie Hrona, kde vodu cez Slatinu odvádza Neresnica a jej prítoky a Ipľa, kde vodu odvádzajú prítoky riečky Krupinice. Jedinečné kotlinové rozvodie odvádza vodu zo severnej a západnej časti Neresnicou, ktorá tu priberá Macovie jarok a Predkútsky jarok, voda z južnej a východnej časti chotára odteká Krupinicou, do ktorej ústia Rimáňsky jarok a Klinkovica.

Južne od obce sa na rieke Krupinica nachádza vodná nádrž – rybník Pliešovce s plochou 6,68 ha a objemom 126 500 . Pôvodná hrádza z 50. rokov 20. storočia bola po povodniach prebudovaná a dosahuje dĺžku 233 m, výšku 6,5 m a šírku koruny 3,5 m.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec obklopuje pomerne málo narušené prostredie Pliešovskej kotliny, Javoria a Krupinskej planiny s pestrou krajinnou štruktúrou. Charakteristické pre túto oblasť je laznícke osídlenie s množstvom ovocných sadov, lúkami a pasienkami, ktoré dopĺňajú lesné porasty. Vegetačnú pestrosť podporuje mikroklimatická rozdielnosť lokalít s výrazne rozdielnou nadmorskou výškou. Oblasti dominujú zmiešané dubovo-hrabovo-bukové lesy, na pastvinách sa vyskytujú podružné dreviny ako čerešňa vtáčia, hruška a breza. V niektorých lokalitách Javoria sa vyskytujú vzácnejšie chránené rastliny, napr. vstavačovec májový, kukučka vencová, vstavač obyčajný a korunovka strakatá.

V samotnej obci sa pri obecnom úrade nachádza park z 19. storočia, lipová alej rastie za evanjelickým kostolom, no krajinársky najpôsobejšia je zeleň v novom parku na námestí. Medzi unikátne dreviny tu má zastúpenie japonská čerešňa - sakura, smrek hadí, smrek previsnutý, rododendróny, borievky čínske a viržínske, ríbezľa alpínska, tavoľníky a nátržníkovec.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec s mnohými osadami a samotami má pestrú i bohatú faunu, čo potvrdzuje aj erb obce, zobrazujúci jeleňa na pažiti. V chotári sa vyskytujú naše najväčšie šelmy medveď hnedý, rys ostrovid a zriedkavo aj vlk, bežne sa vyskytuje líška obyčajná, vydra riečna a veverica stromová. Hojný je výskyt zveri so zastúpením jeleňa lesného, srnca lesného, diviaka lesného, daniela škvrnitého či muflóna obyčajného a z menších živočíchov je zastúpený zajac poľný a jarabica poľná.

Z dravcov sa tu vyskytuje myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol myšiar, sokol lastovičiar, ale aj orol krikľavý či včelár obyčajný. Zastúpené sú ďatle, sovy, veľké množstvo spevavcov, obojživelníkov (skokan hnedý, ropucha obyčajná, rosnička zelená, salamandra škvrnitá), plazov (jašterica obyčajná, jašterica zelená, slepúch lámavý, užovka obyčajná a užovka stromová), chrobákov (napr. roháč obyčajný, fúzače či bystrušky) a motýľov (vidlochvost feniklový, vidlochvost ovocný a viacero druhov babôčky).

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Okolie dnešnej obce bolo osídlené už v dobe bronzovej, čo dokazujú archeologické nálezy bronzovej sekery a zlomku bronzovej ružicovej spony, nájdené v roku 1909 na Rimáni. Ďalšiu bronzovú sekeru z rovnakého obdobia náhodne objavili v roku 1967 v Zaježovej a tretiu, tiež bronzovú našli v roku 1996. Až do 13. storočia možno osídlenie chotára Pliešoviec len predpokladať. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny kráľa Bela IV. zo 7. septembra 1256, v ktorej sa spomína „Budislav z Pliešoviec“, strážca Zvolenského lesa. V roku 1351 udeľuje Ľudovít I. Pliešovciam určité výsady, ktoré v roku 1419 rozšíril kráľ Žigmund a neskôr potvrdilo niekoľko panovníkov.

V roku 1548 sa pod názvom Dolný Podháj spomína Zaježová a v roku 1569 rabovanie Turkov, ktorí časť obyvateľov odvliekli. Osmanské vojsko využívalo Pliešovce ako základňu pred útokmi na okolité banské mestá. Pri útoku na Krupinu boli v roku 1578 Pliešovce vyrabované a vypálené Turkami, rovnako tak v roku 1599. Leopold I. obnovil listinou z 24. februára 1688 mestečku výsady, udelené Ferdinandom II. v roku 1636. V roku 1784 bol v mestečku postavený evanjelický kostol a 6. decembra 1832 získalo od cisára Františka II. jarmočné právo.

Žandárska stanica bola v Pliešovciach zriadená v roku 1880, o desaťročie pribudol obecný chudobinec, v roku 1892 pošta a o rok neskôr aj hasičský zbor. V prvej svetovej vojne padlo viac ako 37 rodákov a pri sčítaní obyvateľstva v roku 1921 žilo v Pliešovciach a okolitých lazoch 3 450 ľudí. K rozvoju obce prispela výstavba železničnej trate Zvolen – Krupina, no nastávajúca veľká hospodárska kríza vyhnala mnohých za prácou do Francúzska, kde pracovali v uhoľných baniach alebo ako poľnohospodárski robotníci. Známe jarmoky a týždenné trhy sa tu konali ešte aj v medzivojnovom období a v roku 1923 tu mali pobočku tri peňažné ústavy. Nový evanjelický kostol podľa návrhu architekta Harminca bol dokončený v septembri 1927 a k rozvoju prispelo aj vybudovanie elektrického vedenia, meštianskej školy, novej školy v Zaježovej, zdravotného strediska, nového jarmočniska, obecných ciest či vydláždenie námestia.

Počas druhej svetovej vojny bola situácia spočiatku priaznivá, hospodárstvo naďalej rástlo a v blízkosti obce bola z dôvodu rozvoja dopravy otvorená v roku 1940 benzínová čerpacia stanica. Napadnutie ZSSR nacistami znamenalo pre Slovenský štát zvýšenie povinných dodávok potravín pre front, čo zhoršovalo situáciu obyvateľstva. V blízkosti obce vznikol výcvikový tábor na Oremovom laze, kde sa pripravovali vojaci na SNP s výraznou podporou obyvateľov obce a blízkych lazov. Sformovanie partizánskeho oddielu a výrazná pomoc dedinčanov neušla pozornosti gestapa, ktoré po urputných bojoch obsadilo v decembri 1944 celú obec. K vyvrcholeniu napätej situácie došlo 4. februára 1945, kedy boli Pliešovce bombardované, pričom zahynuli dve osoby a boli spôsobené rozsiahle škody. Blízka pozícia frontu po dobu troch týždňov prinášala mohutné ostreľovanie delostrelectva, počas ktorého bolo zničených 40 domov, 20 hospodárstiev a 460 domov bolo poškodených. Pri mohutnom útoku sovietskej armády, ktorý trval od 25. februára do 4. marca, pričom ustupujúce nemecké oddiely zničili mosty, vyrabovali objekty a poškodili evanjelický kostol.

Po oslobodení obyvatelia opravovali zničené mosty, cesty a poškodené rodinné domy, pričom povzbudením im bola návšteva prezidenta Edvarda Beneša, ktorý navštevoval významné povstalecké obce. V roku 1948 bolo v obci otvorené kino, o 10 rokov neskôr sa od obce odlúčila Zaježová a vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. O rok neskôr začala výstavba školy, postupne sa rozbehla bytová výstavba a výstavba nákupného strediska, dobudovala materská škola, pamätník a nový povrch dostali miestne cesty. Výstavba nových objektov, rekonštrukcia existujúcich, rozvoj infraštruktúry a služieb vytvorili za posledné dve desaťročia z Pliešoviec atraktívnu a modernú obec.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Štefan Sýkora je v zozname. Dostupné online.
  4. Prírodné podmienky na pliesovce.sk
  5. Dejiny obce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]