Ďateľ veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďateľ veľký
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos major
Linnaeus, 1758
Synonymá
ďateľ strakatý, ďateľ strakatý veľký

Mapa rozšírenia ďatľa veľkého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ veľký (iné názvy: ďateľ strakatý, zriedkavo ďateľ strakatý veľký[3][4] [podľa staršieho pravopisu sa písalo ďatel..., t. j. s tvrdým l, porov. napr. PSP 1940], ľudovo: strakopud, strachopud[5]; lat. Dendrocopos major, Dendrocopus major, Picoides major, Picus major [6]) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva Palearktídu a v Európe je to najpočetnejší ďateľ. Hniezdi i zimuje na celom Slovensku (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % mapovacích kvadrátov).[7] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch 2000 – 2012 sú stavy stúpajúce.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22[8] – 23 cm[8][9] a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 – 90 (♀♀).[10]. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.[9] Lieta v dlhých vlnovkách.

Hlas a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Bubnovanie

32 s, Anglicko, okrem bubnovania ďatla veľkého počuť spev červienky obyčajnej.

Hlas "kix"

21 s, Slovensko, okrem ďatla veľkého počuť spev nasledujúcich druhov: drozd plavý, strnádka obyčajná, vlha obyčajná, slávik obyčajný, penica čiernohlavá a pinka obyčajná.

Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"[9], kovové "kik"[8] či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurázia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny). Vyskytuje sa aj na Slovensku.[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najhojnejší z ďatľov. Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 – 1 400 m n. m.[7], nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001[11] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][12][13] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä samec.[10] Dutina dosahuje hĺbku 20 – 30 cm, šírku 15 cm.[10] Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.

V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.[10] Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubuje aj semená iných ihličnatých stromov. Z listnatých napríklad žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocím i bobule, napríklad moruše, čerešne, višňe, slivky, bazu čiernu, bazu červenú, jarabinu, hrušky a šípky.

Skoro na jar robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na miazgu v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú vitamíny a výživné zložky miazgy.[10]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[14]

Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky. Môže spôsobovať škody na zateplených fasádach budov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 24. decembra 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
  5. strakopud. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  6. ďateľ veľký in: Avibase
  7. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ veľký, s. 401 – 404.
  8. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  10. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  11. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  14. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]